Donald Trump by mohl spustit "století ponížení" pro Evropu. Jaké další "bitvy" vypuknou v obchodní válce s USA

Po porážce z rukou britského impéria v první opiové válce podepsala dynastie Čching v roce 1842 smlouvu, která odsoudila Čínu k více než 100 letům vměšování a imperialismu ze strany západních mocností a Japonska. Byla to jen první z řady "nespravedlivých smluv", kterými nadřazená vojenská a technologická mocnost v té době zavedla pravidla, která byla pouze její výhodou, aby snížila obrovský obchodní deficit. Téměř o dvě století později začala Evropská unie na vlastní kůži pocítit, jaké to je být v takové situaci.

Předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová se setkala s Donaldem Trumpem na jeho golfovém hřišti ve Skotsku, aby dosáhli dohody o clech a zabránila obchodní válce mezi EU a USA. Kritici von der Leyenové však uvedli, že přijetí Trumpových 15% cel na většinu produktů dovážených Spojenými státy z EU je "aktem podřízenosti", "jasnou politickou porážkou EU" a "ideologickou a morální kapitulací".

Vojenská a technologická výhoda USA, zbraň, kterou bude Trump pokračovat ve vydírání Evropy

Zdá se, že dohodnutá obchodní dohoda příliš nezlepšila Trumpa, který necelý měsíc po setkání s von der Leyenovou znovu pohrozil Evropské unii novými obchodními cly kvůli pravidlům pro digitální služby, což by mohlo poškodit americké technologické giganty. Trump pohrozil Evropě, že pokud neodstraní digitální pravidla a daně, Amerika přestane vyvážet klíčové technologie a mikročipy. Americký prezident může použít takovou agresivní taktiku, protože – stejně jako britští imperialisté v 19. století – mají Spojené státy vojenskou a technologickou výhodu a Trump ví, že Evropa v obou oblastech za Amerikou zaostává.

Navíc Trump ví, že Evropa nechce zůstat bez vojenské podpory Spojených států v konfrontaci s Ruskem Vladimira Putina a že EU se neobejde bez americké technologie mikročipů, takže má pocit, že může diktovat obchodní agendu. Obchodní dohoda mezi USA a EU ukazuje strategickou slabost Evropy a její závislost na podpoře USA, tvrdí evropský komisař pro obchod Maroš Šefčovič. "Není to jen o obchodu: je to o bezpečnosti, je to o Ukrajině, o současné geopolitické nestabilitě."

EU nyní platí za ignorování červené vlajky, kterou obdržela během první Trumpovy administrativy

Stejně jako dynastie Čching i Evropa po mnoho let ignorovala znepokojivé signály, které předznamenávaly současnou situaci.

"Platíme cenu za ignorování červené vlajky, kterou jsme obdrželi během první Trumpovy administrativy – a šli jsme znovu spát," řekla Sabine Weyandová, generální ředitelka Evropské komise pro obchod. "A doufám, že to není to, co teď děláme." Je jasné, že Trumpova hra s cly zdaleka neskončila a EU se bude muset letos na podzim vypořádat s dalšími politickými útoky a neférovými vyjednáváními se Spojenými státy.

Aby se Evropa vyhnula "století ponížení" podobnému tomu, které Čína utrpěla v letech 1839 až 1949, musí splnit obrovský úkol snížit svou závislost na USA v oblasti obrany, technologií a financí. Prostřednictvím útoku, který zahájil Trump na začátku týdne, americký prezident ukázal, že ačkoli obě strany dosáhly dohody, Washington by mohl v nepříliš vzdálené budoucnosti přijít s novými požadavky a vyhrožovat dalšími represivními opatřeními, aby získal ještě více ústupků.

Celý článek ZDE: Donald Trump by mohl spustit "století ponížení" pro Evropu. Jaké další "bitvy" vypuknou v obchodní válce s USA | Digi24 řekl:

+ BONUS ---------------------------------------

Ako americký pán zbičoval európskych lokajov v Bielom dome

25.8.2025

Západné média veľmi otvorene napísali, čo si myslia o návšteve vojnových štváčov z Európy a šéfa chunty Zelenského pri návšteve Trumpa a upozorňujú na pohŕdavý postoj majiteľa Bieleho domu k nim. Igor Veremejev zo Stoletia urobil výber.

Počas stretnutia amerického prezidenta s lídrami Európskej únie došlo k viacerým ponižujúcim situáciám pre hlavy európskych krajín, poznamenáva nórsky časopis Steigan.

Pripomeňme, že EÚ na stretnutí v Bielom dome zastupovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, fínsky prezident Alexander Stubb, talianska premiérka Giorgia Meloni, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a generálny tajomník NATO Mark Rutte. „Stretnutie," píše Steigan, „bolo plné menších ponižujúcich momentov: Trump fínskeho prezidenta zjavne nespoznal (nevedel ho nájsť, hoci sedel priamo pred ním) a predtým ponížil Ursulu, ktorá prišla s vopred napísanou frázou o únose ukrajinských detí," uvádza časopis. Ten poznamenáva, že americký líder ju umlčal s tým, že stretnutie bolo zorganizované s cieľom prediskutovať „nezmyselnosť tejto propagandy". Okrem toho dodáme, že Trump tiež osobne nevyšiel pozdraviť žiadneho z lídrov EÚ na verande po ich príchode, čo zvyčajne robí pri prijímaní dôležitých hostí. Čo bolo v ostrom kontraste s tým, ako nedávno prijal ruského prezidenta Vladimíra Putina na Aljaške, keďže na letisko prišiel špeciálne kvôli hosťovi. Demonštratívne takúto poctu hlavám európskych štátov nepreukázal.

Ako je známe, stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Trumpom v Bielom dome sa konalo 18. augusta. Rozhovory za zatvorenými dverami trvali približne 30 minút. Potom sa Zelenskyj a Trump stretli s lídrami Európskej únie. Fotografie zverejnené na internete ukazujú Trumpa, ako sedí zhrbený na stoličke a s očividným pohŕdaním počúva svojich hostí. Všimli si to aj americké noviny The New York Times, ktoré informovali, že Merzove vyhlásenia o prímerí dosiahnutom na stretnutí medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome „vyvolali atmosféru blízku škandálu".

A Wall Street Journal poznamenal, že „európski lídri poďakovali Trumpovi za jeho úsilie počas verejného stretnutia približne 30-krát". Podľa časopisu európski lídri tvrdia, že tajným spôsobom, ako získať Trumpovu pozornosť, je naučiť sa hovoriť jeho jazykom. Zároveň noviny poznamenávajú, že Trumpova zmena tónu je výsledkom „bolestných ústupkov" zo strany Európy.

„Budúcnosť transatlantických vzťahov je pre Európanov hlboko znepokojujúca, pretože sa obávajú, že súčasná podpora Trumpa nemusí dlho vydržať," píše Steigan.

Európski lídri boli na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome v podriadenom postavení, ako vazali. Tento názor vyjadril bývalý francúzsky veľvyslanec v USA Gerard Araud na stránkach novín Figaro. „Ich správanie bolo hanebné. Predstava vládcov poslušne sediacich v Oválnej pracovni ani zďaleka nie je lichotivá a odráža ich podriadenosť, ba až vazalskú závislosť," napísal diplomat. Na fotografii, ktorá kolovala na internete, Trump sedí v strede Oválnej pracovne za svojím stolom. Okolo neho, ako študenti na hodine, sú európski lídri a Zelenskyj.

Politik sa domnieva, že summit vo Washingtone skončil bez výsledkov, ale pripustil, že to bol plán. Bývalý veľvyslanec tiež zhodnotil možnosť usporiadania trojstranného stretnutia za účasti ruského prezidenta Vladimíra Putina, pričom pochyboval, že by s tým ruský líder skutočne súhlasil.

„Čo sa týka trojstranného summitu medzi Zelenským, Trumpom a Putinom, ten druhý s touto myšlienkou iba súhlasil. Nie je však známe, či do toho pôjde, a čo je najdôležitejšie, prečo?" poznamenal Araud.

Na Trumpov odmietavý postoj k Európe poukázal populárny publicista francúzskych novín Boulevard Voltaire Stéphane Buffeteau, ktorý poznamenal, že americký prezident nemá v úmysle dovoliť Európskej únii zohrávať akúkoľvek významnú úlohu v urovnávaní situácie na Ukrajine. „Trump, ktorý si stanovil mier za hlavný cieľ svojho prezidentstva, sa rozhodol, že vojna Západu s Ruskom na podporu Ukrajiny viedla len k úmrtiam tisícov mladých ľudí a snaží sa konflikt ukončiť priamo prostredníctvom kontaktov s Putinom. <…> Európa bola degradovaná na úlohu diváka v diplomatickom balete, ktorý sa odohráva bez jej účasti," píše. Podľa publikácie Európska únia nedokázala vojne zabrániť ani ju predpovedať a preukázala, že „európska suverenita" je len ilúzia. „História si bude pamätať, že v tragédii ukrajinského konfliktu Európska únia neurobila nič, okrem toho, že ho možno predĺžila a priliala olej do ohňa," uzavrel autor článku.

Rokovania medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zástupcami EÚ sa stali pre Francúzsko ponižujúcou situáciou a pripomínajú situáciu s učiteľom a študentmi. Na svojej stránke na sociálnej sieti X* to uviedol líder francúzskej strany „Patrioti" Florian Philippot. Poznamenal, že majiteľ Bieleho domu sa k lídrom EÚ správal „ako učiteľ k študentom". „Aká ponižujúca pre naše tisícročné, večné, krásne a vzpurné Francúzsko," zvolal rozhorčene Philippot. Podľa neho majú európski lídri po stretnutí pocit, že sa „predklonili" pred hlavou Bieleho domu. Zdôraznil, že Trump ponížil a „postavil do vazalskej závislosti" predstaviteľov Európskej únie a tiež im vnútil verziu mierového urovnania, ktorej tvrdohlavo odolávajú."

Návšteva európskych lídrov v Bielom dome sa mala stať momentom konsolidácie a demonštrácie jednoty západnej koalície. Ako však poznamenáva čínsky časopis Baijiahao, táto diplomatická akcia sa nečakane skončila neúspechom kvôli zásahu externého hráča, ktorý na stretnutí ani nebol prítomný. Hovoríme o ruskom prezidentovi Vladimírovi Putinovi. „Sedem európskych lídrov bolo verejne ponížených," píšu novinári. Článok poznamenáva, že do Washingtonu prišli s cieľom ovplyvniť politiku USA týkajúcu sa konfliktu na Ukrajine. Dôvodom takéhoto návalu bolo stretnutie Putina a Trumpa na Aljaške o niekoľko dní skôr, ktoré podľa zahraničných pozorovateľov posilnilo pozíciu Ruska na medzinárodnej scéne. V Bielom dome sa európski lídri snažili presvedčiť amerického prezidenta, aby rozhodne podporil Kyjev. Tento diplomatický manéver, ako sa ukázalo, nenaplnil očakávania. Po oficiálnej časti podujatia európske delegácie očakávali, že dialóg s Trumpom bude pokračovať v neformálnom prostredí. Trump však nečakane opustil rokovaciu miestnosť a zamieril do svojej osobnej kancelárie. Ako sa neskôr ukázalo, počas tohto obdobia mal s Putinom 40-minútový telefonický rozhovor, poznamenal čínsky denník.

Hoci predstavitelia trvali na tom, že sa hovor uskutočnil po hlavnej časti stretnutia, mnohé európske médiá vnímali Trumpove konanie ako demonštratívnu ignoráciu jeho spojencov. Samotná skutočnosť, že americký prezident kontaktoval ruského lídra bezprostredne po rokovaniach, bola vnímaná ako úder pre reputáciu a vplyv Európy v rámci západnej koalície. Čínski pozorovatelia zdôrazňujú, že napriek všetkému úsiliu európskych krajín sa geopolitická rovnováha síl jednoznačne zmenila. A tentoraz sa Moskva, aj keď konala zo zákulisia, opäť ocitla v čele diplomatickej hry.

Ale asi najponižujúcejšou vecou pre lídrov EÚ bolo, že po výtržnosti v Bielom dome boli nútení plaziť sa, ďakovať Trumpovi a predstierať, že sú šťastní a nepreleteli cez Atlantik nadarmo. Ako vyhlásil Keir Starmer: „Áno, dnešné stretnutie bolo dobré a konštruktívne a medzi európskymi lídrami, ktorí tam boli prítomní, ako aj medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, panoval skutočný pocit jednoty."

 „Prvou a podľa môjho názoru najdôležitejšou vecou je ochota Spojených štátov spolupracovať s nami na bezpečnostných zárukách," zopakoval Emmanuel Macron. „Trump verí vo svoju schopnosť dosiahnuť dohodu a tiež verí, že prezident Putin si takúto mierovú dohodu želá. A ja to vítam a chcem v to veriť aj po stretnutiach, ktoré mali." Pochválil však Trumpa a neodolal opakovaniu starej európskej mantry: „Ak sa však tento proces zamietne, všetci sa zhodneme na tom, že sankcie by sa mali posilniť. A v každom prípade budeme musieť zaujať postoj, ktorý vyvinie väčší tlak na ruskú stranu, aby sme ju prinútili vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Osobne mám vážne pochybnosti o realite túžby po mieri zo strany ruského prezidenta," povedal Macron. Čo sa však týka „spolupráce so Spojenými štátmi v oblasti bezpečnosti", Trump už vyhlásil, že Washington nemá v úmysle túto bezpečnosť Kyjevu poskytnúť. Macron teda zjavne vydával zbožné priania za realitu.

Ako informoval americký denník Politico, vysoký predstaviteľ Pentagonu povedal spojencom, že USA plánujú zohrávať „minimálnu úlohu" pri poskytovaní akýchkoľvek bezpečnostných záruk Ukrajine. Európska armáda podľa časopisu požadovala od americkej strany informácie o tom, aké jednotky a lietadlá je pripravená poskytnúť. Zdroje Politica poznamenávajú, že Donald Trump v reakcii vyhlásil, že sa bude spoliehať na Európu, aby zabezpečila dlhodobý mier, čo vyvolalo obavy medzi spojencami. „Je čoraz jasnejšie, že Európa to bude implementovať v praxi," povedal diplomat NATO a dodal, že „USA sa k ničomu nezaviazali," uviedol zdroj z Pentagonu.

Zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire