Zakrátko sa z humanitárnej organizácie stal podnikateľský subjekt, ktorého pravý cieľ bol rast a zisk. Na školy a nemocnice sa zabudlo, a konžská kotlina bola zakrátko posiata baňami a plantážami, ktorým šéfovali výhradne belgickí úradníci a bez bázy a hanby vykorisťovali domorodé obyvateľstvo. Gumárenský priemysel rýchlo prevládol nad ostatnými odvetviami a guma sa stala hlavným zdrojom príjmu. Belgický predáci neustále zvyšovali denné normy africkým dedinčanom, ktorí gumu zbierali a tých, ktorí ich neplnili kruto trestali za „lenivosť“. Odtínali sa ruky a občas boli zmasakrované celé dediny. Podľa tých najskromnejších odhadov v rokoch medzi 1885 až 1908 honba za ziskom belgických kolonizátorov stála 6 miliónov životov Afričanov, asi 20 percent obyvateľstva Konga.
Stačí?
Belgický premiér asi na to zabudol alebo belgické učebnice dejepisu podobné nepríjemné fakty akosi nespomínajú. Lebo ak by to vedel, možno by prišiel s myšlienkou, že Belgicko poskytne novú vlasť 6 miliónom Afričanom ako kompenzáciu za barbarstvo, ktoré Belgické kráľovstvo v Afrike v nie celkom dávnej minulosti spáchalo a netlačil by migrantov do strednej Európy.