Je to jeden veľký HNUS! Človek ani neverí, že také svinstvá sa môžu diať!
Od prevratu v roku 1989 boli pri moci vždy buď veľkí zlodeji, ktorí beztrestne rozkradli tento štát a majú ešte tú drzosť, že občas sa ukážu v televízii, aby nás poučovali, čo a ako máme robiť. Ak neboli pri moci zlodeji, tak nevzdelanci a zákerní ľudia, ktorí okolo seba šírili a šíria len skazu a nenávisť.
Už som niečo prežil ,ale skutočne si nepamätám takúto mierne povedané dobu temna, strachu, zlodejiny a arogancie, v akej žijeme dnes. Nepamätám si ani žiadny štát na svete a to vrátane tzv. „banánových“ ,v ktorom by bola taká situácia ako je na Slovensku.
Vidíme, kde sme to žili, keď sa v nedávnej minulosti, ako sa o ňom vyjadril bývalý premiér R. Fico – „najlepší minister vnútra SR“ R.Kaliňák vyjadril, že na Slovensku v najvyšších miestach nie je žiadna korupcia a preto sa ani nedá stíhať. Vtedy boli schopný odstíhať len nejakého pána za to, že zobral od nejakého futbalistu debničku jabĺčok. To bola podľa nich najväčšia korupcia!
Pozrime sa čo sa robí dnes. Zavreté celé bývalé vedenie polície, NAKA, SIS, špeciálny prokurátor, sudcovia, advokáti, ……. . Preboha, kde to žijeme! Čo sa to stalo s naším SLOVENSKOM, krásnou krajinou, ktorú sme tak milovali?
Bez najmenších pochybností je zrejmé, že po roku 1989 štát slúžil a slúži len vybratým a vyvoleným skupinám ľudí, ktorí si napchávajú vrecká zo štátneho rozpočtu a eurofondov, pričom mi ostatní obyvatelia štátu na nich len robíme! Pri moci sú len bezcitné, bezcharakterné a vypočítavé „skupiny“, ktoré si z nášho SLOVENSKA spravili súkromnú firmu, ktorú pravidelne vyciciavajú a nechávajú v nej len toľko, aby prežila a mohli ju vycicať zas nabudúce.
Kde to žijeme, keď sa nejaký potencionálny zamestnanec štátu vyjadrí, že on za 3.000.- € mesačne robiť nebude a miesto zoberie len keď mu bude niekto doplácať ešte 10.000.- € k tomu? Čo majú povedať ľudia, ktorí žijú zo 400 či 800 € mesačne a ktorých je pritom väčšina?
No a o cenzúre, ktorá začína pracovať v poslednom období stále aktívnejšie sa už nemusím ani zmieňovať.
To je tá lepšia spoločnosť, ktorú sme chceli? To je tá lepšia spoločnosť za ktorú sa tak bojovalo? Ak áno, tak ďakujem!
Prečítal som si článok bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov J.Zábojníka, ktorý v ňom uviedol jedno veľmi výstižné konštatovanie „……….. vrany tvoria doživotné páry a tak je to aj so skorumpovanými ľuďmi, ktorých skutky spájajú …….“. Obrazne možno teda povedať, že nám od roku 1989 vždy vládlo a vládne jedno veľké hejno vrán. Otázne je len to, že ak nechceme skončiť ako rozvojové krajiny, tak do kedy ho budeme schopný živiť.
Vôbec sa potom nečudujem, že prevažná časť starších obyvateľov tejto krajiny, ktorý osobne zažili socializmus spomína na dané obdobie s nostalgiou. Nemožno sa im ani čudovať, nakoľko keď chceme byť objektívni tak musíme skonštatovať, že bola:
- Celospoločenská zamestnanosť (prácu dostal každý).
- Každý bol za svoju prácu riadne odmeňovaný.
- Komplexné sociálne istoty.
- Spriemyselnenie Slovenska.
- Vyrábané výrobky boli kvalitné a mnohé z nich slúžia doteraz, na rozdiel od súčasných.
- Slovensko bolo prakticky sebestačné.
- Zadĺženosť Slovenska nebola v porovnaní so súčasnosťou takmer „ŽIADNA“.
- Výstavba bytov pre všetkých a ich prideľovanie „ZADARMO“.
- Vzdelanie od základného po vysokoškolské „ZADARMO“.
- Komplexná lekárska starostlivosť „ZADARMO“.
- Lieky pre všetkých podľa ich potreby „ZADARMO“.
- Mladomanželské pôžičky „BEZ AKÝCHKOĽVEK ÚROKOV“.
- Každé dieťa malo nárok na jasle „ZADARMO“.
- Každé dieťa malo nárok na škôlku „ZADARMO“.
- V spoločnosti bol pocit bezpečia (ak bola nejaká vražda ráz za 1 či 5 rokov tak bolo veľké haló v celom štáte).
- Neúmerný nárast samovrážd.
- Nárast ľudí s psychickými problémami.
- Rozpady rodín, miesto ich stmeľovania.
- V spoločnosti stúpa agresivita.
- Absolútny nezáujem o druhého a absencia snahy pomôcť.
- Pracovali aj neprispôsobivé skupiny obyvateľstva zväčša ako smetiari v technických službách mesta, či iných podobných profesiách a ten kto nechcel pracovať nebol živený na úkor iných, čo pracovať chceli.
- V spoločnosti bol pocit spolupatričnosti.
- Ľudia sa poznali, navzájom zdravili a čo hlavné navzájom si pomáhali. (Napr. ak niekto staval dom, prišla ma na pomoc celá rodina a na dedine takmer celá dedina).
- Ak Ste mali problém a sťažovali Ste sa, tak bol riešený.
- Spoločnosť netolerovala páchanie trestnej činnosti, ako je tomu teraz.
- Každý mal čas na rodinu, svoje koníčky a oddych.
- Rodiny žili svorne a vychovávali svoje deti.
- Každý, kto chcel mohol cestovať po dovolenkách, ktoré boli platené ROH, teda boli taktiež zdarma (samozrejme nie do vtedy tzv. kapitalistických krajín).
- Šport a športovci boli financovaní v plnom rozsahu a nemuseli si nič platiť.
- Od malička boli u detí podporované všetky druhy športu, o ktoré mali záujem a to bezplatne.
- Už na základných školách boli rôzne krúžky (rybársky, modelársky, motoristický, šachový, zápasenie, ……), kde sa mali možnosť združovať deti, ktoré o danú činnosť mali záujem a tak ich nevychovávala ulica.
- Každá škola mala tzv. „školskú družinu“ v ktorej mohli byť deti po vyučovaní a to až do doby, kedy sa vrátia ich rodičia z práce, pričom za družinu sa neplatilo (samozrejme okrem stravy).
- A tak by som mohol pokračovať ……. .
- Samozrejme boli aj neduhy, s ktorými sa nedá chváliť ako napríklad (nebolo povolené súkromné podnikanie, boli problémy s voľným vycestovaním do vtedajších kapitalistických krajín, bola propaganda zameraná na potláčanie návštevnosti kostolov, v obchodoch bolo menej južného ovocia, …….). Aj napriek tomu však boli ľudia podstatne šťastnejší! Môžem to zhrnúť slovami jednej rodiny, ktorej matka povedala niečo v tom zmysle ako: „Ja sa môžem na cestovanie, ovocie, …… vys..ť, keď nemám čo dať deťom do hrnca a o dovolenkách pri mori nemôžem ani snívať. Ja som teraz vďačná za to, ak sa nám podarí prežiť každý deň a vôbec nemám čas a ani záujem vyskakovať od radosti ,že niekde môžem cestovať. To je vec, ktorá ma vôbec netrápi“.
- No ani teraz to nie je bez chyby. Zástancovia novodobého režimu hovoria, že teraz je absolútna sloboda, ktorá predtým nebola. No neviem, každú chvíľu sa prevalí nejaká kauza o odpočúvaní, neinformuje sa objektívne, ….. – tak si slobodu nepredstavujem. A čo ten novozriadený úrad proti dezinformáciám – kto rozhoduje, čo je pravda a čo nie?.
- A čo tak príklad z praxe, kde jedna mladá matka povedala, že ona sa môže na plné obchody …….., keď si ten tovar nemá za čo kúpiť.
- Alebo príklade z diskusie, kde diskutujúci ku chválam, že teraz máme pomaranče po celý rok a za socializmu nie, uviedol niečo v tom zmysle, že je to pravda avšak sú nechutné, nedozreté, prípadne zvädnuté a že on naposledy jedol „čerstvé a chutné“ pomaranče za socializmu.
- Všetko sa dá argumentačne postaviť z jednej strany, či z druhej strany. Minca má vždy 2 strany a záleží len na tom, ktorú z nich chceme vyzdvihnúť, či ospevovať. Je však potrebný triezvy pohľad. Pravda býva zvyčajne niekde uprostred!
A čo teraz. Teraz z tohto neostalo nič! Spustošený štát a decimované obyvateľstvo! Teda až na tých, ktorí majú (naše) peniaze v rôznych daňových rajoch, či bývajú v Dubaji, prípadne iných pre nich vhodných destináciách. Ľudia by mali viac otvoriť oči, aby videli čo sa tu deje.
Zato však máme nových bratov. Bratov Američanov, ktorý sa síce pozvoľna, no zato veľmi úspešne v našom štáte zabývavajú. Vyžadovalo si to však dôslednú prípravu, aby si niektorí naši čelní predstavitelia dostatočne zašpicatili hlavy.
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.
zdroj: https://eduard.blog.pravda.sk/2021/06/12/32-rokov-marazmu/
