Príslušnú legislatívu sme museli prijať, aby sme mohli „byť považovaní za demokraciu“ a vstúpiť do EÚ. Tým si EÚ vytvorila spôsob výrazného zasahovania do naších vnútorných vecí, ktorý využívajú aj USA. Pritom v USA sú Ruské mediálne skupiny vedené ako „zahraniční agenti“, teda sú zreteľne označení, na rozdiel od médií financovaných zo zahraničia pôsobiacich na Slovensku.
Ale pozrime sa ako sa to vyvíja napríklad v Nemecku, kde sú ďalej. Rovnako ako u nás sa tam klame pri popisovaní udalostí ktoré súvisia s vytváraním nového kultu, viď napríklad skutočnosť a obraz udalostí v Chemnitz. Ale tam sa veci už dostávajú „pod“ legislatívny rámec, to už je čas na poplach, a podľa mňa aj prípravu krokov, ktoré zabránia obdobným problémom u nás. Toto bysom dokumentoval na nasledujúcej udalosti – zdroj:
Nadpis článku je „Imám žije „ženatý“ s 12, väčšinou nedospelými, sex-otrokyňami, na štátne náklady vo vile v Dusseldorfe“. Dotyčný Imám má 51 rokov, dievčatá nechodili do školy, takže ho navštívila polícia. Imám vysvetlil, že všetky dievčatá právoplatne nadobudol na svadobnom trhu (Heiratsmarkt) v Homs v Sýrii (cez Ebay). Predložil o tom všetky kúpne doklady. So všetkými dievčatami som sa oženil podľa islamského zvyku – vyhlásil a predložil o tom v Sýrii vydané doklady. S 18-ročnou už má dve deti, 5 a 4-ročné, t.j. prvýkrát otehotnela ako 12-ročná. Súd nedokázal polícii nájsť dôvod na obvinenie z pedofílie, keďže išlo o „manželky“. Autor sa pýta: Bude teda nákup 12 manželiek – sex-otrokýň v Sýrii cez Ebay – v Nemecku legalizovaný? Článok je z 12 Júna 2016 a zatiaľ podľa všetkého prípad nie je vyriešený. V Nemecku sa ale už niekoľko rokov diskutuje o možnosti umožniť využívať aj právo Šaría, zatiaľ to oficiálne kruhy nepripúšťajú. Ale bezmocnosť platného práva v tomto konkrétnom prípade sa môže stať precedensom, čo by znamenalo akceptáciu právnych úkonov vykonaných podľa islamského práva v zahraničí. Takže stačí vycestovať do Sýrie a oženiť sa so štyrmi manželkami – no, našinec to skôr vníma cez počet svokier z toho vyplývajúci, ale čo by urobili naše orgány s prípadom uvedeným vyššie?
Uvedený prípad je dosť extrémny, ale je z neho zrejmé aj to, že ponímanie „ľudských práv“ podľa slniečkárov , a tých čo to v EÚ riadia, nás postupne posúva k otupeniu vnímania hraníc únosnosti a aj dôležitosti. Určitá bezmocnosť práva v Nemecku nepriamo vyplývajúca z prípadu je vážnym varovaním pred „Paktom o Migrácii“. Naši slniečkári a Slušné Slovensko tieto otázky nevidia, ak by sme sa ich opýtali, mávnu rukou, že čo to vyťahujem za blbý príklad, sú tu dôležitejšie veci, o ktorých pán Stanke prská na námestí.
Ale to je presne to, kde nás chcú naši (a Európski) oligarchovia mať – aby sme sa zaoberali zástupnými problémami a nechali tie skutočné, o ktorých sa mlčí , na nich a ich prisluhovačoch. Oni nás zaintegrujú do budúcej Európy bez hraníc a bez identity a kultúry národov Európy, do masy Poslušné Slovensko.