Moslimovia. Budúca tvár Európy

Málokedy si uvedomujeme, že islamská vzdelanosť bola od 8. storočia až po nástup novoveku vrcholom svetovej kultúry. Bývalá antická kultúra, filozofia i veda našla v stredoveku rozvinutie práve v mohamedánskej oblasti. V dôsledku veľkej arabskej expanzie v 7. a 8. storočí sa arabskí kalifovia stali veľmi bohatými a túžili po úspechu aj vo vede a vzdelanosti. Dali prekladať klasické diela antiky, zakladali školy. Arabi i iné národy inkorporované do mohamedánskej spoločnosti robili podobné zázraky na poli vzdelanosti ako beduínski vojaci na bojiskách. Rozvinuli antickú vedu, vytvorili nové vedné disciplíny, napríklad algebru, chémiu atď. Na tomto vzdelanostnom podhubí vyrástli osobnosti ako Alfarabius, Avicena, Averoes, Alghazel a ďalší. Veľa gréckych diel antických velikánov sa zachovalo iba vďaka arabským prekladom. Od 12. storočia sa celá Európa chodila učiť od Arabov do vtedajšej Andalúzie (dnešné Španielsko).

Arabskí vedci a lekári (Mauri) ešte aj v 16. storočí chodili po európskych dvoroch, hľadali kameň mudrcov a liečili. Možno povedať, že aj keď Európa skutočne stojí predovšetkým na antických koreňoch, aj vplyv moslimskej kultúry a vzdelanosti je rovnako obrovský a veľmi významne prispel k spoločnému vývoju. O to smutnejší je žiaľ pohľad na dnešný moslimský svet, ktorý už nie je ani tieňom svojej niekdajšej slávy. Dúfajme však, že tak ako boli prínosom moslimskí učenci v stredoveku, budú nimi aspoň niektorí, prevažne na západe pôsobiaci, vedci súčasnosti. Za všetkých spomeňme držiteľa Nobelovej ceny za fyziku Abdus Salama, držiteľa Nobelovej ceny za chémiu Ahmeda Zewaila, alebo britského astronóma Abdula Ahada.