Krymské referendum bolo len naplnením snáh, ktoré mali svoje korene v čase rozpadu ZSSR, a boli potlačené vyhrážkami Kyjeva za nemého prizerania medzinárodného spoločenstva, pričom kyjevský kabinet v tej dobe rinčal aj použitím jadrových zbraní. A tak sa opäť rozhodovalo o niekom (bez niekoho) … a jadrové odzbrojenie Ukrajiny sa zaplatilo ponechaním Krymu pod jej „kuratelou“.
Na Kryme je dnes pokoj a dokonca aj zanedbateľná menšina krymských Tatárov je spokojná. Iste, niekoľkí naivne veria sľubom Porošenka o návrate Krymu pod Ukrajinu, ale v tomto ohľade sa dá konštatovať v zmysle porekadla „sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú“ …
Vyjadrenie slovenskej diplomacie nemôže nikoho udiviť. Ak niečo nemá slovenský diplomat, tak predovšetkým – vlastný názor. Vždy len ochotne opakuje to, čo nadiktovali mocnejší.
No realita nepustí – Krym je dnes ruský, obyvateľstvo Krymu je napriek želaniam eurobyrokratov spokojné a plány Ukrajiny nemajú v tejto otázke váhu fajky dymu.
A kým nezačne hľadanie spolupráce s Ruskom na báze rovnocennosti, bude sa vždy riadiť ruská politika príkladom iných veľmocí …
zdroj: http://cudzinec.blog.pravda.sk/2019/03/18/o-osude-krymu-rozhodlo-kosovo/
