Minister Lajčák šokujúco „diplomaticky“ pourážal všetkých Slovákov. Trucovito podal demisiu, lebo Slováci sú pre neho zápecníci a odmietli prijímať milióny ilegálnych migrantov zAfriky. A opäť, keď zistil, že nemá podporu, rýchlo svoju demisiu protiústavne nasilu stiahol. Má tak naďalej možnosť ovplyvňovať rozhodnutia našej vlády.
Oficiálny kandidát Maroš Šefčovič sa donedávna chcel stať predsedom Európskej komisie, kde doteraz robil podpredsedu. Nenašiel však dostatočnú podporu a tak prijal ponuku vrátiť sa po mnohých rokoch zBruselu na malé Slovensko a ako hovorí, tiež len preto, že ho miluje a oddane mu slúži. Je však obrazom rovnakých tendencií ako minister Lajčák, ako akási bruselská elita, kariérny diplomat. Maroš Šefčovič hovorí, že chce byť vraj nadstraníckym kandidátom, lebo takého Slovensko potrebuje. Ale strana Smer-SD ho nominovala na post europoslanca, na post eurokomisára a teraz ako svojho kandidáta na post prezidenta republiky. A to ešte dostane od tejto politickej strany aj sto tisíc EUR. Pravdepodobne z príspevkov radových členov strany a príspevkov štátu za výsledky volieb. Súčasne dostane aspoň 15 podpisov od poslancov strany Smer-SD. Ako sa asi cítia radoví členovia tejto strany? Využije ich, platia mu, ale hanbí sa za nich. Ak by totiž naozaj chcel byť občianskym kandidátom, potreboval by predpísaných 15 tisíc podpisov od občanov. Takže je jasným nominantom strany Smer-SD. A je od neho nesolídne, keď sa od nej verejne dištancuje.
Je veľmi nebezpečné mať prezidenta, ktorý vždy hlasoval a hlasuje v orgánoch Európskej únie ako si to želajú silní, napríklad v podpore migrácie, udeľovaní azylu centrálne z Bruselu, v podpore hlasovania v európskych orgánoch tak, aby Slovensko už nikdy prípadne nemohlo zablokovať návrhy, ktoré sú proti našim záujmom. Maroša Šefčoviča podľa jeho vlastných slov (Topky.sk, 14.5.2016) hnevá, citujem: „To, že mladí cítia skôr národne ako európsky, je problém“. Je pre mňa nepochopiteľné, že človeku, ktorý kandiduje na funkciu prezidenta Slovenskej republiky vadí vlastenecké cítenie našich mladých ľudí.
Ako som povedal, Európska únia je miestom, kde môžeme spolu s ostatnými štátmi realizovať mnohé naše ciele. Nad nedostatkami však nesmieme zatvárať oči.Únia nie je modla, resp. tabu. Musíme sa vrátiť k vízii rovnosti a suverenity všetkých partnerov a vzájomne výhodnej spolupráci v otázkach, ktoré dokážeme lepšie riešiť spoločne.
Nie som proti uzatváraniu medzištátnych dohôd. Ale Nemecko a Francúzsko sa už ani neskrývajú. Podpísali spoločnú zmluvus cieľom nanútiť ostatným vytvorenie európskeho jadra. To však platné zmluvy o EÚ nepredpokladajú. Krivenie týchto zmlúv už predstavuje rozpad Únie pred našimi očami. A chcú, aby sa ich vôli podriadili aj ostatné štáty.
To znamená vzdať sa svojej štátnej suverenity a poslúchať príkazy nemeckých a francúzskych úradníkov. V ich plánoch sa už neubránime povinnému prerozdeľovaniu amasovému prílevu afrických migrantov na Slovensko. Už dnes ide o diktovanie a zasahovanie do nezávislého súdnictva v členských štátoch, do slobody prejavu, do ochrany nášho prírodného bohatstva. Ide o plány na nútené odoberanie našich vôd, zasahovanie do kultúry, vzdelávania národa a ďalších aspektov života spoločnosti. Vytváraním spoločnej armády s rizikom jej použitia proti akoby „neposlušným“ štátom alebo vlastným občanom, svojvoľným udeľovaním sankcií naľavo, napravo v rozpore s medzinárodným právom otvorene ukazujú, že chcú rozhodovať o našej budúcnosti. A Maroš Šefčovič hovorí, že musíme jasne vyjadriť ukotvenie Slovenska v jadre EÚ. Prejavuje sa ako vášnivý ideový nositeľ, prostredníctvom ktorého sa majú tieto hrozivé tendencie na Slovensku ešte rýchlejšie realizovať. Ľudí však nemožno stále klamať. My nemáme záujem o násilné krivenie našej kultúry, morálky, historickej pamäti európskych národov anútenie do neistej budúcnosti. Chceme Európu, kde sa opäť môžeme cítiť bezpečne a dôstojne.
Štefan Harabin
