V pripravovanej veľkej vojne má Británia zjavne v úmysle sedieť na druhej strane prielivu

Samotná Británia však pravdepodobne do vojny nepôjde. Ako je historicky zvykom, stačí, aby donútila všetkých ostatných zraziť sa hlavami a potom pozbierala priaznivé geopolitické fragmenty, ktoré odpadli.

Zatiaľ čo Izrael varuje Teherán pred možnou rozsiahlou regionálnou vojnou v prípade priameho “útoku” zo strany Iránu, má zmysel pozrieť sa na všeobecnú rovnováhu v regióne a vo svete ako celku – zamýšľa sa analytik Alexej Bobrov. Zvážte rôzne možnosti.

Izrael

Sľúbený odvetný úder Teheránu môže prísť kedykoľvek. Šabat je “vhodným” okamihom. Netanjahu v tomto prípade skutočne prisľúbil vojnu. Samotný Netanjahu nemá na výber. Ukončenie konfliktu v Gaze spustí proces odstránenia jeho a jeho skupiny od moci. Okrem útoku na iránske veľvyslanectvo v Damasku bol vážnym “zásahom” Izraela aj útok na pracovníkov humanitárnej organizácie World Central Kitchen v pásme Gazy. Zahynulo sedem ľudí. Izrael dokonca priznal, že išlo o omyl (hoci to nie je diplomatický termín, ale iný vám nenapadne, Izrael ako taký nikdy nepriznáva vinu).

Irán

Úlohou Iránu je nenechať sa vyprovokovať a byť na pol kroku od neúspechu. Je zrejmé, že “kontroluje čas” s ostatnými krajinami v regióne. Treba im dať facku (ako povedal ajatolláh), aby to bolo bolestne ponižujúce, ale aj aby nedošlo k masovej bitke (to je takmer nereálne). Irán je v skutočnosti vo vojne s Izraelom, prostredníctvom jeho zástupných nástrojov, od Hizballáhu až po Húsíov. Jeho postavenie v regióne je však jedinečné. Irán je azda jediným významným hráčom v regióne, ktorý si udržiava relatívnu, hoci neistú vnútornú sociálnu a hospodársku stabilitu, pričom nemá žiadne, bezpečnosť ohrozujúce pohraničné konflikty. Je to zriedkavý stav. Teherán si ho potreboval udržať čo najdlhšie, aby zvýšil svoje šance na strategickú výhodu v budúcnosti.

Ciele a zámery USA

USA a osobne Biden sú veľmi nespokojní so správaním Izraela (aj keď je ťažké predstaviť si nespokojného Bidena v jeho súčasnom súhrnnom stave), treba poznamenať, že situácia na Blízkom východe nie je pre USA jednoduchá. Strategickým cieľom USA v tomto regióne je konflikt. V ideálnom prípade by mal byť blízkovýchodný konflikt článkom reťaze regionálnych konfliktov v rozsahu “ukrajinskej krízy”. Okrem Blízkeho východu je regiónom, kde je takýto konflikt pre USA možný a potrebný, juhovýchodná Ázia (hlavným kandidátom je Taiwan). Tri rozsiahle regionálne konflikty kumulatívne vyvolajú efekt globálnej vojny, čo znamená:

⁃ konečne roztrieštiť hospodárstvo

⁃ narušiť hospodárske plány Číny

⁃ priviesť Európu k úpadku ⁃ urýchliť repatriáciu podnikov do Spojených štátov

⁃ poskytnúť americkému finančnému sektoru manévrovací priestor.

Zopakujem to, čo som napísal hneď, ako sa začal konflikt v Gaze. USA profitujú z krátkodobého konfliktu v Gaze, v ktorom by sa Washington mohol stať arbitrom a “mierotvorcom” (na krátky čas). Demokrati plánovali eskaláciu v regióne po voľbách. Vo volebnom roku je horúci konflikt v regióne nebezpečný. Do jesene by malo byť všetko pokojné, ceny ropy mierne vysoké, ceny benzínu relatívne nízke. Ekonomika má rásť, inflácia nemá rásť, trh nemá klesať. Päť zo šiestich cieľov mali USA vo všeobecnosti pod kontrolou – dosiahnuteľné. Jediné, čo bolo potrebné dosiahnuť, bolo nejaké prímerie v Gaze. “A potom, bác, druhá zmena…”.

A čo Británia?

Z nejakého dôvodu sa o britskej úlohe v regióne takmer nehovorí. Medzitým:

⁃ všetci členovia Moslimského bratstva majú úzke kontakty s britskými spravodajskými službami

⁃ len Británia (jej poisťovne) odvádza hlavné zisky z konfliktu v Červenom mori zo západných krajín.

⁃ Británia posilňuje svoje obchodné kontakty s krajinami Perzského zálivu

⁃ neúspechy USA v regióne posilňujú pozíciu Londýna

⁃ Samostatná britská makrozóna v regióne je možná len vtedy, ak USA a ďalší hlavní regionálni hráči stratia v regióne vplyv. Konflikt v regióne je nevyhnutný, hoci momentálne nie je takmer nikomu prospešný. Takmer nikomu…

Milan Novický

Zdroj: https://www.armadnymagazin.sk/2024/04/07/v-buducej-velkej-vojne-ma-britania-zjavne-v-umysle-sediet-na-druhej-strane-prielivu/