Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Československú vlajku si nikto nemal ponechať

Hodnocení uživatelů:  / 6
NejhoršíNejlepší 

Biely a červený pruh s modrým klinom sa stal po vzniku samostatného Československa symbolom jeho štátnosti. České krajiny mali predtým vlajku rovnakú ako Poľsko, pridanie modrej bolo prijatím farieb slovanských, ale zároveň vkladom Slovákov k podobe spoločnej vlajky, priblížili v rozhovore pre Českú televíziu podpredseda Českej vexilologickej spoločnosti Aleš Brožek a Ladislav Vrteľ zo slovenského heraldického registra. Experti hovoria, že nebyť vierolomnosti českých poslancov, samostatná Česká republika by dnes mala vlajku celkom inú. Odznelo to v štúdiu ČT pri príležitosti 25. výročia konca spoločnej histórie Čechov a Slovákov v jednom štátnom útvare.

  • ceskoslovensku-vlajku-si-nikto-nemal-ponechat
 
"Vlajka s modrým klinom bola prijatá 30. marca 1920 a jej prijatie nebolo jednoduché," priblížil históriu trojfarebnej zástavy Aleš Brožek. Spresnil, že už na konci roka 1918 tesne po zrode samostatného československého štátu vznikla komisia, ktorá mala vyriešiť usporiadanie kombinácie bielej, červenej a modrej farby na spoločnej vlajke. Pôvodná červenobiela vlajka českých krajín bola totožná s poľskou. "Najlepšie riešenie bolo teda doplniť ju modrou, čo bola farba slovanská," dodáva vexilolog. Ešte v roku 1919 sa s modrým klinom počítalo iba pre skompletizovanie práve slovanskej farebnej kombinácie. Potom sa ale hovorilo o tom, že vlajka má byť spoločným symbolom Čechov aj Slovákov. "A začalo sa hovoriť aj o tom, že klin si môžeme predstaviť ako slovenské trojvršie," vysvetľuje odborník. Pôvodne mal modrý klin siahať len do tretiny vlajky, výtvarníci ale odporučili jeho dosah až do jej polovice, čím sa podľa Brožkových slov docielilo vyváženého vzhľadu.
 
Ladislav Vrteľ z heraldického registra slovenského ministerstva vnútra podotkol, že červená, modrá a biela bola farebná kombinácia slovenských vlajok už pri vzniku Československa, modrý klin možno teda jednoznačne považovať za vklad Slovákov k spoločnému štátnemu symbolu. Podľa neho sa slovenská vlajka postupne rodila od roku 1848, kedy ju tvorili taktiež biela s červenou rovnako ako u Čechov. "Pod dojmom rôznych politických udalostí, ku ktorým došlo v Prahe, sa potom Slováci orientovali skôr na spoluprácu s Chorvátmi a modrá tam pribudla práve v tomto období," vysvetľuje Vrteľ, ako sa na slovenskú vlajku dostala modrá.
 
Slováci aj Česi prešli 20. storočím bok po boku, koniec ich spoločného štátu začali písať v 90. rokoch Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Keď sa začal pripravovať zákon o rozdelení Česko-Slovenska, ktorý bol následne prijatý 19. novembra 1992, dostala sa do zákona tiež zmienka o tom, že žiadny z nástupníckych štátov nebude používať štátny symbol Česko-Slovenska. "Je to do určitej miery vierolomnosť našich vtedajších poslancov, že aj napriek tomu 1. januára 1993 u nás zaviala vlajka československá a stala sa vlajkou Českej republiky," zhodnotil ustanovenie vlajky ČR Aleš Brožek. Podľa jeho slov to Čechom vtedy Slováci veľmi zazlievali preto, že mala podľa nich spoločná vlajka zostať nepoužívaná. Brožek spomína, že po vzniku Českej republiky sa objavovali alternatívne nápady, napríklad ten, ktorý by zamenil existujúcu modrú farbu klinu za blankytne modrou. Myšlienka sa však neujala.
 
Ladislav Vrteľ vníma prijatie československej vlajky za vlajku Českej republiky ako spochybnenie spoločnej histórie, keď si jedna krajina symbol československého štátu nechala sama pre seba. "Sme síce obe krajiny nástupnícke, ale jedna z nás je vlastne nástupníckejšia pretože má štátnu vlajku spoločného štátu," vytýka Ladislav Vrteľ Čechom ponechanie si československého symbolu.
 

Facebook komentáře