Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Podráždená pamäť

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • vpn-havran
Stane sa archív VPN ešte radikálnejším katalyzátorom frustrácie historického vedomia a zdrojom nového záujmu o konšpiračné teórie?

Slovenská spomienka na novembrovú revolúciu sa rozbila na najmenej štyri udalosti. Prvú si zorganizovali legitimisti - ľudia, čo sami seba nazývajú politikmi novembra a tvrdia, že sú naďalej nositeľmi ideálov, ktoré viedli pred dvadsiatimi rokmi k zmene režimu. Druhou skupinou sú takisto muži novembra, ktorí o sebe tiež tvrdia, že sú nositeľmi ideálov revolúcie. Je ich niekoľko a pre istotu žiadne spomienky a koncerty s Lenkou Filipovou neorganizujú. Ďalšou sú politické strany pravicovej opozície, ktoré už desať rokov občanom vysvetľujú, že na chladných slovenských námestiach nešlo o slobodu, ale o kapitál, a že 17. novembra začala pravicová revolúcia. Nakoniec nesmieme zabudnúť na predstaviteľov súčasnej moci, ktorí ešte pred pár týždňami o žiadnych oslavách neuvažovali. Premiér Fico sa dokonca pred časom tváril, že ho november ani nezaujíma. Verejnosti dokonca oznámil, že 17. novembra nebude v Bratislave, lebo ho pozvali prednášať do Londýna.

Média, protokol, pamätníci ostali šokovaní - nie je zvykom, aby bol premiér mimo územia počas štátneho sviatku. A už vôbec nie počas takého, od ktorého sa odvíja moderná slovenská politická história. Ohlásenú neprítomnosť využil predseda parlamentu Paška. Vypočul hlasy bývalých disidentov, ktorí dnes majú bližšie k vládnemu Smeru, a zorganizoval pompézne stretnutie šéfov parlamentov členských krajín Únie. Prinútil tak Fica zmeniť program a ohlásiť občanom, že sa teda predsa len na oslavách v Bratislave zastaví, cestou z Londýna... do Moskvy. Ešte škoda, že nám pri prelete nad územím nezaslal blahoprajný telegram, ako súdruh Honecker počas pamätného preletu z NDR do bratského Bulharska.

 

Príliš neskoro

Na prvý pohľad teda Slovensko oslávilo November ako sa patrí - konferenciami  oficiálnych disidentov, koncertmi filharmónie, zahraničnými návštevami.

Ukazuje sa pritom, že samotní Slováci nevedia príliš podrobne o tom, čo všetko sa dialo v období, keď sa hlavnou politickou silou v krajine stalo hnutie Verejnosť proti násiliu, ktoré vzniklo na podnet výtvarníkov, divadelníkov a niekoľkých odporcov režimu v bratislavskej Umeleckej besede.

Dôvodom je, že archív VPN bol ešte pred niekoľkými mesiacmi neprístupný. Slovenský národný archív, ktorý spravuje päťdesiat šesť metrov zápiskov z tajných jednaní, korešpondencie, zápisníc, rozhodol iba v júni o sprístupnení spisov týkajúcich sa obdobia 1989 - 1990.

Osudy archívu VPN boli predmetom mnohých sporov a interpretácií, ktoré ani dodnes uspokojivo nevysvetľujú, prečo sa dostáva kľúčová dokumentácia k verejnosti tak neskoro.

Je pochopiteľné, a zhodnú sa na tom aj dnes nie veľmi priateľské skupiny z bývalého VPN, že počas Mečiarovej vlády, teda až do roku 1998, bol archív na bezpečnom mieste, istú dobu dokonca v zahraničí. „Existovala reálna obava, že tajná polícia a Mečiar samotný sa budú chcieť dokumentov zmocniť," hovorí jeden z protagonistov Novembra.

V roku 1998 ale vyhrala voľby široká protimečiarovská koalícia. Archív ostal aj napriek tejto zásadnej zmene z dodnes nevysvetliteľných príčin v majetku súkromnej nadácie Milana Šimečku. Na základe depozitnej zmluvy sa do Štátneho archívu dostal len nedávno.

Peter Zajac z nadácie Milana Šimečku a jeden zo spoluzakladateľov VPN pre Slovenský rozhlas pred pár dňami uviedol, že do konca tohto roka bude celý archív zverejnený. Pre mnohých Zajacovych kritikov, akým je napríklad novembrový tribún Ján Budaj, prichádza sprístupnenie archívu neskoro. Kým Česi majú možnosť študovať dokumenty späté s existenciou Občianského fóra už niekoľko rokov, na Slovensku sa historici - v roku 20. výročia revolúcie - dostávajú iba k prvým dokumentom o VPN.

 

Archív bez výhovoriek

Občianska pamäť o udalostiach, keď sa odrazu stal z favorita na post česko-slovenského prezidenta Václav Havel namiesto Alexandra Dubčeka, ktorého meno skandovali milióny ľudí v Prahe aj v Bratislave, je dnes navyše vydráždená dokumentom Fedora Gála. Jeho seriál o Novembri s vybranými hosťami považujú mnohí za pokus o fabrikovanie oficiálnej revolučnej histórie.

Množstvo priamych účastníkov rokovaní s Mariánom Čalfom o zostavení prvej vlády by dnes chcelo vďaka archívom dokázať, že ich tvrdenia o komplote Husáka, Čalfu a Havla proti Dubčekovi, alebo o kompromitácii niektorých popredných vodcov VPN,  sú opodstatnené. Slovensko je totiž zatiaľ odkázané iba na ústne podanie a spomienky protagonistov.

Aj preto je dôležité, aby sme archívy riadne zverejnili bez výhovoriek na procedurálne a technické podmienky jeho spracovania, alebo skutočnosť, že na Slovensku nemáme zatiaľ na rozdiel od českých krajín ekvivalent Ústavu soudobých dějin. Jednou vecou predsa je mimoriadny rozsah, druhou fakt, že Slováci dnes potrebujú viac ako kedykoľvek predtým poznať, čo všetko viedlo k tomu, že sa skutočne spontánny štrajk 27. novembra a nadšenie z Dubčekovho návratu nakoniec premenili na politický prevrat, ktorý sa obrátil proti samotnému Česko-Slovensku.

Skutočnosť, či došlo k prevratu v prevrate, či slovenský komunistický intelektuál Vladimír Mináč skutočne ponúkol prostredníctvom Milana Lasicu vépéenkárom podporu za miesto šéfa nového parlamentu, či ďalší popredný predstaviteľ umierneného krídla strany ponúkal revolucionárom denník Pravda za funkciu, ostáva zatiaľ iba ústnou tradíciou.

Treba len veriť, že osudy archívu VPN sa nestanú ešte radikálnejším katalyzátorom frustrácie historického vedomia a zdrojom nového záujmu o konšpiračné teórie.

 

 

Převzato z Literárních novin

Facebook komentáře

Nejčtenější