Ak „exploduje“ samotný islam, ak neprekazíme vyplavenie na povrch tajne nahromadenej nenávisti, ak neupokojíme situáciu a nevytvoríme rámec pre obnovenie dialógu v samotnom islamskom svete - zhrozíme sa. V celom geopolitickom priestore Perzského zálivu a na Strednom východe sa Šiiti a Summiti určite stretávajú v niektorom z konfliktov a tieto ich vzájomné strety sú stále viac a viac agresívnejšie. Avšak, mali sme prípady ich koexistencie v rámci niektorých štátov, ktoré sa považujú za diktátorské, autoritatívne ako bol Irak Saddáma Husajna. Musíme si vybrať.
Ohľadne neúmyselnej škody („collateral damage“, ako sa tomu hovorí), je to príliš vysoká cena. Zoberme si, napríklad, čo sa stalo s Irakom, kde štát je v podstate natoľko oslabnutý, že sa môže rozpadnúť. Alebo Líbya, kde neexistuje už žiadny štát. V RAA sa predpokladá podobný vývoj udalostí, aj keď americký minister zahraničia John Kerry ma neustále presviedča o tom, že nedovolia opakovanie líbyjského scenára v Sýrii, zachovajú sa tam inštitúcie aby sa štát nezrútil a fungoval naďalej avšak bez B.Asada. Ako to urobiť v praxi, nikto nevie. Tu sa opäť stretávame s posadnutosťou osudom jedného človeka, ktorý sa z ničoho nič stal pre nich nesympatickým.
Rovnako ako tomu bolo v prípade srbského prezidenta Slobodana Miloševiča – človek sa nezapáčil, a krajiny niet. Nepáči sa Saddám Husajn - a krajina sa z minúty na minútu rozpadne na tri častí. V Líbyi bol prezident Kaddáfí prijateľný, ale potom si začal veľa namýšľať - niet štátu. Teraz je v poradí Jemen, kde je podstatne personifikovaná činnosť tých, ktorým sa nepáčia nedávne udalosti. Táto situácia si vyžaduje zodpovedný postup.
Ako ste povedal, nenapraviteľná škoda nadobudla formu Al-Káidy. Zviditeľnila sa 11.09.2001 – sú to následky vytvoreného Američanmi hnutia mudžahedínov a pod. ktoré sa zmenilo na Al-Káidu. Teraz tieto „chápadlá“ sa rozťahujú doširoka, všetky „frankenštainové“ príšery sa spletajú do klbka, silnejú ich ambície. V skutočnosti sa nejedná výslovne len o Jemen, Líbyu, Mali, Čad, Alžírsko, Egypt a islamský svet, svätyne islamského sveta - Mekku a Medinu. Všetci to v plnom rozsahu chápu, teraz sa hovorí o tom otvorene. Lídri tzv. „Islamského štátu“ vedome odstránili z názvu slová „v Iraku a Levante“. Pre nich sa to máli, musia rozhodovať o osude celého islamského sveta.
Potrebujeme nejaké duchaplné premyslené úvahy historikov, zodpovedných politikov, ktorí vidia ďaleko za horizont najnovšej volebnej kampane, v rámci ktorej voličov treba ohúriť niečím víťazoslávnym, aj keď s neočakávaným výsledkom. Existujú seriózni a inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vysvetliť túto militantnú renesanciu islamu tým, že islam je mladé náboženstvo, asi o 600 rokov mladšie ako je kresťanstvo. Kresťania podnikali krížovej výpravy, keď sa chceli etablovať vo svete.
Pravdepodobne, islam vstúpil do podobného historického obdobia. Je zaujímavé počúvať a analyzovať tieto úvahy, ale aktuálna situácia si vyžaduje nielen teoretické pochopenie ale veľmi predmetnú, politickú, aplikovanú diskusiu za prítomnosti vedúcich predstaviteľovi západného sveta, islamských krajín - a to Šiitov ako aj Sunnitov, a, samozrejme, takých krajín ako sú Rusko a Čína, ktoré stoja tvárou v tvár islamu na území svojich štátov. Islam v Rusku - nie je importovaný „tovar“, moslimovia žili s nami bok po boku po celý život. V Číne tiež majú vlastných moslimov. Preto situácia na takú debatu medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a vedúcimi krajinami islamského sveta dozrela.
Z praktického hľadiska čo a kto je v pozadí rabovania nášho konzulátu v Jemene? Rozhodne to nebolo v našich plánoch a ruskí diplomati boli nútení evakuovať sa odtiaľ ako poslední. Ako sa také niečo mohlo stať? Bolo to pre nás prekvapením?
Odohralo sa to už po tom čo bol konzulát „zakonzervovaný“ a všetci diplomati a ďalší pracovníci konzulátu už opustili územie konzulátu a samotného Jemenu na lodi vojenského námorníctva Ruska. Preto nemôžem presne povedať čo sa stalo. Ak vznikajú takéto udalosti (letecké bombardovanie, jedni vyhlasujú iných mimo zákon a vyzývajú ich vzdať sa pod hrozbou bombardovania „až do víťazného konca“) zákonite sa objavujú marodéri a proste tí, ktorí sa chcú priživiť. Teraz sa už, pravdepodobne, nedá nič zistiť.
Ukrajina, Petro Porošenko ...
Evakuovali sme z Jemenu aj Ukrajincov.
Áno, včera sme o tom informovali. Bohužiaľ, ani nepoďakovali na rozdiel od Poliakov. Prezident Ukrajiny Petro Porošenko už viackrát hlasne opakoval, ba priam anonsoval, že sa uskutoční nové stretnutie ministrov zahraničných vecí v normandskom formáte. Nakoľko sú opodstatnené tieto anonsy?
V podstate normandský formát zohral veľmi užitočnú úlohu, a to najmä pri príprave balíka opatrení na vykonávanie minských dohôd o ktorom je známe, že text zlaďovali predstavitelia Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, a následne ho odporučili na podpis členom Kontaktnej skupiny v ktorej sú zastúpení Kyjev, Doneck, Lugansk za účasti OBSE a Ruskej federácie. V tomto súbore opatrení, podporenom zvláštnym vyhlásením prezidentov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a kancelárky Nemecka je ustanovená nadväznosť jednotlivých krokov, mechanizmus monitorovania ich uplatňovania zo strany OBSE a celkový „dohľad“ zo strany samotného normandského formátu – je povedané, že sa na úrovni ministerstiev zahraničných vecí vytvorí určitý informatívny monitorovací mechanizmus aby sa všetko o čom sa dohodli a čo podporili Moskva, Berlín, Paríž a Kyjev vykonávalo.
Už sa uskutočnili dve stretnutia na úrovni námestníkov ministrov zahraničia / politických riaditeľov počas ktorých sa skúmalo vykonávanie minských dohôd zo dňa 12.februára t.r.
Posledná schôdzka sa konala na konci marca. Diskutovalo sa o možnosti zapojenia ministrov a bolo konštatované, že v určitej fáze, kedy si to vyžiadajú okolnosti, taká možnosť nie je vylúčená. Nikto s nikým neodsúhlasoval žiadny program ani dátum. Takže som bol prekvapený, keď som si včera prečítal, že prezident Ukrajiny Petro Porošenko vyhlásil, že ministri zahraničia budú uvažovať o mierovej operácii OSN s podporou policajnej misie Európskej únie.
Sme pripravení diskutovať o všetkých návrhoch a, samozrejme, nenecháme bez povšimnutia žiadne nápady nech už sú ukrajinské, nemecké, francúzske alebo akékoľvek iné. Avšak, mierotvorná operácia, ktorú by si želal Kyjev vo svojom vyhlásení sa vzťahuje aj na líniu, oddeľujúcu ukrajinské bezpečnostné sily a ozbrojené sily samozvaných republík Donecka a Luganska a tiež rusko-ukrajinskú hranicu po celej dĺžke. Ale v tomto prípade samozrejme prvé čo príde na myseľ je - idea takej mierovej operácie za všetkých okolností by mala byť prediskutovaná s Luganskom a Doneckom.
Keď sme prvýkrát počuli o tomto dva dni po skončení 12. februára minského stretnutia na najvyššej úrovni kde boli dosiahnuté výsledky s ktorými všetci súhlasili, naša prvá reakcia bola: „ Ako je možné, že v Minsku sa nikto ani nezmienil o nejakých mierotvorcoch. Všetok pátos bol zameraný na nevyhnutné posilnenie osobitnej monitorovacej misie OBSE a jej prístrojové vybavenie, doplnenie stavu zamestnancov, dodanie bezpilotných lietadiel „dronov“ a ďalších zariadení pre účinné monitorovanie prímeria a odsunu ťažkých zbraní. A zrazu, o dva dni neskôr, sa tvrdí o nutnosti mierovej misie.
Na otázku, prečo tak náhle, keď ešte nebolo splnené to, čo sa dohodlo na posilnenie misie OBSE, vznikla nutnosť predostretia tohto nápadu, Peter Porošenko odpovedal, že v Kyjeve sú presvedčení, že bez zaistenia bezpečnosti sa nič nepodarí. Ťažko polemizovať s týmito slovami. Presne o to sa snažíme. Niekedy na rokovaniach sa vyskytujú situácie, keď jedna strana potrebuje nejako pribrzdiť resp. získať čas. Vhodí sa do hry nový nápad, ktorý nikto nikdy s nikým neprerokúval, aby sa odvrátila pozornosť od hlavnej témy a od práce na tom, čo už bolo dohodnuté.
Nerád by som bol svedkom ďalšieho príkladu takého taktického manévru. Nie je to tak dávno, čo ruský prezident Vladimir Putin povedal v telefonickom rozhovore prezidentovi Ukrajiny, a ja som hovoril svojmu ukrajinskému náprotivku P.A.Klimkinovi (mali sme dlhé telefonické hovory počas štyroch dní), že sme pripravení na túto tému diskutovať, ale na Ukrajine by si mali uvedomiť, že budeme mať otázky, ktoré sme už ozrejmili. Po prvé, čím sa to bude líšiť od úlohy OBSE? Ak chcete pozvať mierové zbory, to sú obrnené transportéry, zariadené tábory mierových síl. To je viac-menej oddeľovacia štruktúra prítomná na línii kontaktu. Navyše, niekedy počujeme správy z Ukrajiny, že väčšina populácie vo všeobecnosti by chcela zabudnúť na samovyhlásené regióny, čo by bolo veľmi smutné. Bol by to závažný konfrontačný trend - ani nechcem na to myslieť.
„Amputácia“ časti krajiny ...
Áno. Len sa snažím pochopiť dôsledky tohto nápadu a čo skrýva. Jedným z objektívnych vysvetlení ktoré leží na povrchu - ak chcú tento región odrezať asi je nutné priviesť vojská OSN a udržať hranicu. Otázkou je, na čo je to nutné? Prečo sa nemôžeme sústrediť na posilnenie OBSE? Je nevyhnutné o tom diskutovať s Luganskom a Doneckom. A nakoniec. Tvrdia, že taká hypotetická mierová operácia bude mať pod kontrolou nielen deliacu líniu ale aj rusko-ukrajinskú hranicu. Avšak, v minských dohodách sa jednoznačne uvádza, že skončenie obnovovania kontroly na hranici s Ruskom nastane nielen po tom, čo na týchto územiach začne platiť zákon o ich osobitnom postavení a uskutočnia sa voľby do miestnych samospráv (predovšetkým obecné), ale kedy toto osobitné postavenie bude zakotvené v ústave, v zmenách, ktoré treba zvažovať za účasti Luganska a Donecka. A tak ďalej a tak ďalej.
Preto terajšie presúvanie do popredia misie OSN a reči o tom, že osobitné postavenie bude uznané iba po uzavretí hraníc, vháňajú nás do slepej uličky. A skutočnosť, že teraz pokračujú v Kontaktnej skupine pomerne konštruktívne konzultácie o odsúhlasení množstva pracovných skupín, ich mandátov a personálneho obsadenia je prejavom dobrej vôle povstalcov. Najmä v súvislosti s vyhlásením, že prijaté Najvyššou radou zákony obrátili hore nohami celú sekvenciu minských dohôd a v skutočnosti podkopávajú úsilie hláv štátov a predsedov vlád normandskej štvorky.
Napriek tomu z našej strany naďalej rátame a pracujeme s Berlínom, Parížom, snažíme sa kontaktovať s Washingtonom aby priviedli Kyjev k rozumu a donútili orgány moci konečne vykonávať ustanovenia dohôd.
Je známe, že na neplnenie zo strany terajšej kyjevskej moci (v tom čase opozície) Dohody zo dňa 21. februára minulého roka sa pozeralo cez prsty. Žiadny zo západných lídrov – garantov dohody, ani len nepokarhal Kyjev. Teraz sa pokračuje rovnako. Ale nemôžeme pripustiť zlyhanie minských dohôd teraz už zakotvených nie je na úrovni európskych ministrov ale na úrovni hláv štátov.
Nemáte pocit, že Peter Porošenko jednoducho podvádza a Moskva, Paríž a Berlín tancujú, ako sa píska? Veď práve on usporiada prehliadky vojenskej techniky, predvádza sa v kamufláži, vyhlasuje mobilizáciu a neskrývane sa pripravuje na vojnu. Takže, mierne povedané, vidíme akúsi dvojitú hru. Reagujú adekvátne hlavné európske mocnosti? Mám na mysli Francúzsko, Nemecko a Rusko.
Nenechávame sa až natoľko klamať a hovoríme o tom otvorene. Nemecko, Francúzsko - môžem s istotou povedať po nedávnej besede v Lausanne s ministrom zahraničných vecí Francúzska L.Fabiusom a nemeckým ministrom zahraničia Frank-Walter Steinmeierom, si tiež dobre uvedomujú, že prijaté rozhodnutia, ktoré sa vlastne P.A. Porošenko ani nepokúsil spochybniť (inicioval ich, aj keď sú v rozpore s tým, čo podpisoval v Minsku) vážne narúšajú urovnanie situácie.
Kyjev hlása: budeme sa venovať politickému procesu iba po tom kedy prestanú akékoľvek porušovania prímeria a OBSE oznámi, že je úplne spokojná s odsunom všetkých druhov zbraní. Dobre. To je správne, a to by sa malo vykonávať nezávisle od ničoho aby sa znížilo riziko obnovenia bojov. Následne Kyjev hovorí: budeme sa zaoberať politickým procesom po obnovení svojej moci a kontroly nad týmito územiami v plnom rozsahu.
Ale vtedy už nie je potrebný žiadny politický proces. Všetkých „zoradia“ na povel ako už „zoradili“ zvyšok Ukrajiny a snažia sa ju držať dosť autoritatívnymi rukami v pichľavých rukaviciach. Nedá sa to neuznať. V tejto situácii si Berlín a Paríž, samozrejme, uvedomujú, že tieto zákony a taký postoj je úplne v rozpore s minskými dohodami. Pýtam sa svojich partnerov prečo nehovoria o tom verejne? Veď mlčali 22.februára 2014 a vidíte, čo sa stalo. Ak sa teraz opäť pripravuje „ plán Barbarossa“, budete na vine vy, pretože my sme proti tomuto, žiadame zmeniť smerovanie činnosti ktorá živí konfrontáciu ale vy mlčíte. Presviedčajú nás, že pracujú s Kyjevom prostredníctvom vlastných kanálov, ale zdá sa, že Američania pracujú aktívnejšie a efektívnejšie. A skutočnosť, že Washington nechce vidieť úspech minských dohôd a prekonanie súčasnej krízy vo vzťahoch medzi Ruskom a Európou, je pre mňa očividná.
Kým americký minister zahraničia John Kerry ma vždy presviedča o opaku. Ale praktická činnosť, ktorú riadi niekoľko úradníkov oveľa nižšej úrovne, aj rozmanité mimovládne organizácie, rôzne fondy si usporiadali šou na Ukrajine. Informácie sa šíria široko a aktívne.
Ďalší zaujímavý bod. Rozhodnutie neuložiť nové sankcie proti Rusku a vyhlasovať, že úplná implementácia minských dohôd je kritériom pre odmietnutie sankčného nátlaku sú prezentované ako najväčší úspech zodpovedných európskych politikov. Nateraz sa Minské dohody nielenže nevykonávajú ale sú zablokované zo strany Ukrajiny. Ukazuje sa, že Ukrajina má teraz v rukách kľúč k normalizácii vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou.
A Ukrajina je pod kontrolou USA.
Vidíte, to sú hádanky, aj keď pomerne nenáročné. Nie sú to „činy“.
Otvorená konfrontácia s Američanmi (viem, že s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerry máte dobrý vzťah, ale na tom nezáleží) sa po celom svete pociťuje stále tvrdšie a tvrdšie. Naviac Američania si dovoľujú vyjadrovať nespokojnosť s obrovskými čínskymi projektmi a zúčastnením na nich iných krajín. Zajtra prichádza do Moskvy minister zahraničia Číny Wang Yi, uskutočnia sa všestranné rokovania. Do akej miery Američania ovplyvňujú naše vzťahy? Spomaľujú Čínu? V prípade, že sa vzťahy rozvíjajú prechádzajú niekoľkými etapami. Akým bude podľa Vás ďalší úroveň vzťahov s Čínou? Aké sú Vaše predstavy?
Američania, v zásade, sa snažia zdržovať vzťahy všetkých, bez výnimiek, krajín s Ruskou federáciou. Opakované nástojčivé demarše, ktorými vyzývali okrem iných aj Čínu aby obmedzila aktivity smerom k Rusku, núti nás vážne pochybovať o primeranosti rozhodnutí, ktoré prijali na ministerstve zahraničia, neviem už ani na akej úrovni. Všetci partneri ktorých som stretol pri mojich návštevách, moji kolegovia ktorí k nám prichádzajú - pred stretnutiami (s nami) všetci istotne pociťovali tlak a určitú požiadavku buď zo strany amerického veľvyslanca, alebo niekoho z nižšej branže, resp. emisár z Washingtonu cestuje do regiónu a všetkých o niečom informuje.
Upozorňuje...
Áno, varuje. Veľvyslanec USA v Prahe E.Shapiro s ľútosťou oznámil, že český prezident M.Zeman koná krátkozrako, keďže sa chystá navštíviť Moskvu. Nočná mora! Nie som schopný to ani komentovať. Podľa môjho názoru, ste tak urobili už dosť podrobne. M.Zeman – je človekom s vyhranenou dôstojnosťou a hrdosťou. Bohužiaľ, nie všetci sú takí. Nechápem, keď približne rovnaký, možno menej arogantný demarš adresujú do Pekingu. Nemožno pochopiť kto z nich vlastne študoval čínsku politiku, čínske postavenie v modernom svete, rusko-čínske vzťahy.
Naše vzťahy s Čínou sa dostali na mimoriadne dobrú úroveň. Úroveň skutočne mnohostrannú, komplexnú, strategickú. Infraštruktúrnym projektom, ktorý ste spomenul, ako som pochopil je Ázijská infraštruktúrna a investičná banka. To je súčasťou filozofie súčasnej Číny na podporovanie konceptu ekonomického pásu „Hodvábna cesta“.
Musím dodať, že prezident Ruskej federácie V. Putin a Predseda ČĽR Si Ťin-pching na svojich stretnutiach pravidelne sledujú dynamiku rozvoja regionálnej a multilaterálnej spolupráce - organizáciu pre spoluprácu v Šanghaji, BRICS a všetko, čo je spojené s rozvojom euroázijského kontinentu a jeho prepojenia s Ázijsko-Pacifickou oblasťou na jednej strane a Európou - na strane druhej. To je obrovské premostenie. Predtým sa tomu hovorilo „Hodvábna cesta“. Teraz takýchto symbolov je oveľa viac. Existujú projekty modernizácie Bajkalsko-Amurskej a Transsibírskej železnice.
Na úrovni expertov v súlade s pokynmi lídrov Ruska a Číny sa predmetne diskutuje o zabezpečení prepojenia týchto projektov. Myslím si, že v tomto reťazci budú idey, ktoré sú v súčasnej dobe vkladajú do Ázijskej infraštruktúrnej a investičnej banky účastníkom ktorej sa Rusko stalo medzi prvými krajinami. Budeme aktívne využívať konštruktívny, kooperatívny mechanizmus na podporu projektov, vrátane tých, ktoré prispejú k rozvoju našej Sibíri a Ďalekého východu.
Tento týždeň do Moskvy prídu nielen Váš kolega z Číny, ale aj z Belgicka, a tiež nový predseda vlády Grécka A.Tsipras. A to všetko na pozadí rečí o izolácii Ruska. Ako je to prepojené?
Už sa cítim trápne, keď to komentujem. Svojho času som sa hanbil za niektoré príklady sovietskej propagandy, aj keď bola všeobecne pomerne presvedčivá, ale niekedy, samozrejme, presahovala vnímanie inteligentným človekom. Teraz mám podobný názor na neutíchajúce počas jedného a pol roka natĺkanie do mysle mešťanov predstavy, že Rusko je v izolácii. Život nasvedčuje – všetko je pravý opak. Poznáme schopnosti popredných televíznych spoločností, ktoré sa nechcú podeliť o svoj monopol na globálnom mediálnom trhu.
Do akej miery sa môže Čína ocitnúť v novej pozícii, v novej kvalite a postavení po návšteve 9. mája Moskvy lídra ČĽR z príležitosti osláv 70. výročia víťazstva?
Myslím si, že svoj nový štatút si Čína uvedomuje už pomerne dlhú dobu. To je postavenie veľmoci ktorá si, samozrejme, vysoko cení bohatú minulosť, svoju kultúru a tradície. Krajina, ktorá si je vedomá svojho obrodenia po druhej svetovej vojne, víťazstva nad japonským militarizmom. Tvorí to významnú časť súčasnej čínskej identity. 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny je pre Čínu dôležitým rozhraním, ktoré je späté s predsavzatím zabrániť akejkoľvek revízii tejto vojny. Tu sa naše záujmy úplne zhodujú. Ruský prezident V.V. Putin pozval prezidenta Si Ťin-pchinga na oslavu 9.mája. Počas návštevy sa uskutočnia aj ďalšie plnohodnotné kola rokovaní. Čínsky prezident Si Ťin-pching pozval ruského prezidenta V.V.Putina na návštevu Číny začiatkom septembra t.r. pri príležitosti osláv 70. výročia víťazstva v Pacifiku.
Som presvedčený, že to je veľmi dôležité prepojenie našich krajín ktoré umožňuje obhajovať nedotknuteľnosť výsledkov vojny, neprijateľnosť zabúdania na históriu a hrdinov, pokusov prepísať dejiny takým spôsobom, aby sa postavili na roveň hrdinovia a nacistickí a militantní zločinci.
Ako hodnotíte trmu-vrmu okolo 9. mája? Som absolútne presvedčený, že to spôsobujú Američania, držia doslova za „nohavice“ – nechoďte, odrádzajú, varujú, strašia tak, ako sú schopní - doslova podrazia kolená. Z vášho pohľadu, čo je to?
Ako hovorili naši predkovia: „Jupiter, ty sa hneváš? Teda si v poriadku“. Môžem sa obmedziť touto odpoveďou. Od našich amerických kolegov som ani nečakal nič iné, poznajúc ich maniere v tejto fáze svetového vývoja. Mám skôr obavy z niektorých našich komentátorov z jednotlivých médií, ktorí si začínajú trieť ruky, akoby hovorili: „Nech už Lavrov, či Ivanov napočítali 25 účastníkov. Pozrime sa, aká je kvalita týchto pozvánok“. Viete, táto mizerácka logika znamená len jednu vec - pre týchto ľudí kvalitnými partnermi môžu byť len tí, kto na Západe rozhoduje o osude zvyšku sveta. Trochu sa hanbím za podobné „analytické materiály“.
zdroj:http://www.nazorobcana.sk/novinka-sprava-aktualita/politika/clanok-1874/sergej-lavrov-jupiter-ty-sa-hnevas-teda-si-v-poriadku-2
