Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Naši chlapci v Afganistane nebránia svoje rodiny ani vlasť

Vojna v Afganistane sa nedá vyhrať. Vedia to americkí vojaci vracajúci sa z misie ISAF, vie to aj prezident Obama. Vojnu bez akéhokoľvek výsledku, v ktorej sa za desať rokov vystriedalo trištvrte milióna vojakov zo 46 krajín sveta, nemožno nazvať inak ako fiasko.

Za nedobytnú hradbu afganského Hindúkušu nevedel preniknúť v staroveku Alexander Veľký, v stredoveku ju nedokázal prekonať Džingischán, v novoveku utrpela v Afganistane krutú porážku britská armáda, bez víťazstva odtiaľ odtiahli sovietske vojská a o pacifikáciu oblasti sa už desaťročie neúspešne pokúša 130-tisíc vojakov koaličných síl pod americkým velením.

  • nasi-chlapci-v-afganistane-nebrania-svoje-rodiny-ani-vlast

Neliečené rany

Proti moderným zbraniam NATO, raketám a bezpilotným lietadlám tu stojí neurčitý počet bojovníkov tajnej gerilovej armády Talibanu. Pre zahraničné jednotky je najväčším problémom identifikácia nepriateľa, ktorý je ešte silnejší v dlhotrvajúcej vojne ako na jej začiatku.

Taliban útočí nečakane a pomocou nástražných výbušných systémov pripravuje o život až dve tretiny obetí z celkového počtu strát zahraničných vojsk. Za roky invázie sa okrem zvýšenej výroby surového heroínu nezmenilo takmer nič. Mestá sú zničené, neexistuje infraštruktúra, vidiek žije v stredoveku.
To, že dievčatá v Kábule už môžu navštevovať školu a chlapci sa môžu preháňať na skejtbordoch, je skôr len reklamná šou televízie CNN, ktorá nemôže zakryť neliečené vojnové rany. Počty amerických skejtbordov v Kábule neprevýšia počty civilných obetí - žien i detí, ktoré majú na svedomí obe strany konfliktu.
Príčinou tzv. boja proti terorizmu v Afganistane nebola odveta za tragédiu 11. septembra, ako sa zvyklo hovoriť, lebo sa na nej nedokázala účasť Talibanu, ale tzv. "privatizácia vojny", na ktorej zarábal miliardy dolárov megakoncern Halliburton a jeho dcérska spoločnosť KBR.
V čase, keď CIA presvedčila prezidenta Busha, aby zavelil do útoku na Kábul, sedel bývalý výkonný riaditeľ tejto spoločnosti Dick Cheney v Bielom dome v kresle viceprezidenta. Pre Halliburton bol Afganistan iba ďalším dobrým kšeftom po mimoriadne výhodných zmluvách na zásobovanie, technický servis a rôzne dodávky americkým a spojeneckým vojskám v Iraku aj Kosove.
Privatizácia vojen pokračuje
Cheneyho životný príbeh je pevne zviazaný s touto spoločnosťou: za vlády Busha staršieho mal dohľad nad operáciou Púštna búrka a za Clintona, keď odišiel z politiky, sa stal generálnym riaditeľom gigantu Halliburton Company. Afganistan mu osobitne prirástol k srdcu.
Zlé jazyky hovoria, že jeho spoločnosť mala v úmysle ovládnuť ropné vrty pri Kaspickom mori a vybudovať cez Afganistan plynovod a ropovod do pakistanských prístavov v Indickom oceáne. (Prezradené plány s ruskou ropou, ktorú mu mal predať Chodorkovskij, svedčia o dlhých prstoch tohto pána.)
Každá vojna - v Iraku, na Balkáne aj v Afganistane bola a stále je pre americké korporácie obrovským biznisom. Zničená krajina a zmarené životy sú iba vedľajším neekologickým produktom, smogom pri pohybe dravého kapitálu. Privatizácia vojen pokračuje v súlade s neviditeľnou rukou trhu: žoldnieri za peniaze iba vykonávajú svoju prácu - strieľajú, bombardujú a ničia.
Splácajú záväzky NATO
V USA sa schyľuje k prezidentským voľbám. Barack Obama sťahuje z Afganistanu 33-tisíc vojakov, aby americkej verejnosti ukázal, že plní sľuby, že má vôľu ukončiť bezvýchodiskovú vojnu. Lenže ponecháva tam ešte 70-tisíc svojich a ďalšie tisíce príslušníkov tzv. mierovej misie ISAF.
Súkromné firmy vysokopostavených amerických potentátov so súkromnými ozbrojencami nahradili v Afganistane Obamom stiahnutých vojakov US Army. Firmy zarábajú miliardy dolárov, ktoré nedobrovoľne platia americkí daňoví poplatníci. Momentálne im pomáha aj 343 našich "dôležitých chlapcov".
Ich cena je na malé slovenské pomery vysoká. Stáž v strážnej službe a pohyb v mínových poliach v čase domácej krízy, keď vláda všade šetrí, je záležitosť nezvyčajne drahá. Naši chlapci nebránia v Afganistane svoje rodiny ani svoju vlasť - splácajú naše záväzky zoskupeniu NATO z vďačnosti za vojenský ochranný dáždnik pre prípad, keby nás chcel ktosi napadnúť.
Možno Mahmúd Ahmadínedžád, Bašár Asad, prípadne Hugo Chávez. A s pomocou NATO vraj hravo odrazíme aj útok potenciálnych iránskych striel s jadrovými hlavicami na našu krásnu Bratislavu. Na televízne reportáže z pobytu našich vojakov v Kandaháre a Tarin Kowte sme si už zvykli ako na povinnú jazdu.
Počas letnej návštevy Washingtonu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ubezpečil šéfku americkej diplomacie Hillary Clintonovú, že naše jednotky si budú v Afganistane naďalej plniť svoje úlohy a informoval ju aj o oficiálnej rozvojovej pomoci tejto krajine. Pri rokovaní nepadlo ani slovo o tom, prečo "the narco state Afghanistan" s vedomím Američanov predáva čoraz viac heroínu do celého sveta.
Zo strohých agentúrnych správ sa nedá vyčítať, čo presne sľúbil Lajčák Clintonovej, tak ako nevieme, o čom rokoval s vojnovým zločincom z Kosova Hashimom Thacim na Strategickom fóre v Slovinsku. Čo sa skrýva v hmle, môžeme iba hádať. Odklepneme Albáncom sprivatizovanú Kosovskú republiku? Zotrváme v sprivatizovanej vojne v Afganistane? Kvôli čomu?

Návraty našich "hrdinov" bojujúcich za cudzie záujmy už nemusia mať vždy šťastný koniec - slovenskí žoldnieri pod hlavičkou NATO dnes na rozdiel od minulosti odchádzajú do Afganistanu bojovať do prvých línií. Zatiaľ čo iné štáty, ako nedávno Španielsko, po tragických skúsenostiach svojich vojakov z Afganistanu stiahli, Slováci ústami ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prisľúbili šéfke diplomacie USA Hillary Clintonovej, že do Afganistanu budú naďalej posielať svoje vojenské kontingenty.
 

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře