Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Narkopolitika, tajomstvo kolumbijských volieb

  • kolumbijska-vlajka-nadmestem
Kolumbijské prezidentské voľby sa 30. mája skončili „prekvapením": kandidáti blízki prezidentovi Álvarovi Uribemu sa v hlasovaní prestrieľali vysoko.

Prezidentský kandidát zo strany Partido de la U, Juan Manuel Santos, ktorý by podľa výskumov získal 37,5 percent hlasov, napokon dostal takmer o desať percent viac. Kandidát Germán Vargas zo strany Cambio Radical (Radikálna zmena) prakticky strojnásobil predpokladaný zisk 3,8 percenta. Nepotvrdilo sa nič z toho, čo relevantné výskumy verejnej mienky predpokladali a odborníci sa teraz pretekajú v rôznych interpretáciách. Nezaznamenal som však žiadnu, ktorá by spomenula jav, ktorý možno najväčšmi ovplyvnil výsledky volieb: narkopolitiku.

Pred niekoľkými mesiacmi vysvetlil bývalý šéf Administratívneho oddelenia bezpečnosti (Departamento Administrativo de Seguridad, DAS), bezpečnostného orgánu kolumbijskej vlády, Rafael García Torres, ako sa obchod s drogami a polovojenské jednotky zmocnili politického života Kolumbie.
García Torres bol súčasťou tohto mechanizmu a utiekol vo chvíli, keď pocítil nebezpečenstvo na vlastnej koži. Na úteku však hovoril dlho a podrobne.
Od roku 1999 Zjednotené útvary domobrany Columbie (AUC) zlučujúce paramilitantov a skupiny obchodníkov s drogami vytvárali aliancie s politikmi podľa svojich sfér vplyvu, za účelom postupne sa zmocniť verejnej správy. Následky tohto spojenectva sa prejavili okamžite.
„Do marcových volieb v roku 2002 sa AUC podarilo získať približne 40 percent kresiel v kongrese", uvádza García Torres, a dodáva, že „nebyť paramilitantnej podpory, Álvaro Uribe by určite nebol zvíťazil hneď v prvom kole". Dejiny sa dnes opakujú. V marcových parlamentných voľbách Uribeho kruhy dosiahli pohodlné víťazstvo. Partido de la U blízka prezidentovi Álvarovi Uribemu získala 25 percent hlasov a ich konzervatívni spojenci takmer 21 percent, a to vo voľbách, ktorých sa zúčastnilo sotva 44 percent oprávnených voličov.
„Voľby zo 14. marca sú v dlhej histórii kolumbijských volebných podvodov a anomálií najhoršie. Výsledky a absolútne víťazstvo volebnej neúčasti sú dôležitými lekciami a zároveň varovaním, že by sme tento jav nemali obísť bez povšimnutia", povedala kolumbijská spisovateľka Mauréen Maya.
To však nie je úplne najhoršie. Citujúc kolumbijských komentátorov Maya dodala, že v týchto voľbách „bolo zvolených 22 senátorov, ktorí sú zapletení do ´parapolitiky´, alebo ktorí sú dedičmi ľudí odsúdených a uväznených za tieto zločiny. Osem ich je v strane Partido de la U, sedem v Strane národnej integrácie (Partido de Integración Nacional, PIN), päť v Konzervatívnej strane, jeden v strane Radikálna zmena (Cambio Radical) a jeden v Liberálnej strane (Partido Liberal). Vplyv v Snemovni reprezentantov je ešte väčší.
Strana PIN vznikla zjednotením známych členov parapolitiky a obchodníkov s drogami a v týchto parlamentných voľbách získala milión hlasov, čím si zabezpečila osem kresiel v senáte a jedenásť v Snemovni reprezentantov. Mená sú dobre známe a pokiaľ sa v kongrese nepodarí získať väčšinu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia, v Kolumbii sa zvykne žartom hovoriť, že treba ísť rokovať do väznice La Picota. Tam by sa potrebný počet hlasov určite podarilo získať, pretože senátori, poslanci, ministri, veľvyslanci, vojaci a blízki príbuzní prezidenta Uribeho vrátane jeho brata a bratanca, bývalého senátora, sú vo vyšetrovaní alebo odsúdení za zločiny praktizovania parapolitiky.
Počas prvej vlády Álvara Uribeho (2002 - 2006) sa funkcie prerozdeľovali medzi tými čerstvo zvolenými členmi kongresu, ktorí podporovali jeho kandidatúru. Viedlo to k efektu, že sa funkcie rozdelili medzi rozličné bloky domobrany, keďže drvivá väčšina týchto členov kongresu sa zaslúžila o kreslá pre polovojenské jednotky.
Podľa tohto scenára sa 30. mája odohrali prezidentské voľby. Uribe sa ich nemohol priamo zúčastniť, pretože ústava zamietla jeho zámer zvolať plebiscit, ktorý by mu umožnil kandidovať aj v treťom volebnom období. Opäť však zvíťazil jeho kandidát. Opäť sa volieb zúčastnila sotva polovica voličov krajiny. A výsledky neprekvapili. Všetky prieskumy verejnej mienky sa privrávali za nerozhodné výsledky medzi Uribovým kandidátom a bývalým ministrom obrany Juanom Manuelom Santosom, a Antanasom Mockusom, bývalým univerzitným rektorom ako aj bývalým starostom v hlavnom meste Bogota. Výsledky však ukázali, že Santos získal až 46 percent hlasov, zatiaľ čo Mockus len 21 percent. Druhé kolo tak len potvrdí Santosov triumf. „Kandidát ako Mockus bol umelo vytvorený, aby mohli mať voľby punc legitímnosti. Vieme, že jeho vzostup bol fiktívny a vyrobený médiami", vyjadrila sa bývalá senátorka Piedad Córdoba, keď vysvetľovala volebné výsledky.
Kolumbia tak ostáva podriadená obchodníkom s drogami a naďalej pretrváva vo víre nekončiacich škandálov, medzi ktoré patrí aj objavenie masových hrobov, v ktorých sa našli telá približne 2000 až 3000 vidiečanov zavraždených vojenskými a polovojenskými jednotkami; skutočnosť, že približne stotisíc osôb je nezvestných (čísla sú podľa niektorých zdrojov ešte vyššie); indikátory obrovských sociálnych priepastí a chudoby, ktorá sa dá porovnať len s tými najhoršími podmienkami v Latinskej Amerike; korupčná politika, sledovanie a prenasledovanie súdnych úradníkov, novinárov či oponentov vlády. Narkopolitika je súčasťou celej vlády. Aj preto sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že jej najvyšší predstaviteľ by mal byť predvedený pred súdny dvor a obvinený zo zločinu genocídy.

 

Zdroj, převzato z Utopia.sk

 

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře