Vždy som si myslel, že prezidentom by mal byť štátnik, osobnosť, alebo vážený politik. Slovensko ma smolu. Ani jeden prezident nenaplnil tieto kritéria. A teraz konanie našeho „prvého občana štátu“ je také, že ostatní občania majú pocit, že iba pre niektorých je tento štát. Kiska z pozície obľúbeného polika začína sklzávať do pozície komedianta. Musí ostať za každú cenu na svojej pozícii, prečo vie asi len on sám.
Každý jeho počin je tragédia. Tento tragéd hrá svoju úlohu asi proti svojej vôli. Musí na niekoho pokyn dohrať svojú úlohu do konca. (Na koho pokyn?) Tak ako znevážil svoju funkciu Kiska, to sa nepodarilo žiadnemu jeho predchodcovi. Hrá sa na čistého a nekompromisného človeka, ale jeho minulosť ho stále dobieha.
Iný polik by za takéto činy už odišiel z politiky.
Každý, kto sa rozhodne ísť do politiky, by si mal uvedomiť, že je to ako vstúpiť do krčmy najnižšej cenovej skupiny. V takejto krčme platia vlastné pravidlá. Musí rátať s tým, že môže dostať facku, pľuvanec na chrbát alebo aj do tváre. Toto si mal náš súčasný prezident uvedomiť skôr, ako začal svojú volebnú kampaň. Aj politika ma svoje vlastné pravidlá – dodržiavanie zákonov.
Kiskovo konanie mi niekedy pripomína luxusnú reštauráciu, do ktorej sa snaži dostať bezdomovec. Jeho posledné vyhlásenie k vymenovaniu sudcov ústavného súdu vyznievajú ako krik otrhaného bezdomovca pred luxusnou reštáuraciou: „Ja chcem najlepší stôl“. Jeho poradcovia asi tiež nie sú kvalitní, keď mu radia tak, ako mu radia. Má zákonom dané kompetencie a on nestojí nad zákonom. (Aj keď z jeho vyhlásení sa tak da domnievať, že si to myslí.)
