Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Spontánna revolúcia? I feel much better now!

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

Vraj je dokázané, vraj jestvujú o tom dajaké zápisky zainteresovaných, že tá, v dejinnom toku i zemepisne nám najbližšia a najznámejšia revolúcia - novembrová a nežná - vznikla spontánne a spontánnym spôsobom aj prebiehala. Nikto ju nenaplánoval, nikto ju neriadil, nikdy nikto a nikde sa o nej s nikým nedohodol. Musím povedať, že mi odľahlo.

A na um mi zišli slová Johna Goodmana z amerického komediálneho seriálu Roseanne: I feel much better now! Konečne mi niekto niečo vysvetlil, konečne mám aspoň v niečom jasno. Hneď sa mi po tom svete šírom ľahšie dýcha a kráča. V týchto periodicky sa opakujúcich, spontánnych časoch vysvetliviek.

Neviem, či vôbec môže byť nejaká revolúcia spontánna. Skôr si myslím, že spontánna je len evolúcia. Ale ešte aj „v pozadí" tej pracujú nejaké, takrečeno „metafyzické" (tak dobre: prírodné) organizačné princípy, aj tam predsa existuje vopred hotový, zakódovaný plán toho, ako má/bude vyzerať tá alebo oná rastlina.

Revolúcia je spoločenský fenomén, je to vonkajšie vyvrcholenie vnútorného dynamizmu, napätia más. Alebo presnejšie: dynamizmu malej, nenápadnej (ale silnej) skupin(k)y, kdesi na dne (na /niekedy zdanlivej/ periférii) alebo (hoci aj) na špičke spomínaných más. Nežná revolúcia vraj vyjadrovala vôľu más - a nie jednotlivcov: zdalo sa, že obyvateľstvo Československa si znenazdajky uvedomilo, že režim prehnil, stal sa neúnosným, načim ho zvrhnúť. A to si, prosím pekne, uvedomili obyvatelia, ktorí režim vyše štyri desaťročia podporovali, pričom ani netušili, že existuje napríklad aj nejaká protištátna samizdatová literatúra. Skrátka držali hubu a krok. Nemohli inak. Hrozila sovietska päsť. Bolo treba počkať na vhodný okamih. Nevedeli, kedy nastane. Niekto to však vedel. Niekto vedel, kedy je vhodné vytiahnuť davy do ulíc. Vždy sa nájde niekto, kto to vie. Lepšie ako druhí. (Inak by asi sotva mohli byť revolúcie.) Ten vhodný okamih nastal, keď akosi (zdanlivo? zámerne?) začalo slabnúť dozorcovské oko Veľkého sovietskeho brata. Akurát neviem, či je až také spontánne, keď myši opatrnícky, vlastne vypočítavo čakajú na chvíľu kocúrej nepozornosti.

Sándor Márai vo svojou autobiografickom románe Zem! Zem!... píše, že boľševické režimy v strednej a vo východnej Európe vznik(a)li na konci štyridsiatych rokov viac-menej súčasne, pod taktovkou komunistických agentov vyškolených v Moskve. Nechcem teraz nikoho dráždiť, ale o niekoľko desaťročí neskôr o niečom podobnom píše vo svojom provokatívnom elaboráte Analýza 17. listopadu a změn ve východní Evropě v roce 1989 aj Miroslav Dolejší, ktorého komunistický režim väznil dovedna 19 rokov.

Víťazný február roku 1948 rozhodne nebol spontánnou „revolúciou", ako to neskôr tvrdila komunistická propaganda, nevzišiel až tak „z vôle ľudu". Možno práve preto by sme mali uveriť tomu, že „nežná" revolúcia v roku 1989 bola už - pre zmenu - naozaj spontánna. Ľud si asi povedal, že už má plné zuby nespontánnych akcií. Spontánne sa musí striedať s nespontánnym. Po spontánnej druhej svetovej vojne, jedna nespontánna komunistická revolúcia, potom štyridsať rokov pokoj, a potom: hop, čas na zmenu, opäť jedna spontánna revolúcia. Pouličné nepokoje sa však vyskytli aj medzitým - konkrétne v roku 1968. Boli spontánne alebo nie? Prikláňam sa k tomu, že boli. Práve preto skončili neúspechom. Ako aj sviečková demonštrácia v roku 1988. Lenže aj tú musel niekto zorganizovať, niekto predsa musel povedať ľuďom, kedy a kam sa majú dostaviť a že si majú so sebou priniesť sviečky... a dáždniky.

Novembrová revolúcia však skončila úspešne. Pretože ľud - asi bez vodcov a bez akejkoľvek stratégie a dohôd - dokázal skĺbiť spontánne emócie a nápady s vysokou organizovanosťou. Skrátka: hotový zázrak! Aj kňaz Anton Srholec si to myslí, a keď si to myslí služobník cirkvi, ktorá má patent na odobrovanie zázrakov, tak je to asi pravda.

Áno, zázrak. Je to zázrak, že masy, ktorým komunistická ateistická propaganda štyridsať rokov vymývala mozgy, sa spontánne vzbúrili, spontánne prerušili prácu, spontánne vypochodovali na námestia a spontánne tam štrngali kľúčmi. Je zázrak, že študenti spontánne, len tak, z vlastného momentálneho popudu, zakladali štrajkové výbory, kde sa spontánne nedohodli na ničom, na nijakom vylepovaní plagátov, na nijakom sabotovaní vyučovacieho procesu, a predsa sa plagáty a letáky maľovali a vylepovali, a predsa sa vyučovanie sabotovalo. Je zázrak, že mestá a univerzity a divadlá koordinovali svoj postup spontánne...

Spontánna revolúcia. Čo jej predchádzalo? Asi úplný, močiarny, hypnotický pokoj. Asi sa nikde nikto nečinil, nikdy nijaká Charta 77 nevznikla, asi nikdy nijaké samizdaty neexistovali, asi ani disidenti sa nestretávali, a ak sa stretávali, tak určite nediskutovali o zmene politického režimu, ale o kvalite piva. Spontánnej revolúcii asi nič nepredchádzalo. Lebo ak predsa len niečo, tak asi nebola až taká spontánna.

 

Převzato z Le Monde Diplomatique JTT

Facebook komentáře