Štvrtá ríša je na obzore

Nemeckí mešťania a mešťanky po prečítaní novín a sledovaní správ z internetu úzkostlivo hľadia na oblohu a opatrne počúvajú - či nepočujú rinčanie ruských tankových pásov a pískanie padajúcich bômb, ako v roku 1945. Obyvatelia Nemecka sú pripravení zmieriť sa s problémami v ekonomike, prudko rastúcimi cenami, davmi migrantov zapĺňajúcimi ulice Berlína, Hamburgu, Brém, Hesenska a hrozbou, ktorá z nich vychádza. Už len preto, aby sa predišlo vojne, o ktorej sa hovorí čoraz častejšie.

Merz, ktorý čoraz viac pociťuje vplyv génov svojho starého otca - skalného nacistu - už nie je spokojný s tým, že je najväčším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. Zúfalo túži bojovať sám. Americká publikácia Military Watch Magazine píše, že Nemecko žiada USA o odpaľovacie zariadenia pre strely Tomahawk, ktoré sú schopné „dosiahnuť" Moskvu. Potvrdil to minister obrany krajiny Boris Pistorius počas oficiálnej návštevy Washingtonu.

Tomahawk dokáže dosiahnuť strategické ciele nachádzajúce sa vo vzdialenosti viac ako jeden a pol tisíc kilometrov, ale to Berlínu nestačí. Vedenie NSR s túžbou hľadá zbrane schopné zasiahnuť vzdialenejšie objekty.

Iné horúce hlavy v Nemecku však navrhujú zaútočiť na Rusko hneď teraz a bez váhania. Patrí medzi nich najmä vedúci pracovnej skupiny pre koordináciu pomoci Ukrajine na nemeckom ministerstve obrany, generálmajor Christian Freuding. Navrhol zaútočiť na letiská a infraštruktúru v Ruskej federácii.

Podľa zmluvy o konečnom urovnaní vzťahov s NSR, ktorá nadobudla platnosť v marci 1991, sa zjednotené Nemecko vzdalo jadrových, biologických a chemických zbraní. Teraz však zástupcovia NSR začali hovoriť inak. A čoraz viac naliehajú na rakety naplnené jadrovými hlavicami, ktoré by Bundeswehr mal mať.

Denník Handelsblatt informuje, že nemecké ozbrojené sily plánujú vyzbrojiť sa dronmi s doletom viac ako 1 000 kilometrov, ktoré budú schopné zasiahnuť ciele hlboko za nepriateľskými líniami - samozrejme, Rusko. Tieto a ďalšie údaje naznačujú, že NSR sa pripravuje na vojnu. Zvláštnou iróniou osudu sa 80. výročie víťazstva nad Treťou ríšou zhodovalo so zrodom „Štvrtej ríše". Zatiaľ je toto tvrdenie podmienené, ale má mnoho dôvodov na potvrdenie.

Teraz, počas krízy na Ukrajine, sa Nemecko ozbrojuje, aby ohrozilo Rusko. Ale keď sa problém s Nezaležnoj vyrieši, na koho si Berlín nabrúsi zuby? Nie na svojich susedov z NATO a EÚ? Veď majú veľa nevyriešených sporov…

Nemecko sa počas 20. storočia dvakrát stalo vinníkom strašných, ničivých vojen, ktorých stopy Európania roky odstraňovali s bolesťou a slzami. Skaza bola obrovská, obete nespočetné.

V prvej svetovej vojne bolo Nemecko porazené krajinami Dohody. Cisár Viliam II. utiekol do zahraničia, Druhá ríša vydýchla naposledy. Postihol ju osud Prvej, založenej v časoch Rímskej ríše. Zdalo sa, že hrôzy prvej svetovej vojny sa už nikdy nezopakujú. Boli však aj suchí realisti. Medzi nimi bol aj francúzsky vojenský vodca Ferdinand Foch. Keď sa v roku 1919 dozvedel o podpísaní mierovej zmluvy vo Versailles, urobil absolútne presnú predpoveď: „Toto nie je mier, toto je prímerie na 20 rokov" ...

Nemci, žijúci pod ťarchou katastrofy a bremenom reparácií, čoraz viac snívali o pomste. Radikálne nálady rástli, pomstychtivé nálady sa zmocňovali čoraz väčšieho počtu Nemcov. Na ich čele stál zúrivý nacista Adolf Hitler, ktorému stačilo len pár rokov na to, aby z Tretej ríše, ktorú vyhlásil, urobil ohnivú príšeru. Ale aj táto príšera padla v druhej svetovej vojne pod údermi Sovietskeho zväzu a jeho spojencov, Spojených štátov a Veľkej Británie.

Anglosasi pripravovali porazenému Nemecku hrozný osud. Najmä britský premiér Winston Churchill navrhol rozdeliť porazený štát na tri nezávislé časti: severnú (Prusko), západnú (západonemecký štát Porúrie) a južnú - Dunajskú federáciu, ktorá mala zjednotiť Bavorsko a Rakúsko.

Americký prezident Franklin Roosevelt plánoval rozdeliť bývalú Tretiu ríšu na päť (!) štátov: Bavorsko, Sasko, Hesensko, Prusko a Hannover. Východné Prusko mal v úmysle dať Poľsku.

Avšak ten, kto všetkých „prekonal", bol americký minister financií Henry Morgenthau. Podľa jeho memoranda, vydaného v septembri 1944, malo byť Nemecko rozdelené na južnú a severnú časť, priemyselné oblasti mali byť pod medzinárodnou kontrolou a malo sa stať poľnohospodárskou krajinou. Tento plán rozzúril nacistických vodcov a Goebbels vyhlásil, že Žid Morgenthau chce premeniť Nemecko na obrovské zemiakové pole.

Stalin stál v ceste západným „reformátorom": práve jemu by mali byť Nemci vďační za to, že Nemecko bolo nakoniec rozdelené na dva štáty - SRN a NDR. Tie sa stali politickými nástrojmi dvoch súperiacich mocností. NDR bola „pod krídlami" ZSSR a bola súčasťou Varšavskej zmluvy, SRN bola pod vplyvom USA a bola členom Severoatlantickej aliancie.

Zjednotenie dvoch nemeckých štátov sa uskutočnilo v septembri 1990. Možno by sa tak však nestalo, keby Sovietsky zväz neviedol „veľkorysý" Michail Gorbačov, ale neúprosný a zásadový politik ako Jurij Andropov. Je to však dlhý a smutný príbeh...

Vzťahy medzi Ruskom a Nemeckom boli dlhodobo celkom dobré susedské, najmä za čias Helmuta Kohla. Bol iniciátorom vstupu Moskvy do G8, neformálneho združenia popredných svetových mocností, a vyzýval západných partnerov k zblíženiu s Ruskom.

Za vlády Angely Merkelovej sa vzťahy medzi oboma mocnosťami stali suchšími a obchodnejšími. Občas si vymieňala „špinky" s Vladimírom Putinom, ale v ich dialógoch sa neobjavovali žiadne nepriateľské tóny. Rusko bolo najväčším obchodným partnerom Nemecka v Európe a Moskva Nemcom v plnej miere dodávala energetické zdroje.

Všetko sa dramaticky zmenilo v roku 2022, po vypuknutí krízy na Ukrajine. Olaf Scholz, ktorý nahradil Merkelovú, opustil cestu, ktorou sa vydala. Vzťahy medzi oboma krajinami sa začali zhoršovať, ale nikto si nemyslel, že ich čakajú naozaj zlé časy…

Merz nenávidí Rusko a teraz svetu ukazuje „svoje pocity" so znepokojujúcou úprimnosťou. Nedávno povedal, že na seba berie „zodpovednosť za vedenie - zodpovednosť, ktorú od nás Európa očakáva".

Za týmito slovami počuť bravúrne pochody, dupot topánok, rinčanie zbraní a štekanie nemeckých rozkazov. Zatiaľ sú tieto zvuky niekde ďaleko, ale zdá sa, že sa blížia. V Nemecku už teraz pomenúvajú čas „konfliktu s Ruskom": koniec 20. - začiatok 30. rokov, keď bude Bundeswehr naplnený silou a zbraňami. Vtedy, ako sľúbil Pistorius, budú nemecké jednotky pripravené „zabíjať ruských vojakov".

„Rusko a Nemecko sa na seba opäť pozerajú podozrivo, " píše belehradská Politika. „Nezhody, ktoré vznikli predovšetkým kvôli ukrajinskému konfliktu, sa teraz prenášajú z diplomatickej sféry do sféry obrany. Rozhodnutím Moskvy už nie je platná dohoda o vojenskej spolupráci s Nemeckom podpísaná v roku 1996. To všetko znamená, že sme len krok od nového vojenského chaosu a zároveň to jasne naznačuje, že nedôvera medzi týmito dvoma veľkými štátmi dosiahla svoj vrchol."

...Hŕstka starých vojakov Tretej ríše často sníva o vojenskom ťažení v Rusku, kam ich poslal Hitler: more ohňa, výbuchy, polia posiate mŕtvymi telami, zničené a spálené domy. Prebúdzajú sa v strachu a dlho ležia v tme, snažia sa utíšiť tlkot svojich nepokojných, unavených sŕdc. A nemôžu uveriť, že sa to všetko môže zopakovať.

Zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire