Vo Vatikáne prekvitá zakázaná láska a lož

Vatikán je hniezdo najväčšieho pokrytectva, klamania a zamlčiavania a prekrúcania faktov. Vo Vatikáne i v Ríme sú klerikálne, mafiánsky štruktúrované homosexuálne spoločenstvá. O nich a o ich sexuálnych praktikách informoval Charamsa talianske médiá a prizvukoval, že nikdy nebol ich členom. Hovorí naozaj doslova o členstve a o príslušnosti k takým zatajovaným štruktúram v radoch klerikoch a sú medzi nimi i vysokí cirkevní hodnostári. Charamsa tiež povedal: „Ak dvaja kňazi majú úzky priateľský kontakt, je vysoko pravdepodobné, že sú homosexuálnym párom". Opísal aj svoje prvé homosexuálne partnerstvo s talianskym kňazom, ktorý sa do neho zamiloval a mu vyznal lásku, ktorú opätoval: „Keď sa na ten čas spätne pozerám, tak to bolo veľmi ťažké obdobie pre nás oboch. Boli sme súčasťou neľudského cirkevného systému, ktorý pokladá za ťažký smrteľný hriech to, keď sme chceli byť tým, čím naozaj sme.

Pre mňa bolo ale najhoršie to, že môj partner nedokázal užívať našu lásku bez výčitiek svedomia - na ktoré ho cirkev naprogramovala - ani v krátkych chvíľach slobody, ktorá nám bola dožičená, keď sme boli sami. Cirkev ho neprepustila ani len na niekoľko sekúnd zo zajatia, do ktorého vtiahla jeho dušu. Okrem toho tam bol aj neprestajný strach z odhalenia." Zmienený kňaz nebol jediným mužom, zasväteným bohu, v živote významného teológa Charamsu, s ktorým zdieľal spoločné tajomstvo byť homosexuálom. Pôsobil aj v Poľsku, Švajčiarsku, Španielsku, Nemecku a všade tam stretol veľa kňazov, ktorí boli homosexuáli. Zažil, že boli skvelými pastiermi duší a takmer všetci mali oveľa lepší prístup k svojim ovečkám, ako tzv. normálni kňazi, z ktorých nejeden bol psychicky narušený a zneurotizovaný práve preto, že sa snažil dodržiavať neľudský celibát.

Charamsa tvrdí aj to, že počas pontifikátu Nemca Benedikta prepukla v klére homosexualita tak extrémne, ako nikdy predtým v novoveku. A to napriek tomu, že tento pápež nenávidel homosexuálov tak, ako sotva iný pápež pred ním. Hovorí: „Žil som dlho v centre pokrytectva, zloby a nelásky(vo Vatikáne)".

Cesta životom viedla Charamsu k inkvizícii (ide o modernú pokračovateľku stredovekej inkvizície), ktorou Kongregácia pre doktrínu viery zaiste je. Stať sa jej členom bolo jeho snom už ako žiaka. Sníval o tom, že sa raz stane veľkoinkvizítorom. Vtedy, i neskôr v mladíckych rokoch naivne entuziasticky veril na neomylnosť a svätú čistotu cirkvi. Až oveľa neskôr sa dostavil pocit, že akoby predal svoju dušu démonom a že v podstate sa stal súčasťou mocnej Tajnej služby Vatikánu.

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html