Kríza v eurozóne sa vystupňovala v plnej sile potom, ako Medzinárodný menový fond (MMF), ministri financií EÚ a Európska centrálna banka (ECB) cez víkend 16. marca formulovali podmienky sanácie (Bailout), ktoré boli prezentované novému cyperskému pezidentovi Anastasiadisovi. Potom mal parlament na Cypre, ako predpoklad pre desať miliardovú pôžičku od MMF, EÚ a ECB skonfiškovať až 5,8 miliardy eur z vkladov v bankách.
V pondelok, 18. marca cyperský parlament drvivou väčšinou návrh odmietnutol a zástupcov EÚ, ECB a MMF dohnal k panike. Diletanským prístupom k pomerne malému záchrannému problému vo výške 17 miliár eur (v porovnaní s Gréckom) sa námestníci ministrov financií 17 členských krajín eurozóny, jedného zástupcu ECB a Európskej komisie vmanévrovali do tejto šlamastiky.
Pôvodne sa banky na Cypre kvôli gréckej kríze a „dobrovoľnej" reštrukturalizácii gréckej dlhovej krízy v roku 2012 ocitli samotné v kríze. V tej dobe sa totiž hodnota gréckych štátnych dlhopisov, do ktorých investovali tiež cyperské banky, drasticky znížila.
Keď sa má teraz siahnúť na osobné bankové účty, s ktorých sa teraz skonfiškuje desať alebo možno aj 100 percent je to po prvýkrát v mierových časoch a po prvýkrát v histórii EÚ, že vlády takto spochybnili nedotknuteľnosť súkromných vkladov. Tam je to nevyčísliteľné riziko, že si občania, ktorí čítajú aj medzi riadkami, položia túto otázku: dnes je to Cyprus, ale čo sa stane zajtra, keď sa zoberie na mušku Slovensko alebo nebodaj Nemecko? Sú uložené peniaze v krajinách eurozóny, ale aj EÚ ešte isté? Po najnovších udalostiach sa zdá, že už nie.
Väčšina médií sa snaží tieto obavy rozptýliť tým, že vlastne väčšina bankových vkladov na Cypre je aj tak ruský kapitál bohatých oligarchov a Putinovi naklonených podnikateľov.
Ale za mocenským bojom o Cyprus, ktorý sa v skutočnosti koná medzi MMF, EÚ a ECB na jednej strane a Ruskom (Putinom) na strane druhej, je naozaj zaujímavá a celkom iná časť tejto drámy. Cyprus sedí na obrovských zásobách plynu.
Málo ľudí vie, že americký energetický koncern Noble Energy objavil v roku 2011 pri pobreží ostrova veľké plynové pole - Aphrodite. Nachádza sa asi 160 km smerom k Izraelu. Podľa konzervatívnych odhadov by plyn z tohto pola pokryl približne 40 percent ročnej spotreby celej EÚ. Noble Energy začne koncom leta tohto roku s prvými vrtmi.
Pole sa nachádza v cyperských teritoriálnych vodách, ale je len asi 34 kilometrov vzdialené od ešte väčšieho pola Leviathan, ktoré sa nachádza na izraelskej strane demarkačnej línie. Aj tu má Noble Energy ťažobné práva. Cyprus a Izrael sa v roku 2010 dohodli na vzájomnej offshore hranici. Turecko nesúhlasilo so zmluvou a hrozilo, že použije svoje námorníctvo, aby Cypru zabránilo vrty.
Moskva a mnohí Rusi investovali svoje peniaze do miestnych bánk, ktoré na Cypre nepodliehajú takmer žiadnemu dohľadu, od údajných Putinových obchodných partnerov až po obyčajných občanov. Hovorí sa, že dnes je tretina až polovica všetkých bankových vkladov na Cypre v ruskom vlastníctve.
Niektoré z najväčších ruských spoločností majú pobočky na Cypre a je tam uložených okolo 19 miliárd eur. Patrí medzi ne okrem iného aj Magnitogorský hutný kombinát, jeden z najväčších výrobcov ocele na svete, Metalloinvest, popredný producent železnej rudy a energetická skupina (uhlie) Mechel. Stručne povedané, väzby medzi Cyprom a Ruskom sú veľmi úzke a komplexné.
Aj preto cestoval minister financií Cypru Sarris do Moskvy, aby požiadal Rusko o finančnú veľkorisosť. Ruské média oznámili, že bol ale chladno odmietnutý. Cyperské mediá priniesli správu, že Sarris ponúkol za ruskú pomoc možnosť spolupodielania sa ruského Gazpromu na ťažbe cyperských plynových zásob.
To vyvoláva otázku, o presnom charaktere mocenskej hry medzi EÚ a USA (MMF je kvôli štruktúre svojich stanov považovaný za predľžené rameno amerického ministerstva financií), Cyprusom a Ruskom.
Celá záležitosť obsahuje ale ďaľšú geopolitickú váhu, keď si zoberieme do diania aj Izrael. Dňa 26. februára ruský Gazprom podpísal s Levant LNG Marketing Corp, 20-ročnú exkluzívnu zmluvu na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z izraelskej pobrežnej oblasti Tamar pred Haifou, ktorá sa tiež nachádza v Stredozemnom mori.
Moskva sa teraz pozerá, ako sa na Cypre odohráva banková dráma a vyčkáva. Cyprus potrebuje silného partnera s cieľom presadiť sa proti Turecku, keď chce zúžitkovať zásoby plynu a tak sa dostať z krízy. Za týmto účelom je Rusko priam ideálnym partnerom. Rusko sa teraz môže oprieť a čakať až sa zúfalstvo na Cypre a v EÚ zvýši natoľko, až mu budú ponúkané lepšie podmienky, ako je napríklad právo na výstavbu ruskej námornej základne (potrebuje náhradu za sýrsky Tartus), alebo sa mu ponúkne veľká časť podielu na ťažbe plynu. To by ale Cyprus musel vystüpiť z EÚ.
Rusko má teda obrovský záujem o Cyprus. Moskva má, čo nie je všeobecne známe, silný vplyv aj na dianie v eurozóne. Rusko do konca februára uložilo v zlate a devízových rezervách 406 miliárd eur, 60 percent z toho - 244 miliárd - sú investované do spoločnej európskej meny. Ak chce spôsobiť jej krach, nemusí ich Moskva ani len previesť do iných mien. Už samotná hrozba takejto možnosti by vyvolala nevídané zemetrasenie na finančných trhoch.
Ale nie len Rusko má geopolitické záujmy na Cypre, ktorý je vklínený medzi Tureckom na severe, Sýriou a Libanonom na východe, Izraelom na juhovýchode a Egyptom na juhu. Ostrov je vlastne najvýchodnejšia hliadka EÚ na východe a NATO ju často označuje ako „nepotopiteľnú lietadlovú loď". Aj o tom je celá cyperská záchrana.
Teraz sa opäť v plnej miere ukázala tá nezmyselnosť (politického) experimentu spoločnej meny s takými krajinami, ktoré tam od začiatku ekonomicky vôbec nepatrili. Nová nemecká strana AfD euro-kritikov okolo hamburgského profesorora ekonómie Luckeho, ktorá na to poukazuje, rastie z hodiny na hodinu a po 18 dňoch má už vyše 5.000 členov. V Nemecku sa už otvorene diskutuje aj o vytvorení tzv. severského eura s niekoľkými málo krajinami. Veľkým otáznikom ale je, či by medzi ne patrilo aj Slovensko, ktoré ako sa zdá sa vydalo na cestu ekonomicky zlým Smerom. Pre vládu bolo dôležité najmä zarezanie posvätnej kravy pravice, rovnej dane, jednej z tých mála predností otvorenej slovenskej ekonomiky. Je to na škodu, lebo to posvätné zviera prinášalo osoh pre krajinu. Čo bude potom, keď sa "minie jej mäso", na to už asi nikdo nemyslel.
