UNIPOLÁRNY SPOLOČENSKÝ SYSTÉM, JE V PROBLÉMOCH

Oba spoločenské systémy, ako socializmus, tak aj dravý kapitalizmus, nám do pamäti vniesli svoje nezmazateľné stopy.: socializmus nemal rád slobodu v myslení, a to sa veľakrát dosť negatívne prejavovalo aj v jeho činoch! Ľudia sa začali prispôsobovať a kto tak neurobil, riskoval problémy, prípadne aj postih.

Po ekonomickej stránke to však bola spoločnosť konformná, pretože tým, čo sa prisposobili sa darilo udržiavať životnú úroveň v prijateľnom stave. Všetky opatrenia štátu boli nastavené tak, aby nebola núdza o prácu a každý kto chcel pracovať, mal aj patričné zamestnanie. Vtedy veru neboli ani pouliční žobráci, ani bezdomovci, ktorí by nemali peniaze na živobytie. Aj preto nikto nehladoval! A boli aj ďalšie dobré veci pre život väčšiny.

Ale aj napriek tomu, tento konformný, socialistický, spoločenský systém, ktorý sa po jeho zániku začal nazývať totalitný, istým ľuďom nebol po vôli. Nespokojnosť bola vyvolávaná aj infiltráciou z poza hraníc, ktorá viac oslovovala prevážne mladých a neskúsených ľudí.

A tu došlo u Gorbačova, zrejme aj z hľadiska jeho infantility, či politickej naivite k tomu, že napokon podľahol ideológii Západu a uveril propagandě o potrebe - väčšej otvorenosti. V jeho podaní to napokon bola - glasnosť! A tá veľmi rýchlo východný blok s “pomocou” platených agitátorov zo Západu, celkom ľahko aj rozložila. Nové trhy a lacná pracovná sila priniesla západným nadnárodným koncernom nové a nevýdané zisky.

S pádom SSSR a jeho satelitov nastalo v medzinárodných vzťahoch nové usporiadanie. Z dovtedajšieho bipolárneho systému sa medzinárodné vzťahy transformovali do systému unilaterálneho, v ktorom Spojené štáty prevzali úlohu jedinej svetovej superveľmoci.

A aby svet nebol na pochybách, že tou jedinou supeveľmocou sú iba Spojené štáty, tak prešli aj k okamžitým, praktickým činom. Keďže vojna je vždy aj jedným z najväčším akumulačných zdrojov bohatsva, ihneď pred každým lokálnym, vojenským zásahom, spustili svoju ideologickú kampaň na vymývanie mozgov svojich občanov a spojencov. Lebo od najstarších čias platí zásada: najlepším "spojencom" tohto vymývania, skôr ako sa vojna začne, je strach: o život, o majetok, ale u niektorých aj o rodinu atp. Preto, že prvé vyhlásenia pre svetové média sú zamerané na ohrozenie ich slobody podnikania a bezpečnosti. A tak sa agenti tajných služieb vždy snažia predložiť "hodnovernú" správu o tom, že napríklad Irak pracuje na výrobe zbraní hromadného ničenia atp.! Ak sa potom táto príčina všakovakým spôsobom denne stále opakuje, verejnosť si ju osvojí a k zamýšľanej vojne sa postaví ľahostajne.

Vojna proti Iraku začala  ráno pred svitaním 20. 3. 2003. Do začiatku apríla po dobytí hlavného mesta 9.4. 2003 moc Saddáma Husajna nad Irakom skončila. Áno, vojnu spojenecké sily USA a Anglicka, ktoré útočilo z juhu vyhrali. No ako sa neskôr ukázalo - agresor ju začal na základe toho najväčšieho podvrhu, akého sa útočník môže vôbec dopustiť - a to neuveriteľného klamstva o vlastníctve zbraní hromadného ničenia!

Po definitívnej prehre a následnej smrti prezidenta Husajna, celú váhu o osude Iraku prevzali na seba víťazi. Upokojovali sa pritom nesmierným ropným bohatstvom, ktoré im toľké roky nedávalo pokoj a dlhodobo dráždilo ich podnikateľské chúťky po tomto čiernom, tetukutom zlate, a to za účelom ešte väčšieho zbohatnutia.

Oligarchovia a vojenskí dobrodruhovia USA, ktorí sa zmocnili iráckych ropných ložísk, o desať rokov neskôr, spolu so svojim hlavným spojencom Anglickom, ale už aj Francúzskom, podľa približne rovnakého scenára ako skoncovali so Saddámom Husajnom, sa porátali aj M. Kaddáfim v Líbyi. A čo bolo najhoršie, akonáhle nastali v tejto okupovanej, severoafrickej krajine medzi povstalcami bratrovražedné boje, zahraniční iniciátori líbyjského prevratu, napokon túto krajinu, aby si uchránili svoje holé životy opustili a ponechali ju svojmu vlastnému osudu. Výsledkom tohto vojenského dobrodružstva je v súčasnosti hromadné vysťahovalectvo do EÚ.

No a od toho pamätného roku 2003, keď si agresori podrobili Irak a nastolili v ňom svoju demokraciu, v tejto krajine permanentne umierajú až po stovkách ľudia na uliciach či trhoviskách. Áno, začali viesť proti okupačným vojskám teroristický boj.

Jedného dňa istá, ortodoxná, náboženská vetva islamu, ktorá sa s okupáciou a iráckou bábkovou vládou nestotožnila, si na severe Iraku vytvorila svoj vlastný islamistický štát, ktorý funguje na princípoch islámského práva šaría. V ich poňatí je šaría islamský právny systém štátnej moci. A ten kto ju odmieta sa vlastne protiví proti Aláhovi, začo je každý kruto trestaný.

Svoj islamistický typ štátu teraz so zbraňou v ruke šíria do ďalších krajín, kde nastoľujú islámsky štátoprávny poriadok šaria. Takto ju postupne rozšírujú aj do všetkých moslimských krajín, nielen poblíž Iraku a Sýrie, ale aj v Afrike, ba dokonca i v balkánskych moslimských štátoch. Tak napríklad v Kosove finančne udržujú pri "živote" všetky predškolské zariadenia, kde od útleho veku vštepuju deťom svoje ponímanie viery. A je iba otázkou času, kedy začnú s islamizáciou, napríklad cez Kosovo aj Albánsko, Macedónsko a tie štáty na Balkáne, kde je moslimská viera štátom tolerovaná.

No a predstavme si, že vo všetkých týchto krajinách a geografických lokalitách, sa najviac darí so zavádzaním šarie na tých územiach, ktoré sa stali v predchádzajúcom období obeťou ozbrojených síl USA a NATO. Víťazi rozdelili Balkán, a to iba za tým účelom, aby mohli podľa hesla “Rozdeľuj a panuj”, usporiadať nové politické pomery podľa svojich predstáv. Spojenými štátmi a ich spojencami rozvrátené krajiny sa potom stávajú ľahkou korisťou súčasného islamského, ortodoxného štátu.

Na záver by som ešte chcel pripomenúť, že angažovaním sa na príprave Majdanu v Kyjeve, ktorý Západ pripravoval a štedro financoval, nesie plnú zodpovednosť za všetky boje na východe Ukrajiny so snahou destabilizovať aj vývoj v Rusku. Sú politici Západu, vrátane USA, naozaj natoľko slepí a hluchí, že si dostatočne neuvedomujú, čo vo svete svojími vojenskými zásahmi doteraz spôsobili?!

Treba iba dúfať, že USA a EÚ si skôr alebo neskôr uvedomia, že nebezpečenstvo im nehrozí od Ruska, ale z islamského sveta?! Európa môže ortodoxným islamistom účinne čeliť iba v jednote s Rusmi. Západ by mal teraz premýšľať o tom, ako ochraniť evrópske civilizačné hodnoty. Podľa mňa, sa mu to bez spolupráce s Ruskom len ťažko podarí.