Cyril a Metod na Veľkej Morave

Po smrti sv. Cyrila všetká misijná činnosť teraz doľahla na plecia jeho staršieho brata Metoda, ktorý sa z Ríma vracia ako arcibiskup a papežský legát, oprávnený na území Slovanov organizovať cirkev. Stal sa tak vlastne hlavou slovanského kresťanstva a najväčšou oporou kniežaťa v otázkach církve. Od pápeža dostal pre Rastislava ako veľkomoravského panovníka list, ale zároveň aj s ďalšími dvoma listami, ktoré boli adresované aj nitrianskemu vojvodovi Svätoplukovi, lebo Rastislav dal do správy svojmu synovcovi r. 867 toto kniežactvo, no i panónskemu kniežaťu Koceľovi. Pápež všetkým trom povoľuje vykonávať vo všetkých kostoloch na územiach, ktoré sú pod ich správou bohoslužby v staroslovienskej reči s výhradou, že epištola a evanjelium sa musia čítať najprv po latinsky, a až potom v jazyku staroslovienskom. Metodovo arcibiskupstvo sa dotýkalo ako zadunajskej Panónie, tak aj Veľkej Moravy. Ale práve v tých časoch keď sa Metod vrátil z Ríma, na území Veľkej Moravy dochádza na tróne k zmene.

Vládu Rastislava /846-870/ vystriedal nitriansky vojvoda a jeho synovec Svätopluk, ktorý iba ťažko znášal podriadenosť Rastislavovi. Preto keď sa r. 870 rozpútala vojna medzi Rastislavom a susednou franskou ríšou, po boku ktorej bojovali aj bulharský spojenci, Svätopluk odovzdal svoje nitrianske vojvodstvo synovi kráľa Ľudovíta Nemca, Karlomanovi.. Rastislav sa za tento čin na synovca veľmi nahneval a rozhodol sa ho potrestať. Svätopluk sa ale o jeho úmysle, skôr než ho stačil vykonať, dozvedel, a sám zajal Rastislava a vydal ho Frankom. Do zajatia sa dostal aj Metod, lebo intrigy franských kňazov proti jeho osobe, že u pápeža si vymohol vykonávať bohoslužby v staroslovienskom jazyku, sú rúhačstvom, takže po Rastislavovom zajatí si frankovia trúfli uväzniť aj jeho. V decembri 870 alebo začiatkom roka 871 uväznili aj Svätopluka, pretože sa pre Frankov stal nebezpečný. Staroslovenské kmene vo vedomí, že Svätopluk je mŕtvy, si za panovníka zvolili Slavomíra. Svätopluk sa ale medzitým v druhej polovici leta toho samého roku Frankom ponúkol, že v čele franských vojsk raz navždy odbojných Slovienov na čele so Slavomírom porazí. Frankovia Svätoplukovi uverili a s veľkým vojskom pritiahli pod hradby Devína. No a kým franské vojsko spokojne odpočívalo v táborisku pod hradom, Svätopluk sa s malým sprievodom vybral na Devín vyjednávať so Slavomírom, aby ho donútil kapitulovať. Franské vojsko nemalo najmenšej potuchy o tom, akú pohromu im Svätopluk pripravuje. Na hrade sa so Slavomírom dohodol, že nič netušiacich Frankov pod hradbami spolu prepadnú. To sa aj stalo a porážka franských vojsk bola vtedy definitívna. Zakrátko sa Svätopluk stáva aj pánom celej Veľkej Moravy. A na žiadosť pápeža Jána VIII. je r. 873 z franského zajatia oslobodený aj arcibiskup Metod. Svätopluk r. 874 ku svojej ríši pripojuje Vislansko a postupne aj ďalšie okolité krajiny vrátane Sliezka, Česka, Luž.Srbska a Malopoľska a nakoniec aj Panónie.    

V intrigách voči Metodovi Frankovia nepoľavujú, a začali ho obviňovať z hlásania „bludárskych“ náuk atp., preto r. 880 sa odobral spolu so Svätoplukovým poslom do večného mesta, a tu pred pápežom úspešne obhajuje svoje učenie. Svätopluk sa zároveň rozhodol o urovnanie sporov s Frankami, keď uznal ich nadváldu a podpisuje s nimi mierovú zmluvu, v ktorej je aj prehlásenie o vytváraní dobrých susedských vzťahoch. Hneď po tom sa r. 885 Svätopluk rozhodol odovzdať svoju krajinu pod ochranu pápežskej stolice, čím mu tak prislúchal i titul kráľa. V pápežskom liste sa doslova píše, že Veľká Morava sa prijíma pod ochranu Svätej stolice a táto skutočnosť sa dáva na vedomie aj veľkomoravskému panovníkovi "..K Svätoplukovi, kráľovi Slovienov..." Vtedy zároveň český vladár Bořivoj pricestoval na V. Moravu, aby na dvore kráľa Svätopluka prijal z rúk arcibiskupa Metoda kresťanský krst.

     Svätopluk bol ozajstným a niekedy až drsným vojakom, pretože nemal uhladené správanie, ani príkladné vystupovanie, a už vôbec nevyberal prostriedky k upevňovaniu svojej moci. Aj v súkromnom živote často porušoval kresťanské zásady, preto arcibiskup Metod mu neraz toto vyčítal.  Keď arcibiskup Metod cítil, že prichádza jeho posledná hodina, povolal si kňazov, veľmožov a najbližších veriacich, aby prstom ukázal na jeho pokračovateľa a kňaza Gorazda so slovami: „Tento je vašej krajiny slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný. To buď božia vôľa a vaša láska ako i moja.“ Týmito slovami ustanovil Gorazdu za svojho nástupcu a potom 6. júna r. 885 aj umrel. Kráľ Svätopluk po smrti Metodovej sa síce priklonil na stranu franských rehoľníkov, ale zrejme iba preto, že slovenskí kňazi poväčšinou odišli na Balkán a do Bulharska, no svoj svetský vzťah k Frankom nezmenil.

                                                                                                                         Július Žiak