Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Naozaj my rozhodneme?

Fikcia: Nekonkrétna krajina v blízkej budúcnosti. Z diaľky sa nesie hukot davu z mítingu kontroverznej politickej strany, ktorej preferencie napriek všetkému pomaly stúpajú. Z improvizovaného pódia zaznieva hlas lídra nesúci sa z reproduktorov.

  • naozaj-my-rozhodneme

Bokom od skupiny priaznivcov postáva ďalšia, menšia skupinka odporcov s transparentmi, medzi ktorými sa pohybuje jeden či dvaja lídri strany, ktorá s tými na pódiu bojuje o hlasy voličov. Ozýva sa piskot, výzvy na odpor, sem-tam hanlivé urážky a označenia. Vzniká malá šarvátka, keď až príliš horliví odporcovia mítingu drcnú do malej skupinky s nimi sa hádajúcich účastníkov, ktorí neudržia nervy na uzde. Polícia okamžite zasahuje. Všetci ťažkoodenci sa stiahnu k miestu kontaktu a snažia sa obe skupiny od seba oddeliť. Nikto si nevšimne, že na druhej strane za odporcami sa zjaví niekoľko mužov v čiernych kuklách a rýchlym útokom brutálne napadnú mužov a ženy s transparentmi na odpor proti tých na pódiu. Zablysne sa nôž. Na chodníku zostávajú ležať dvaja odporcovia s ťažkými zraneniami a jeden ľahšie porezaný predseda strany.

Po útoku sa skupinka rozplynie v dave a zmizne, nikto z nich nie je zaistený políciou. Večer jeden zo zranených napriek snahám lekárov zomiera. Poranený predseda podáva svedectvo do médií a prstom ukazuje na lídrov na pódiu. Reportáže sa chytajú všetky domáce médiá i mnohé zahraničné. Prokuratúra začína konať, lídrovia kontroverznej strany vypovedajú na polícii, súd rozhodne a zákaze organizovania mítingov v snahe ochrániť občanov. Voliči sa zhnusene odvracajú a rozhodujú sa buď nevoliť alebo voliť niekoho iného. Strana, ktorá organizovala odpor a ktorej líder bol poranený neznámym páchateľom, raketovo stúpa vo volebných prieskumoch. V priebehu pár dní sa situáciu vo voľbách úplne zmení.

Zdá sa vám, že toto nie je možné, že je to hlúpa fikcia? Je to ako zo zlého hollywoodskeho filmu? Bodaj by ste mali pravdu.

Lenže … podobný scenár sa už vo svete opakovane odohral. Boli sme svedkami toho, ako v Kyjeve počas demonštrácií prišlo k vraždeniu, ktoré bolo skutočným začiatkom toho, čo dnes voláme majdan. Okrem toho, človek, náš vlastný spoluobčan, ktorý sa v oblasti organizácie politických prevratov takpovediac etabloval, už pred začiatkom volebnej kampane prišiel s tým, že treba očakávať zásahy do kampane zo strany mimovládnych organizácií, dokonca prišiel s iniciatívou „My rozhodneme“. Sme si naozaj istí, že tým myslel voličov, alebo je tu určitá možnosť, že tým myslel seba a jeho blízkych spolupracovníkov?

Neviem, ale istý si určite nie som. Kotlebovci, čo ako kontroverznou stranou sú, organizujú svoje mítingy bez násilia, nedemonštrujú v pochodoch útočiac na niekoho. Vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou vládou aj s praktikami EÚ a chcú zmenu. Proti ich legitímnym mítingom boli organizované demonštrácie odporcov už od samého počiatku. Samotná demonštrácia proti stretnutiu legálnej strany, ktorá je dokonca stranou parlamentnou, je istou formou násilia a útokom na ich právo zhromažďovať sa a prejaviť svoje názory. V Levoči nedávno prišlo k posunu na ďalšiu úroveň, keď Andrej Kiska zorganizoval protidemonštráciu založenú na etnicite demonštrujúcich, ktorá by sa sotva dala nazvať pokojnou, keďže sa z radov odporcov ozvali aj výzvy na vraždenie účastníkov volebného mítingu. A teraz, v Trnave, vraj došlo k napadnutiu odporcov skupinkou kdesi v tme po skončení akcie. Ďalšie vyostrenie. Ďalším logickým krokom je scenár, ktorú som popísal vyššie.

Musím sa však pýtať. Ak Slováci už predviedli, že sú natoľko chladnokrvní, že ich do prevratu v dostatočnom počte nenahnala ani vražda novinára a jej spájanie s vládnou garnitúrou, ktoré sa neskôr mimochodom ukázalo ako vykonštruované, môžeme mať istotu, že medzi nami nie sú ľudia, ktorí sú schopní v snahe zmeniť vývoj volebných preferencií zorganizovať majdan? Čo na to Slovenská informačná služba? Čo vlastne teraz robí? A pre koho? Pretože už nejakú dobu sa zdá, že pre občanov tejto krajiny nepracuje, inak by chránila premiéra predtým, aby sa do jeho blízkosti dostala bývalá milenka mafiána, chránila by predsedu parlamentu, aby sa k nemu, čo i len virtuálne, dostala štetka pracujúca pre „kontroverzného podnikateľa“, a tak ďalej. Alebo SIS sa nezdá byť zodpovedná a kompetentná v týchto veciach?

Predvolebná kampaň sa ešte neskončila. No už teraz môžeme povedať, že za celú históriu tohto štátu bude najbrutálnejšou. Pritom jej brutalitu nezvyšujú tí, ktorých označujeme za extrémistov, lebo tí nechodia odporovať právu iných sa zhromažďovať.

Nie som podporovateľ Mariána Kotlebu. Voliť ho nebudem a desí ma predstava, že on by mal byť premiérom tejto krajiny, pretože som presvedčený, že s tak náročnou úlohou si on ani jeho strana neporadia. Nemajú na to vytvorené štruktúry a už vôbec nie odborníkov na riadenie štátu. Ale veľmi by som ocenil, ak by sa všetci upokojili a najmä lídri mimoparlamentných strán prestali zvyšovať napätie v spoločnosti v zúfalej snahe prebiť sa do parlamentu. Nakoniec, ako je to už obvyklé tam, kde prestanú platiť demokratické pravidlá a práva zaručujúce slobodu všetkým bez výnimky a bez ohľadu na ich politický názor, sa tieto praktiky obrátia proti ich vlastným voličom.

Ak títo lídri nemajú svedomie, tak by mali mať rozum ich voliči. Naozaj chcete Slovensko, kde občan bojuje proti občanovi? Kde jeden občan žiada odobratie práv inému pre jeho politický názor? Chcete Slovensko, kde o spravodlivosti a práve rozhodnú politici a médiá namiesto súdov? Kde sa sudca či prokurátor nebudú pýtať svojho svedomia, ale svojho strachu o pozíciu a strachu z hanobenia ich mien na verejnosti? Pretože presne tam smerujeme, keď žiadame tresty bez dôkazov a súdnych konaní, keď žiadame neumožniť niekomu sa zhromažďovať napriek tomu, že je v našom vlastnom parlamente, keď akceptujeme existenciu štvavých internetových stránok, ktorých administrátori organizujú stretnutia s deťmi na školách s čiernymi vrecami na hlave.

Keď som pred rokmi sledoval prevraty na Blízkom východe, ktorým dnes hovoríme Arabská jar, hovoril som si, že to by sa v Európe nestalo. Potom prišla Ukrajina. Občan vraždil občana a všetko prerástlo do zamrznutého konfliktu. Zásahy cudzích mocností na jednej aj druhej strane, štát rozložený a nefunkčný, občan ožobračený, utekajúci do zahraničia, aby sa postaral o seba a o rodinu.
 Hovoril som si, že to sa u nás nemôže stať. Teraz si prestávam byť taký istý. A nie je to dobrý pocit.

P.S. Gratulujem každému, kto dočítal až sem. Väčšina z nás už tisíc slov neprečíta. Stačí nám tupo pozerať do telky a nechať sa audiovizuálne oblbovať.

zdroj: https://vinduska.blog.pravda.sk/2020/02/01/naozaj-my-rozhodneme/

 

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře