Aby si to čitateľ ľahšie uvedomil, treba si predstaviť názorný príklad z kolapsu v októbri 1929 a následných udalostí. Kolaps očakával málokto. Tak ako dnes. Po prvotnom prepade burzových obchodov, došlo po niekoľkých dňoch ku krátkemu oživeniu a neskôr, na jar 1930 dokonca výraznejšiemu oživeniu. Úpadok teda neprebiehal rovnomerne a plynule, ale v striedaní fáz prudkého poklesu, stagnácie a aj mierneho vzrastu.
Ďalej si treba uvedomiť, že vedomie krízy v USA v období Veľkej hospodárskej krízy nastúpilo až na jar 1931. V Európe ešte neskôr.
Dnes je situácia rovnaká. Málokto má pocit kolapsu a krízy. Vedomie akoby sa bránilo prijať skutočnosť a reaguje oneskorene. Kríza po roku 2008 je dodnes chápaná, ako prechodná záležitosť, ktorá pominula a dnešné a budúce problémy s tým spája len spomínaná hŕstka. Lenže. Čo bolo príčinou udalostí v roku 2008? Platobná neschopnosť v dôsledku obrovských dlhov. Predovšetkým hypotekárnych dlhov, nekrytých ani majetkom, ani ekonomickým výkonom. Pominuli takéto problémy? Nie. Naopak. Ešte sa prehĺbili. Ak niekto neverí, nech si vyhľadá príslušné tabuľky. Oficiálne tabuľky. Keďže pokračujú príčiny, musia pokračovať aj dôsledky. Teda ďalšie kolapsy a ďalšie obdobia recesie. Teraz už ale silnejšie, prudšie a rozsiahlejšie.
Ako vyzerá terajšia fáza kolabovania finančného systému vyspelého sveta? Presne tak , ako ju vidíme. Aj keď problémové štáty dosatávajú peniaze z rôznych fondov, alebo priamo od centrálych bánk, ich ekonomiky sa ďalej prepadávajú, alebo stagnujú, alebo rastú len číselne, ale nie skutočne. To platí aj o tzv. neproblémových štátoch. Reálne rastú len výnimočne. A pritom sa dlhy nesplácajú, ale naopak rastú. A ešte aby to nestačilo, ignoruje sa úplne rast dlhov samospráv, výrobcov a spotrebiteľov. Spomenuté výnimočné prípady budú výnimkami už zrejme len veľmi krátko. Pri dnešnej globálnej prepojenosti sa to prenesie aj na nich.
Najvýraznejšou formou kolapsu je kolaps na základe paniky. Kde je dnes jeho zdroj? Vo finančnom investovaní. Prečo? Pretože finančné investovanie je síce naviazané na reálnu ekonomiku, ale z väčšej časti je fiktívne. Hazard nesmiernych rozmerov. Finančný sektor narába s hodnotami zhruba 100 krát väčšími, ako je reálna ekonomika. Ako je to možné? Tak, že banky si vyrábajú svoje vlastné peniaze, ničím nekryté a s nimi obchodujú. Vyrábajú si dokonca aj cenné papiere na zlato a na základe nich s takýmto zlatom obchodujú. So zlatom , ktoré nikdy neexistovalo. Ak reálna ekonomika začne upadať aj napriek všetkým štátnym a peňažným trikom, a ona začne, tak finančný investori budú musieť vymeniť svoje bezcenné papiere za niečo reálne. Začnú sa ich zbavovať a vypukne panika.
Kedy sa to môže stať? Možno o 3 roky. Možno viac. Možno pri terajšej úrovni dlhov. Možno pri dvojnásobnej, pričom rýchlosť ich narastania sa stále zvyšuje. Možno pri hlbokom prepade európskej ekonomiky, ktorý skôr , či neskôr musí prísť. Možno americkej. Možno pri nutnosti likvidovať čínske dolárové rezervy. Je to vec prvých vážnych a nevyhnutných problémov, ale aj vedomia. Niekto sa zľakne prvý. A už to pôjde.
Ak som niekoho nastrašil,nech je rád. Bude horšie. Omnoho. A zľaknutie bude mať už za sebou.
