Celkom podobne argumentujú starí majstri reálnej politiky USA, Brzezinski a Kissinger. Namiesto ťahania Ukrajiny nasilu do EÚ a NATO, mali sme sa snažiť o jej „Finlandizáciu“, aby sme konflikt otupili. Neutrálny status medzi Európou a Ruskom, s úzkymi obchodnými vzťahmi k obom mocnostiam – to by bolo skutočne najlepšie riešenie pre aktuálny konflikt. Tak by sa dala dokonca riešiť aj Krymská otázka.

Problémom je len, že nikto v Bruseli tak ďaleko nemyslí. Pozrel som si, čo píšu početné európske thinktanky k Ukrajine – nikto neprišiel na toto ľahko pochopiteľné riešenie. Všetci žiadali rýchlu asociáciu s EÚ, nikto – ako americkí experti – nevaroval pred negatívnymi následkami pre ukrajinské hospodárstvo. Debata? Zbytočná. Stratégia? Žiadna.

Ani teraz sa nerysuje žiadna zmena myslenia. Naopak: u “vedúcich” expertov z Carnegie, cez German Marshall Fund, až po European Council on Foreign Relations udávajú tón jastrabi. EÚ je zahranično-politicky zle riadená – a beznádejne rozhádaná. Pretože nie je schopná vybudovať žiadnu spoločnú stratégiu, upína sa na svoje bizarné závery – a pripravuje nasledujúce sankcie.

Už v pondelok majú ministri zahraničia EÚ prijať “druhú vlnu” zákazov vstupu a zmrazovania kont proti Rusku, hneď po proruskom „referende” na Kryme.

A keď to nič nezmení? Potom príde tretí stupeň eskalácie – s obchodnými sankciami. A keď ani toto nepomôže? Potom bude musieť nositeľ Nobelovej ceny mieru zrejme zahrať trocha na vojnovú nôtu, alebo čo iné vymyslí?

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Lost in EU

převzato:http://www.protiprudu.org/zla-rada/