Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Dilmu Rousseff odstránili pre údajnú korupciu. Jej nástupca je ale majster korupcie

Patrí čiastočne aj nám Slovanom! Niekdajšia prezidentka Brazílie je jednou z najznámejších osobností novodobých dejín latinskej Ameriky. Z môjho pohľadu je najvýznamnejšou ženskou osobnosťou južnej Ameriky.

Pri stretnutí a rozhovore s ňou musí každého fascinovať jej vysoká kompetentnosť v mnohých oblastiach poznania a vedy. Mňa ako Európana-Slovana veľmi prekvapilo, keď som sa pred mnohými rokmi od nej dozvedel, že je polovičnou Slovankou.

  • dilmu-rousseff-odstranili-pre-udajnu-korupciu-jej-nastupca-je-ale-majster-korupcie

Jej otec Petar Rusev sa narodil v  meste Gabrovo v Bulharsku a bol aktívnym členom bulharskej komunistickej strany. Tá mala blízko k ruskej komunistickej strane a už od svojho založenia v roku 1919 sa na ňu orientovala a podľa jej vzoru chcela strhnúť vládu v krajine na seba.

V roku 1923 bola iniciátorkou povstania proti vláde, ktoré však bolo krvavo potlačené. Ako jednému z jeho vodcov hrozilo Rusevovi doživotné väzenie. Podarilo sa mu však ujsť do Francúzska, kde ostal niekoľko rokov.

V roku 1930 odišiel do južnej Ameriky a po nejakom čase sa usadil v Brazílii. Medzičasom sa už volal Pedro Rousseff a v meste Belo Horizonte, kde sa 14. decembra 1947 narodila jeho dcéra Dilma, sa stal z neho úspešný právnik. Dilma hovorí ešte aj dnes celkom dobre materinským jazykom svojho otca – bulharsky.

Dilma sa spočiatku venovala vedeckej kariére a študovala na univerzite ekonomiku.  Bola však súčasne aj politicky aktívna a ľavicovo orientovaná. Ale už veľmi skoro sa pripojila k ozbrojenému  hnutiu, ktoré bojovalo proti vládnucej vojenskej diktatúre, ktorá ovládala Brazíliu od roku 1964. Nadchýňali ju myšlienky Karola Marxa a jeho publikácie sa stali jej Bibliou. Bola veľkou obdivovateľkou Fidela Castra a neskôr aj jeho dobrou priateľkou. Podobné intenzívne priateľské  pocity prechovávala aj k Hugovi Chavezovi a Evovi Moralesovi.

V rámci odboja proti vojenskej diktatúre v Brazílii bola spočiatku poverená najmä agitovaním nových členov. Neskôr sa ale už zúčastňovala aj ozbrojených aktivít. Od roku 1969 sa pripojila k marxisticko-leninskej skupine odboja, s názvom VAR Palmares.

Na jej príkaz pôsobila od roku 1970 v Sao Paulo, kde bola zatknutá a následne strávila tri roky vo vojenskom väzení, kde bola 22 dní mučená. Okrem iného tvrdého násila ako mučenie elektrošokmi, bitie palicou po obnaženom tele, najmä po sedacej časti a po chrbte, jej tyrani vyrazili aj niekoľko zubov.

Po prepustení z väzenia odišla do mesta Porto Alegre, kde našla prácu a začala sa angažovať v jedinej diktatúrou povolenej opozičnej strane Movimento Democrático Brasileiro.

V januári 2011 sa stala prezidentkou Brazílie ako prvá žena v histórii krajiny. Krátko po nástupe do tejto funkcie iniciovala vznik tzv. Komisie pravdy Brazílie, a poverila ju vyšetrovaním zločinov vojenskej diktatúry, ktorej obeťou bolo mnoho tisíc nevinných ľudi a medzi nimi i veľa žien, ako aj ona sama.

Dilma bola dvakrát vydatá a má dcéru Paulu.

Obrovská a hrdá Brazília – 200 miliónová krajina– si naložila na seba navždy doslova historickú nesmiernu hanbu, ktorú zo seba už nikdy nezmije. D. Rousseff, najčestnejšia a sociálne najangažovanejšia prezidentka zo všetkých brazílskych prezidentov, bola hanebným a nedôstojným spôsobom pozbavená svojho úradu a potupne vyhnaná z prezidentského paláca.

Postaral sa o to z veľkej časti koruptný a totálne skorumpovaný brazílsky parlament za podpory USA, ktorých vysokopostavené mocné kruhy nechceli, aby v najväčšej latinskoamerickej krajine  bola pri moci socialistická prezidentka.

Historici budú odteraz Brazíliu označovať len za banánovú republiku na úrovni Hondurasu a Paraguaja, kde boli v minulých rokoch podobným spôsobom odstránení demokraticky zvolení prezidenti, lebo boli proti korupcii mocných a nepozdávali sa ani USA.

Dilma Rousseff sa nedopustila nikdy žiadneho zločinu a ani sa nikdy neobohacovala na úkor svojho národa. Práve naopak, celá jej biografia poukazuje len na to, že bola idealistkou, ktorý vždy myslela na Brazíliu a na jej ľud a predovšetkým na tých, ktorí sa mali najhoršie.

Nesporným faktom však je to, že viac ako 60 percent tých senátorov, ktorí hlasovali za to, aby Dilma bola  pozbavená úradu prezidenta, sú alebo podozrievaní z korupcie, alebo už beží proti ním súdny proces kvôli korupcii. A to iste platí o dvoch tretinách poslancov Brazílskeho Kongresu.

Vyhnanie Dilmy z Palácio do Planalto, prezidentského paláca, nemožno označiť inakšie ako puč proti nej a puč proti demokracii, ktorú reprezentovala a predstavovala takou mierou, ako nikto iný v Brazílii.

Muži, ktorí vynútili zmenu moci a dosadili nového prezidenta, sú podnikatelia a majitelia obrovských fariem a poľnohospodárskych firiem a zároveň aj ťažkí milionári. Mnohí z nich sú obvinení i stíhaní pre korupciu a prepieranie špinavých peňazí. Niektorí z nich dokonca odsúdení. Napriek tomu „dokázali“ ostať na slobode a aj si podržať všetky svoje veľké privilégia a aj senátorské kreslá. A títo „gauneri“ súdili svoju nevinnú prezidentku! Tú Dilmu Rousseff, bezúhonnú a statočnú ženu, ktorú dokonca aj jej niektorí politickí odporcovia označili ako bezúhonnú a bez viny.

V súvislosti s tým, čo urobili s Dilmou jej kriminálni protivníci z najvyšších kruhov treba vedieť, že títo (ne)ľudia z brazílskeho senátu reprezentujú politickú vrstvu, alebo lepšie povedané špeciálnu politickú kastu, ktorá je oveľa staršia ako brazílska demokracia, pričom je založená na starých prebohatých dynastiách, ktoré ovládali a ovládajú neraz dlhé desaťročia nielen veľké regióny, ale aj jednotlivé brazílske spolkové krajiny.

Dodám, že v nich vládli ako králi vo svojich kráľovstvách. Títo superbohatí kriminálnici (ktorí sa navzájom chránia a spolu držia) nikdy neakceptovali Dilmu Rousseff, ženu, ktorá boli v ich očiach bojovníčkou-partizánkou proti vojenskej diktatúre, ktorú podporovali a s ňou spolupracovali vtedy, keď Dilma bola vo väzení mučená ich katanmi.

Dilma sa s nimi ako prezidentka musela aranžovať, lebo inakšie nemohla vládnuť. Nejedného z týchto banditov si ale dovolila tvrdo kritizovať a teraz jej to napokon splatili a ju odstavili, ale ako som už uviedol – je to hanba celej Brazílie.

A tútu hanbu ešte umocňuje a robí ju nepredstaviteľne veľkou to, že jej nástupcom sa stal korupčný zločinec – jeden z banditov vyššie spomínaných dynastíí, menom Tener.

zdroj:http://romanbednar.blog.pravda.sk/2017/11/23/dilmu-rousseff-odstranili-pre-udajnu-korupciu-jej-nastupca-je-ale-majster-korupcie/

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře