Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Novodobý rasizmus

Hodnocení uživatelů:  / 2
NejhoršíNejlepší 

Novodobý rasizmus na európskom kontinente je spájaný s menom francúzskeho grófa Josepha-Joseph Arthura de Gobineaua, ktorý v polovici devätnásteho storočia vydal svoju štvorzväzkovú Esej o nerovnosti ľudských rás. Bol to francúzsky učenec, filozof, diplomat a spisovateľ. Jeho Pojednanie o nerovnosti ľudských rás (Essai sur ľ inégalité des races humaines, 1853 - 55) je syntetické, interdisciplinárne dielo založené na histórii, antropológii a lingvistike. Rasu Gobineau považoval za jedinú príčinu rozkvetu a úpadku kultúry. Na tomto základe vypracoval všeobecnú rasovú teóriu, podľa ktorej k vláde nad ostatnými rasami sú predurčení iba ľudia s určitými telesnými znakmi a duševnými vlastnosťami a schopnosťami (Wolf 2000, Dacík 2001).

  • novodoby-rasizmus

Gobineau tvrdil, že rasový princíp objasňuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť a určuje osud civilizácie. Tá sa stáva dekadentná, keď dôjde k miešaniu rás. Žiadna rasa nie je schopná zachovať si čistotu, a čím viac sa miešajú, tým viac sa degenerujú. Gobineau akceptoval existenciu troch základných rás: žltej, čiernej a bielej (Wolf 2000). Rozlišovacími znakmi sú znaky antropologické a čistota krvi. Germáni podľa Gobineaua predstavujú rasu najmenej zmiešanú, teda najčistejšiu, a preto i kultúrne najvyššiu (Bláha 1968).

Každej rase prisudzoval Gobineau typické vlastnosti:

Žltá rasa je popisovaná ako materialistická a inteligentná, chýba jej fantázia a jej jazyk nie je schopný metafyzického vyjadrovania.
Čierna rasa chýba jej inteligencia, je hodná zavrhnutia pre lenivosť, zmyselnosť, absenciu zmyslu pre organizačnú prácu a skutočnú kultúru, rovnako tak ako pre morálnu zbabelosť.
Biela rasa vyniká veľkou energiou a inteligenciou, zmyslom pre česť, odvahu, krásno, ladnosť a bojovnícke umene (bližšie Dacík 2001).
"Gobineau hľadal v čistote rasy jedinú príčinu rozkvetu ľudstva a pomocou tejto rasistickej teórie vysvetľoval zánik dávnych civilizácií Egypta, Indie, Fenície, Grécka a rovnako tak Ríma. Tvrdil, že ku kultúrnemu úpadku ľudstva v staroveku došlo v dôsledku zmiešania rás, vládnucej rasy s nižšími a menejcennými rasami prisťahovalcov a že k takémuto úpadku kultúry a ľudskej spoločnosti dôjde aj v modernej dobe." (Wolf 2000: 137 - 138)

"Nesmieme zabudnúť na to, že Gobineau, z ktorého história urobila otca rasistických teórií, nepojímal nerovnosť ľudských rás kvantitatívne, ale kvalitatívne: veľké primitívne rasy, ktoré vytvárali ľudstvo v jeho počiatkoch - teda biela, žltá, čierna - si neboli absolútne nerovné, ale líšili sa so svojimi zvláštnymi schopnosťami. Miešanie rás malo byť podľa neho skôr dôvodom pre ich degeneráciu než pre postavenie tej ktorej rasy na stupnici hodnôt spoločných všetkým; degenerácia mala nakoniec postihnúť ľudstvo ako celok, odsúdené bez rozdielu rasy k stále väčšiemu premiešaniu." (Lévi-Strauss, 1999: 7)

Jedným z prvých ideológov rasizmu sa stal Benjamin Kidd, ktorý tvrdil, že každý sociálny pokrok je založený na "prirodzenom výbere" najviac prispôsobivých národov, ktoré majú vrodenú biologickú nadradenosť nad inými menejcennými národmi. Táto teória antroposociológie a sociálneho darwinizmu doteraz pokladá európske rasy za vyšší produkt prírodného výberu a tvrdí, že víťazí v boji o život. Medzi sociálnymi darwinistami, zástancami rasových teórií, vynikol v minulom storočí najmä žiak a obdivovateľ Benjamina Kidda Joseph Chamberlain, ktorý v Anglicku usiloval o vytvorenie Trojspolku USA, Anglicka a Nemecka a uskutočnenie teutonický (v prenesenom slova zmysle biele) nadvlády nad svetom (Wolf 2000).
Aj keď existovalo mnoho iných autorov, ktorí rozvinuli moderné rasistické názory, ako napríklad Ludwig Woltmann, HFK Günther15, W. Darry v Nemecku, O. Weininger v Rakúsku a Lothrop Stoddard a Madison Grant v Spojených štátoch, Gobineaua a Chamberlaina možno považovať za intelektuálneho predchodcu rasových teórií nemeckých nacistov. Je potrebné si uvedomiť, že celistvou teóriou sa rasistické myslenie stalo, až keď vstrebalo sociálny darwinizmus. Myšlienok "prirodzeného výberu", boja o existencii a "prežitie najsilnejších" sa okamžite chopili teoretici rasizmu; biologický determinizmus aplikovaný na humanitné vedy sa pre nich stal normou ospravedlňujúcou existujúcu nerovnosť alebo nerovnosť, ktorú treba zaviesť, aby bolo možné obnoviť prirodzený poriadok zničený liberalizmom, demokraciou, francúzskou revolúciou alebo marxizmom.

"Sociálny darwinizmus súčasne s tvrdením o nevyhnutnosti biologického boja v ľudskom živote naznačoval, že Árijci (alebo skôr Nemci) nemusia degenerácii podľahnúť, ale môžu prekonať nebezpečenstvo úpadku a degenerácie udržiavaním rasovej čistoty. Táto nepokrytá výzva k neľútostnému boju medzi rasami a k
??eugenickej reforme padla na prelome 19. a 20. storočia v Nemecku na úrodnú pôdu; zásadné práce Ernsta Krausa, Otta Ammóna, Ludwiga Wilsera a Ludwiga Woltmanna - všetci boli sociálni darwinisti - boli vydané v období od začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia do roku 1910." (Goodrick - Clarke 1998: 25-26)

Rasizmus bol tiež spájaný s kolonizačným procesom, kedy veľmoci často ospravedlňovali zabratie nových koloniálnych území aj z dôvodov "nadvlády bieleho muža". Rudyard Kipling zhrnul túto ideológiu v básni "Bremeno bieleho muža", ktorú napísal v roku 1899 v súvislosti so španielsko-americkou vojnou, aby povzbudil víťazných Američanov na zriadenie koloniálnej nadvlády nad Filipínami. Podľa Kiplinga mala nadradená rasa povinnosť prevziať zodpovednosť za "novo podmanené, vzdorujúce národy, napoly diabolské, napoly detské" (Fredrickson 2003, porov. Heywood 1994) .V Spojených štátoch sa rasizmus ako ideológia hlásajúca vrodenú černošskú podradnosť rozvinul v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia v reakcii na vzostup severského abolicionismu - ako odpoveď na radikálne požiadavky oslobodenie černochov v čase, keď federálna vláda bola rozhodnutá otroctvo udržať (Fredrickson 2003). Americká podoba belošskej nadradenosti však mala, na rozdiel od južnej Afriky, pôvod predovšetkým v obchode s africkými otrokmi, nie v kolonizácii tohto kontinentu. Avšak získala legitimitu tým, že sa preukázateľne zhodovala so vzťahom medzi čiernymi a bielymi, ktorý sa vytvoril v Afrike počas kulminácie západného imperiálneho prenikaniu a nadvlády (Fredrickson 2003).
 

Facebook komentáře