S EU to ide dole kopcom

Správa bola venovaná výsledkom výskumu problémov spojených so sociálnou spravodlivosťou v zjednotenej Európe. Záver odborníkov z nadácie znie: „Rozdiely medzi prosperujúcim „severom" a chudobným „juhom" EÚ a taktiež medzi bohatstvom a biedou v samotných členských krajinách EÚ sú čoraz výraznejšie".

Autori správy dospeli k záveru, ktorý je podľa ich názoru veľmi dôležitý. Napriek tomu, že silné hospodárstvo vytvára podmienky pre nastolenie sociálnej spravodlivosti, nedokáže ju zaručiť. Vedci z nadácie sa preto domnievajú, že tematika sociálnej spravodlivosti by mala v budúcnosti zaujať jedno z popredných miest v európskej politike.

Základom štúdia autorov správy nadácie Bertelsmann sa stal tzv. „Index sociálnej spravodlivosti", ktorí vypracovali samotní výskumníci. Zahŕňa 35 kritérií, medzi ktorými sú napríklad opatrenia na prevenciu chudoby, prístup k vzdelaniu a trhu práce, stav zdravotníctva, vyhliadky pre mladú generáciu a pod. Z tohto hľadiska však neboli výsledky v prípade lídrov zjednotenej Európy ani zďaleka pozitívne.

Napríklad Nemecko, ktoré je považované za „rekordmana" v rámci EÚ, sa z hľadiska sociálnej spravodlivosti ocitlo na 7. priečke spomedzi 28. členských krajín. Popredné priečky zastávajú Švédsko, Fínsko, Dánsko a Holandsko. Francúzsko sa ocitlo na 11. mieste, Veľká Británia zas na 13. Taliansko, Španielsko a Portugalsko skončili pod hranicou 20. Na poslednom mieste ostalo Grécko. V týchto krajinách je jedným z hlavných problémov rekordná nezamestnanosť, ktorá dosahuje medzi mladými ľuďmi až 40 percent.

Predseda správnej rady nadácie Bertelsmann Jörg Dräger uviedol, že „prehlbujúca sa priepasť medzi členskými krajinami EÚ a taktiež medzi jednotlivými generáciami môže viesť k strate dôvery a rastu sociálneho napätia". Odborník z ruského Inštitútu medzinárodných vzťahov Oleg Barabanov upozorňuje na ďalší aspekt: „Rozkol medzi severnými a južnými štátmi sa zväčšuje v súvislosti s rozširovaním EÚ. Vo väčšine prípadov bolo hospodárstvo nových členských krajín oveľa slabšie ako u starých členov. Práve preto prijala EÚ politické rozhodnutie, na základe ktorého bol program pomoci zameraný na bývalé socialistické krajiny. Bez priamej finančnej podpory EÚ boli južné republiky neschopné udržať vyrovnaný hospodársky rast, kríza sa zhoršila."

O tom, že v Bruseli má politické zmýšľanie prednosť pred pragmatickým, sa už hovorilo veľa. Spomínať spravodlivosť v tejto súvislosti je určite nemiestne.

zdroj:rus.ruvr.ru

http://voltaire.netkosice.sk/index2.html