Kooperatívy krajín Mercosur v ére integrácie II.

Podrobnosti

ze světa / Latinská Amerika|

15. červen 2010|

Michael Fox|

6807 x

„Nehovoríme o Mercosure ako o spoločnom trhu Juhu. Mercosur je pre nás synonymum regionálneho procesu integrácie", hovorí Daniel Betancur, prezident RECM. „Prečo? Pretože jedným z našich princípov je integrácia, pretože vzťahy medzi kooperatívnymi hnutiami a aj sporadické stretnutia na štátnej úrovni majú svoju kultúru a históriu."

Špecializovaný zväz kooperatívov Mercosur-u (RECM)

RECM začal ihneď po založení v rôznych krajinách presadzovať „harmonizáciu a prehĺbenie" kooperatívnej legislatívy. Požadoval odstránenie registrácie, daní, auditu a rozdielov v definícii, zjednotenie databázy informácií o kooperatívoch a koordináciu vzájomnej spolupráce pri podpore a technickej asistencii kooperatívom a vzdelávaní.
Pre hnutia kooperatívov sa tak otvoril priestor na vyjadrenie. Mohli kritizovať a diskutovať o verejnej politike štátnych organizácií, aby sa zjednotil proces rozvoja kooperatívov v oblasti. RECM začal organizovať regionálne stretnutia, akým bolo napríklad medzinárodné stretnutie „Kooperatívne hnutie a latinskoamerická integrácia" v roku 2006, na ktoré do Caracasu vo Venezuele pricestovala bohatá vzorka kooperatívov a kooperatívnych hnutí. V roku 2009 spustil novátorský vzdelávací program zameraný na školenie jednotlivcov (predovšetkým mládeže a žien) v kooperatívnej praxi. Využíva pri tom históriu a poznatky, ktoré sú už k dispozícii v kooperatívnom sektore každej krajiny.
RECM skúmal aj kooperatívy činné pri hraniciach. Cieľom bolo odbúrať fyzické oddelenie jednotlivých krajín a umožniť prihraničným kooperatívom vytvoriť viacnárodné kooperatívne podniky. V oblasti Mercosuru sa ale nachádza 15-tisíc poľnohospodárskych, finančných, spotrebiteľských, zdravotníckych, pohrebných, zamestnaneckých kooperatívov, kooperatívov služieb a bytových družstiev, ktoré majú približne 22 miliónov členov. Preto všetci pochopiteľne nebudú zapojení do činnosti RECM.

Vytváranie rozličných väzieb

Keď sa Nespolo pýtam, či sú členmi RECM, odpovedá: „Sú pričlenení k OCB?" Zdá sa, že o RECM nikdy nepočula. Pýta sa na najväčšiu kooperatívnu organizáciu v Brazílii, Organizáciu brazílskych kooperatívov (OCB), ktorá vznikla pred 41 rokmi. „Pýtame sa na rôzne veci [o OCB]. Dajú sa v nej nájsť najtradičnejšie a aj najviac zdeformované typy kooperatívov. V tejto organizácii sú napríklad všetky tie kooperatívy, ktoré si od pracovníkov objednávajú prácu."
Univens je na rozdiel od nich členom Brazílskej federácie Unisol, ktorá vznikla pre desiatimi rokmi. Spája niečo cez 200 kooperatívov a malých solidárnych podnikov. Nespolo hovorí, že Unisol je ľudovejší, pretože všetci jeho predstavitelia zostávajú pracovníkmi v kooperatívoch alebo malých solidárnych podnikoch.
Univens ani Justa Trama nie sú súčasťou RECM, to ale neznamená, že nerozvíjajú cezhraničnú spoluprácu. Upevnili svoje väzby s bytovými družstvami v Uruguaji a okupovanými továrňami v Argentíne. V roku 2007 pozvala venezuelská vláda predstaviteľov všetkých zložiek dodávateľského reťazca Justa Trama do Venezuely, aby učili ich miestnych pestovateľov a spracovateľov bavlny, ako bavlnu spracúvajú oni.
Tento krok Venezuely bol v posledných rokoch jedným z mnohých krokov, ktoré majú vytvoriť vzťahy s kooperatívmi v regióne. Venezuelská vláda v januári 2006 vyčlenila viac ako 5 miliónov dolárov na pôžičky pre tri uruguajské okupované továrne, ktoré na oplátku poskytnú výcvik a kapacitu venezuelskému priemyslu. Predstavitelia Uruguajskej federácie bytových družstiev Fucvam cestovali do Venezuely, aby sa o skúsenosti a stratégiu podelili s venezuelskými Výbormi pre mestské územie (Comités de Tierra Urbana - CTU). Rozličné venezuelské kooperatívy napriek vysokému koeficientu obratu v riadiacom orgáne venezuelských kooperatívov Sunacoop podpísali dohody o spolupráci so svojimi južnými susedmi (čo vytvorilo napätie medzi Venezuelou a ostatnými členmi RECM).
„S Brazíliou sme sa dohodli ohľadom autobusov, ktoré vyrába kooperatív vo [venezuelskom štáte] Tachira. Podnikli sme kroky, aby sme sa dohodli s niektorými priemyselnými závodmi na spracovanie kávy", hovorí venezuelský cooperativista Alfonso Olivo. Patrí k zakladajúcim členom venezuelských Národných združení kooperatívov, ktoré vznikli v roku 2006, aby koordinovali a zjednotili hnutie venezuelských kooperatívov a zintenzívnili dialóg so susedmi.
Všetky kooperatívy v oblasti ale samozrejme záujem o integráciu nemajú.
Podľa Luisa Carlosa Volcana, bývalého viceprezidenta Organizácie kooperatívov brazílskeho štátu Rio Grande do Sul (Ocergs), medzi sebou o prístup na trh súťažia mnohé poľnohospodárske kooperatívy. Volcan hovorí: „Nie je to rozumné. Mali by sme mať spoločnú stratégiu, v rámci ktorej by nebolo nevyhnutné navzájom si konkurovať."
Sú tu aj ďalšie problémy. Volcan pripúšťa, že aj keď sa Ocergs (ktorý zastupuje 1600 kooperatívov s 1,6 miliónom členov z Rio Grande so Sul) zúčastňuje na regionálnych stretnutiach, v Brazílii „nanešťastie v skutočnosti neexistuje žiaden národný alebo lokálny program integrácie kooperatívov... ani naň nie sú vyčlenené žiadne prostriedky."
Diego Rosemberg je členom argentínskeho komunikačného družstva La Vaca, ktoré zostavilo najvyčerpávajúcejší zoznam približne dvesto okupovaných tovární v Argentíne. Hovorí, že v Argentíne „ide o politické otázky a ďalšie problémy. Realita je taká, že niektoré [továrne] sú zapojené a iné nie. V roku 2005 cestovala do Venezuely na konferenciu okupovaných tovární veľmi dôležitá delegácia z okupovaných tovární v Argentíne... Niektoré si vytvorili kontakty, iné nie."
Podľa Maria Racketa, vedúceho kooperatívneho oddelenia Argentínskeho kultúrneho centra spolupráce, to súvisí predovšetkým s faktom, že „nová generácia" argentínskych kooperatívov vznikla ako realizovateľná alternatíva, ktorá pri odpovedi na krízu v roku 2001 riešila okamžité potreby. Výsledkom krátkej kooperatívnej skúsenosti ale je, že mnohé mladšie kooperatívy a ich členovia sú stále ovplyvnení tým, čomu Racket hovorí „zavedená kultúra" a „hegemonické myslenie."
„Kým kooperatívne vedomie neexistuje, nemôžete rozvíjať integráciu kooperatívov." Aj preto Racket, podobne ako RECM a mnohí ďalší, vedie výcvikové kurzy pre mladších cooperativistas, aby „čelil súčasnému hegemonickému modelu a zmenil ho."
Racket zanietene vysvetľuje: „Kooperatív naozaj nepatrí do kapitalistického sveta. Je antikapitalistický, pretože pracuje podľa odlišných kritérií."
Zdá sa, že práve toto sa kooperatívy v oblasti naučili rýchlo, ak to už nevedeli.
„Počas deväťdesiatych rokov sa tu, v Latinskej Amerike, hovorilo o nákladoch na prácu", hovorí Rosemberg z La Vaca o období, v ktorom argentínsky prezident Menem potvrdil pôsobnosť dohody o Mercosur-e so susednými krajinami. „Hovorili, že problémom ekonomického rozvoja sú predovšetkým náklady na prácu... V súčasnosti, keď pracovníci objavili túto [kooperatívnu] formu organizácie, sa ukázalo, že v skutočnosti boli tými nákladmi, pre ktoré sa tieto projekty nedali realizovať, náklady na vlastníkov. Keď sa pracovníci zbavili vlastníkov, továrne začali byť životaschopné."
„Problém spočíval v tom, že predtým manažéri zarábali 30 alebo 40-krát viac ako ostatní pracovníci", pokračuje s úsmevom.
I keď sú podmienky v každej krajine a každom kooperatíve odlišné, kooperatívy v oblasti prelamujú predchádzajúce paradigmy a dokazujú, že sú nielen ekonomicky životaschopné, ale aj to, že sú schopné spojiť sa a navzájom sa podporiť (buď pomocou regionálnych inštitúcií alebo bilaterálne) vo svojom zápase. Často to nie je ľahké a výsledkom nie je vždy úspech. Mnohé kooperatívy to ale skúšajú.
Príkladom môže byť Uruguajská federácia bytových družstiev, Fucvam, ktorá si desaťročia buduje vzťahy s hnutiami bytových družstiev na celom americkom kontinente. Vicente Addiego, dlhodobý aktivista Fucvam-u a člen organizačného výboru federácie, hovorí: „Nie je to len ekonomická integrácia, je to spoločenská integrácia. Je to zjednocovanie ľudí."
Ďalším príkladom je Univens. Nespolo v ich centrále v Porto Alegre hovorí: „Pozrite sa na všetky tie ženy, čo tu pracujú. Aké by mali byť ich ekonomické očakávania? Niektoré z nich pre svoj vek už nebudú dlho pracovať a kooperatív im dáva dobrý pocit zo života... Vrcholom všetkého je, že sme súčasťou výrobného reťazca, ktorý neznečisťuje životné prostredie a v ktorom každý za svoju prácu dostane viac. Sociálna spravodlivosť je pre nás skutočný zmysel rozdeľovania zdrojov. Úžitok z toho nemá len jeden z nás, ale všetci. Každému by to malo stáť za to. To je integrácia."

 

Převzato z Utopia.sk, první část textu je zde

 

Komentáře