Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Rusi Rusov neopustia. Krym - stret mocností.

Situácia na Ukrajine

Ukrajinským demonštrantom sa podarilo zvrhnúť vládu proruského prezidenta Janukovyča, ktorému vyčítali zlý ekonomický stav krajiny a rozkrádanie majetku Ukrajiny zahraničnými investormi.

Od začiatku vládnutia, teraz už bývalého prezidenta, vládla nespokojnosť medzi občanmi západnej časti krajiny, ktorí podozrievali Rusko z manipulácie volieb s cieľom dosadiť na čelo Ukrajiny Rusku nakloneného človeka.  Po demonštráciách, ktoré si vyžiadali viac než 78 obetí sa k moci na miesto prezidenta Janukovyča dostala dočasná vláda, ktorou vedením bol poverený bývalý bankár Arsenij Jatsenjuk.

 
  • rusi-rusov-neopustia-krym-stret-mocnosti
  • Population that identified Russian as their natvie language
  • Pokles ruského obchodného systému
  • Hrivna a Rubeľ klesajú

Svet upiera svoju pozornosť na ukrajinský poloostrov Krym, kde sa rozhoduje o usporiadaní sveta a Európy od pádu Berlínskeho múru. Rusi majú Krym už fakticky pod kontrolou, čo sa samozrejme nepáči Kyjevu, Európe ani USA, ktorí odsúdili intervenciu ruských vojsk na Ukrajinu a žiadajú Putina, aby svoju armádu stiahol.(Zásah odobrila ruskému prezidentovi horná komora ruskej dumy).

Krym bol stále ruský

Rusi Krym nikdy nestratili ani z neho neodišli. Krym bol vždy pre Rusko významným strategickým územím. Od 18.storočia je prístavom Čiernomorskej flotily. Pred tým, ako Krym prešiel pod Ukrajinu, keď ho Nikita Chruščov daroval 19.2.1954 Ukrajine ako dar k 300. výročiu Perejaslavskej Rady, ktorá spojila Ukrajinu s Ruskom, patril tento poloostrov Rusom viac než 700 rokov. 

Perejaslavská rada či Perejaslavská dohoda bolo stretnutie kozáckeho zhromaždenia vedené Hetmanom Bohdanom Chmelnickým a zástupcami ruského cára Alexeja Michajloviča, ktoré roku 1654 v Perejaslaví dohodlo pripojenie ľavobrežnej Ukrajiny k cárskemu Rusku. Rok 1654 je tak považovaný za dátum pripojenia Ukrajiny k Rusku.  Aj keď Krym prešiel v roku 1954 pod Ukrajinu,  Rusi svoje postavenie na ostrove nestratili.  Súčasťou daru bola aj dohoda medzi oboma národmi, ktorá zaručovala určité privilégia pre Rusko.

Aj po 60 rokoch od darovania je Krym stále viac ruským, než ukrajinským územím. V 2 miliónom Kryme žije cca 60% Rusov, 25% Ukrajincov a 10% Krymských Tatárov.  Krym je relatívne stabilný a úspešný región. Živí sa cestovným ruchom a  subvenciami z Ruska za prenájom prístavu v Sevastopole pre ich Čiernomorskú flotilu. Pre Rusov je dôležitá aj východná časť krajiny, kde sa nachádza viacero ekonomicky silných miest. Väčšina je z východných priemyselných regiónov, ktoré produkujú rozpočet Ukrajiny. Ide o Dnepropetrovsk, Doneck, Charkov, ale aj Odesu a Krym na juhu Ukrajiny, kde žijú predovšetkým Rusi. Väčšina obyvateľov v týchto oblastiach sa pri protestoch postavila na stranu proruského prezidenta Janukovyča a žiadajú o návrat k Rusku. Krym tak nikdy nepatril plnohodnotne Ukrajine a Rusi tam mali vždy výrazný vplyv. Čo je ruské, je ruské a ruské aj ostane.

Obr. 1 Percentuálne vyjadrenie populácie, ktorá uvádza ruský jazyk ako rodný. (viz. fotogalerie)

Rusi rusov neopustia

Kto pozná ruskú  a ukrajinskú mentalitu vie, že Rusi a Ukrajinci boli, sú a aj budú hrdými vlastencami. V. Putin odôvodnil  vstup vojsk na Ukrajinu ochranou 9 miliónov Rusov žijúcich na jej území.  Za Putina hovoria čísla občanov, ktorí hromadne opúšťajú Ukrajinu a žiadajú Rusko o azyl. V Krymskej oblasti a východnej časti Ukrajiny sú ľudia jednoznačne naklonení na Ruskú stranu.

Za 2 mesiace tohto roku odišlo do Ruska 675 tisíc občanov Ukrajiny a mnohí žiadajú o ruské občianstvo. Ruské úrady predpovedajú humanitárnu katastrofu podľa počtu Ukrajincov, ktorí utekajú do ich krajiny. Iba za posledné dva týždne požiadalo o azyl v Rusku viac ako 143 tisíc Ukrajincov.

Pohľad politický

Veľká šachová hra sa začala...

Ukrajina sa stala miestom stretu globálnych hráčov, kde každá strana má svoje vznešené, ale aj mocenské záujmy a situácia ani z ďaleka nie je čierno-biela.

Na jednej strane stojí Európska únia a USA, ktorá chce Ukrajinu vymaniť z pod vplyvu Moskvy a umožniť Ukrajincom vytvoriť demokratický štát. Zároveň vidí EÚ v Ukrajine veľký potenciál nového trhu a odbytu tovarov a služieb nadnárodných európskych koncernov. Západ podporuje odtrhnutie Ukrajiny z pod Ruskej "nadvlády" rovnako, ako pomohli Kosovu sa samovoľne odtrhnúť od Srbska (Mimochodom SR Kosovo doteraz neuznalo).

Na strane druhej stojí Moskva, ktorá chráni záujmy Rusov žijúcich na Ukrajine a súčasne sa snaží udržať svoje mocenské postavenie a politický vplyv v regióne. Putin si uvedomuje, že strata ruského ekonomického a politického vplyvu na Ukrajine a strata Krymu je pre Rusov po stránke ekonomickej, vojenskej a politickej absolútne neprípustná. Rusko by stratilo príliš veľa a to si Moskva nemôže dovoliť. Ukrajina by sa stala vzorom pre iné štáty a národnosti v sfére ruského vplyvu, zároveň by Moskva stratila silu a lesk globálnej mocnosti a hráča, s ktorým jednoducho treba počítať a ktorú jej prinavrátil práve "cár" Vladimír.

Navyše ako sa vyjadril Putin, Ukrajínsky parlament je iba "čiastočne legitímny". Dočasnú vládu, ako aj prezidenta Turčyna neuznáva, pretože ich zvolenie nebolo prostredníctvom demokratických volieb, ale protiústavným zvrhnutím a ozbrojeným prevzatím moci.

Rusi sa na obsadenom Kryme snažia čo najrýchlejšie zorganizovať referendum, ktoré by pripojenie Krymu k Rusku legitimizovalo. Na strane Ruska je aj samotná autonómna Krymská oblasť, ktorá požiadala Moskvu o ochranu. Oblasť, ktorú  Rusi "okupujú" vlastne okupovaná byť chce a bol to práve Kyjev, ktorý Moskve niekoľko krát podrazil nohy.

Pohľad vojenský

Ukrajina – silné spojenectvo so Západom?

Na strane Ukrajiny zdanlivo stoja silní spojenci na čele s EU, USA a alianciou NATO. Je to však naozaj tak? Všetky vyjadrenia a podpora sú len na poli diplomatickom. Nikto nesľúbil Ukrajine priamu vojenskú pomoc (zatiaľ) a podľa vyjadrení čelných predstaviteľov Západu to nie je ani v pláne. Dokonca sa nechystajú ani presuny vojakov a armády členov NATO. Je len veľmi ťažko si predstaviť, že by sa USA spolu s EÚ na čele s NATO pustili do otvoreného vojenského konfliktu s Moskvou. Následky si vieme asi len veľmi ťažko predstaviť....

Rusko je stály člen bezpečnostnej rady OSN a má právo veta. Samotná Ukrajina nemá šancu vyhrať súperenie s Ruskom po vojenskej stránke a nemá na to ani po stránke ekonomickej. Veľkosť armády Kyjeva a Moskvy je neporovnateľná. Navyše autonómna Krymská vláda oznámila, že počet ukrajinských vojakov, ktorí sa vyjadrili, že sú verní Krymskému ľudu a prakticky tak prešli na stranu Rusov prekročil číslo 3000 a neustále rastie. Miestne Krymské úrady tiež údajne jednajú s niekoľkými vysokopostavenými ukrajinskými dôstojníkmi,  ktorí zvažujú rovnaký postup. Významnou stratou pre Ukrajinu je ich veliteľ námorníctva Denys Berezovskyj, ktorí  rovnako prešiel na stranu Krymských povstalcov.

Podľa dostupných zdrojov odzbrojovanie prebieha pokojne a bez útoku. Moskva na čele s Putinom si neželá otvorený vojenský konflikt, ktorý by Rusko poškodil a zničil tak rusko-ukrajinské "bratstvo".

Ukrajina po ekonomickej stránke stoji na pokraji bankrotu, ekonomika je rozvrátená, nemá také nerastné bohatstvo a preto nemá peniaze na konflikt s Rusmi. Kyjev je závislý od Ruských dodávok ropy a zemného plynu až po finančnú pomoc (Rusko malo poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 15 mld. USD, ktorú zastavilo pre nestabilnú situáciu).

Pohľad ekonomický

Kto tu stratí viac – Rusko v izolácií?

V prípade konfliktu by výrazne stratili obe strany. Je to hra na mačku a na myš. Ruská ekonomika je zo 75% závislá od exportu ropy, zemného plynu a nerastného bohatstva. Európa a USA hrozia Rusku sankciami a izoláciou,  na druhej strane je to práve Európa, ktorá je na Rusko energeticky odkázaná a výpadok by bol veľmi ťažko nahradený.

V časoch ekonomickej neistoty a doznievania následkov svetovej ekonomickej krízy a slabého ekonomického rastu si Európa zmietaná vo vlastných problémoch niečo podobné len veľmi ťažko môže dovoliť. Gazprom sa navyše vyjadril, že dodrží všetky svoje záväzky vyplývajúce z kontraktov a určite neobmedzí dodávky ropy a plynu.

Treba si uvedomiť, že európska ekonomika je s tou ruskou úzko prepojená a strategické partnerstvá s ruskými spoločnosťami(aj americké) sú príliš silné. Navyše Rusi majú možnosť export čiastočne pokryť do Ázie, hlavne Číny a Južnej Ameriky. Rusko ako trh s 250 miliónmi obyvateľov je praktický sebestačný. Z globálneho hľadiska je ruský trh príliš veľký aby bol ignorovaný, navyše zastúpenie majú v Rusku takmer všetky globálne spoločnosti.

Podľa vyhlásenia šéfa Americkej obchodnej komory v Rusku Alexis Rodzianko, konflikt by spôsobil väčšie škody Európe ako Rusom. Podľa viacerých investorov a ekonómov sankcie Rusku nehrozia čo potvrdzuje aj vyjadrenie Londýna, ktorý je pre Rusov finančným centrom. Závislosť Európy od ruských komodít je tak výrazná, že im konflikt na Ukrajine za to určite nestojí. Obchodné výmeny medzi Ruskom a USA síce obmedzené sú, ale pre Ameriku to nepredstavuje žiadne významné straty a preto tak aktívne podporujú Majdán. (Kyjevské námestie, kde sa začali demonštrácie).

Trhy sú v červenom a ceny komodít rastú.

Európske akciové indexy postupne zvyšujú svoje straty. Nemecký DAX stráca približne 3,4 %, CAC je spoločne s PX v mínuse 2,5%  a FTSE  – 1,5%. Výrazný tlak pociťuje finančný sektor.

Investori hromadne predávajú ruské akcie, čo spôsobuje prepad ruského indexu RTS, ktorý sa iba v pondelok (3.3.) prepadol o 14% a ďalej klesá. Ruské akcie zaznamenali od začiatku roka 2014 odliv peňazí v objeme 2,5 mld. USD, ktorý bol spôsobený najmä kvôli situácii na Ukrajine.

Obr. 2 Index Ruského obchodného systému. (viz. fotogalerie)

Pokles zaznamenala taktiež ruská mena. Aktuálny vývoj ukrajinskej hrivny a ruského rubľa voči USD reprezentujú negatívny krátkodobý výhľad oboch krajín. Obe meny nedávno dosiahli nové minimá. Prudký pokles ukrajinskej meny možno vysvetliť opatrením ukrajinskej centrálnej banky, ktorá nedávno zmenila menový systém na systém voľne pohyblivého (floating) kurzu. Avšak ruský rubeľ tento pokles nasledoval aj napriek snahám ruskej centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby z 5,5 na 7 %.

Obr. 3 Vývoj ukrajinskej hrivny a ruského rubľa voči USD (viz. fotogalerie)

Situácia na Ukrajine je veľmi neistá a nestabilná. Ako nás história naučila každá vojna alebo kríza má svojich víťazov a porazených a to nie len na vojnovom poli. Trhy zasiahla vlna výpredajov, ktorá bude s pribúdajúcim časom narastať až kým sa celý spor nevyjasní. Zvýšená volatilita a strach na globálnych akciových a komoditných trhoch so sebou prináša obrovské množstvo príležitostí, ktoré čakajú na nedočkavých investorov....

Zdroj :  Globalbrokers.skXYtraders.sk  

zdroj: http://www.dolezite.sk/Rusi-Rusov-neopustia-Krym-stret-mocnosti-SFPrPI.html#ixzz2v54NTZNP

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře