Takzvanou podporou Izraela v skutočnosti podporujete fašistický režim

Na úvod je nutné povedať, že zabíjanie alebo ubližovanie akýmkoľvek civilistom je nesprávne a tobôž ak sa jedná o ženy a deti. Fašistické Slovensko vykynožilo svoju židovskú menšinu tak, že týchto ľudí obralo o majetky, práva, dôstojnosť a v konečnom dôsledku aj o život. Židia u nás financovali kultúru a školstvo. Boli to tvrdo pracujúci ľudia, z ktorých niektorí išli do rizika a vytvárali lepšie platené pracovné miesta pre širšiu populáciu. Táto menšina bola pre náš národ požehnaním a neustále ľuďom prizvukujem, že vďaka nášmu prístupu počas vojny je Slovensko ochudobnené kultúrne, vzdelanostne, ekonomicky a hlavne ľudsky a budeme kvôli tomu ochudobnení navždy.

Častokrát sa (nie len u nás) stretávame s prístupom, že práve kvôli Holokaustu je Izrael vnímaný ako neomylná krajina, ktorá ani nemôže konať zlo a že má právo utláčať palestínsky národ. Tento konflikt je v našich médiách po dekády prezentovaný jednostranne, podobne ako naše médiá desiatky rokov vykresľujú Rómov. Aj v našich médiách prevláda a prevládala dehumanizácia týchto ľudí a v prípade konfliktu v Svätej zemi sú a boli Židia prezentovaní ako tí, ktorí sa len bránia a Palestínčania boli vždy prezentovaní ako agresori, ktorí nechcú mier. Preto ma neprekvapuje, aký panuje v našej verejnosti postoj k Rómom a ako ľudia pristupujú ku konfliktu v Svätej zemi.

V Izraeli prebiehajú pravidelne demokratické voľby, kde si ľudia volia väčších či menších radikálov, avšak politika Izraela bola vždy v súlade s režimom postavenom na báze sionizmu. Sionizmus je v prvom rade nacionalistická ideológia, ktorá hlása, že len Židia majú právo žiť v Svätej zemi. Boh vraj túto zem určil pre Židov a nikoho iného, ergo režim v Izraeli sa dlhodobo snaží o etnické vyčistenie Svätej zeme, akurát to robí pomalšie, systematickejšie a na rôzne spôsoby. Režim v Izraeli dlhé desaťročia radikalizuje spoločnosť, a to vďaka udržiavaniu populácie v strachu a vykresľovaním jednoznačného nepriateľa. Židia a Arabi žili kedysi v symbióze, pomáhali si, ale to sa postupne vytratilo. Každá ďalšia generácia je čoraz fanatickejšia a útlak voči Palestínčanom sa stupňuje, na čo museli reagovať dvoma povstaniami.

Áno, Palestínčanom boli v minulosti ponúkané veľmi neférové ponuky. Tiež si prešli svojimi „Mníchovskými diktátmi“ a „Viedenskými arbitrážami“. My (Čechoslováci) by sme mali byť prví, ktorí budú rozmieť, čím si prechádzajú Palestínčania. Aj nás tlačili svetové veľmoci, susedné krajiny a dokonca časť vlastnej populácie do neférových riešení. Ako sme na to vtedy reagovali? Išli sme do ozbrojeného odboja, ktorý sa oficiálne volal Druhý československý odboj a mal jeden kľúčový cieľ: obnovenie Československa v predmníchovských hraniciach. Naši ľudia bojovali za svoju krajinu v Poľsku, Afrike, Francúzsku, Británii, Juhoslávii, Sovietskom zväze a aj na domácej pôde. Naše bombardéry robili nálety na lode, na mestá v Nemecku a dokonca bombardovali Berlín. Garantujem vám, že si to vyžiadalo aj civilné obete. Koncom vojny nám bola ukradnutá Podkarpatská Rus a Sovieti si robili zálusk aj na severovýchodné časti Slovenska, kde žila naša rusnácka menšina. Paradoxne, bolo to práve Československo, ktoré napomohlo vzniku Izraela, ako kvázi kompenzáciu za zločiny, ktoré boli napáchané na Židoch. Naopak, na Svätú zem si robili zálusk aj rôzne arabské krajiny, ktorým nešlo o Palestínčanov, ale o obyčajné prisvojenie si územia.

Palestínčania nikdy nerozhodovali o smerovaní Izraela, tak ako Rómovia nikdy nerozhodovali o smerovaní Slovenska. Loptička vždy bola, je a aj bude na strane Izraela, ktorý keby chcel, tak zabezpečí trvalý mier, ale pre politikov je jednoduchšie udržiavať apartheid, tyranizovať jeden celý národ a priživovať sa na korupcii. Vďaka tomu je režim v Izraeli v konečnom dôsledku protižidovský, lebo nehľadí na utrpenie Židov, ku ktorému touto politikou dochádza. Ak teda podporujete miestny režim, tak idete proti Židom.

Ako teda funguje fašistický režim v Izraeli? Funguje vďaka dennodennému porušovaniu ľudských práv Palestínčanov a porušovaním Ženevských konvencií. Palestínčania sú ľuďmi druhej (občania Izraela) a tretej kategórie (obyvatelia Okupovaných palestínskych území). Ich tyranizovaním, zabíjaním, neľudským zaobchádzaním, nevymožiteľnosťou práva, odopieraním zdravotnej starostlivosti, atď. sú porušované ich ľudské práva. Najpálčivejší je práve trinásty článok Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a to právo na návrat. Vznikom Izraela došlo k násilnému vysídleniu 700 tisíc Palestínčanov, ich domovy boli zničené a na ich mieste vyrástli židovské mestá a osady. Títo Palestínčania žijú v utečeneckých táboroch v rámci Svätej zeme alebo v susedných krajinách a ich počty sa znásobili. Deti sa rodia v utečeneckých táboroch, kde sa narodili aj ich rodičia a jediné, čo ich spája s ich domovom, sú kľúče, ktoré si symbolicky odovzdávajú z generácie na generáciu. Izrael týmto ľuďom zamedzuje vstup do krajiny, návrat na svoje pozemky a ani nehovoriac o nejakej kompenzácii. Tým je porušované ich právo na návrat a vlastnenie majetku.

Akékoľvek pokojné demonštrácie Palestínčanov boli vždy automaticky potláčané slzotvorným plynom, gumenými projektilmi a žiaľ aj ostrou muníciou. Do médií sa však dostávali zábery detí hádžucich kamene, lebo to je akčnejšie a ľahšie pochopiteľné pre našu verejnosť. Akonáhle majú ľudia úplnú moc nad inými ľuďmi, tak časť z nich bude túto moc zneužívať a vykonávať ohavné zločiny. Tieto zločiny sa kopia, svet to viac-menej nezaujíma, a tak je pochopiteľné, že časť utláčaných sa pridáva k extrémistom (k Hamasu) a špirála násilia sa točí a točí.

Ako teda celý problém vyriešiť?

V prvom rade musíme prestať slepo podporovať fašistický režim, ktorý tento konflikt udržiava pri živote. Izrael musí prestať osídlovať Západný breh Jordánu, čím vedome a na drzáka porušuje Ženevské konvencie a osídluje okupované územia, čo je ilegálne. Ilegálni osadníci sú zväčša z najmladších generácií, pričom sú zradikalizovaní, ozbrojení, dotovaní štátom a pravidelne napádajú Palestínčanov. Ilegálne osady sa stavajú na najlukratívnejších miestach so zdrojmi vody, pričom sa kvôli nim likvidujú domy a polia pôvodného obyvateľstva. K týmto osadám vedú cesty, po ktorých môžu jazdiť len Židia (pripomína vám to niečo?), pričom pretínajú krajinu hlava nehlava, čím odrezávajú ľudí od svojich vlastných pozemkov a dokonca aj od kresťanských kostolov. Ilegálni osadníci musia opustiť ilegálne osady, inak tu mier nikdy nezavládne.

Keď sme už pri kresťanoch, časť palestínskej populácie sú kresťania, ktorí sú utláčaní rovnako ako zvyšok Palestínčanov, lebo apartheid nerozlišuje na základe náboženstva, ale na základe etnicity. Kresťania sa starajú o celú plejádu kľúčových posvätných miest tohto náboženstva a hlavne o Chrám Narodenia Pána v Betleheme a Baziliku Svätého hrobu v Jeruzaleme. Ako by sa nám páčilo, keby ich prepadli komandá a zapálili ich areály, ako sa to stalo nedávno v mešite Al-Aksá, ktorá sa nachádza na treťom najsvätejšom mieste Islamu? Je paradoxné a smutné, že kresťania v Európe a USA sa často stavajú na stranu režimu v Izraeli, namiesto toho, aby sa zastali miestnych kresťanov.

Izrael musí ukončiť blokádu Pásma Gazy, čím bol vytvorený najväčší koncentračný tábor na svete. Pásmo Gazy je jednou z najhustejšie osídlených častí Zeme a miestni ľudia majú nedostatok potravín, vody, liekov, energií, stavebných materiálov a iných základných potrieb pre život. Udržiavaním tejto blokády pri živote, vytvára Izrael podhubie pre radikálov a pre Hamas je jednoduchšie regrútovať nové a nové sily. Aj slepí obdivovatelia režimu v Izraeli by mali spozornieť, keď Izrael zbombardoval centrálu zahraničných médií, aby sťažil referovanie o tomto konflikte. Mne to pripomenulo prístup Ruska v prípade Čečenska…

Radikáli v Izraeli si musia uvedomiť, že takto to nemôže ísť ďalej a že sa musia zmeniť v prvom rade oni. Mali by si uvedomiť, že ľudské práva platia pre všetkých a že Palestínčania nie sú podľudia, ktorých zabíjanie je len obyčajnou štatistikou. Ak by sa mala Svätá zem niekedy rozdeliť na dva štáty, tak to musí byť postavené na férových podmienkach, za návratu utečencov, ich kompenzácie a samozrejme za vysťahovania ilegálnych osadníkov zo Západného brehu Jordánu. Ja neverím, že by niekedy došlo k takejto dohode, ktorá by bola férová pre obe strany, a vidím skôr možnosť vo vytvorení jednotného štátu, kde by bol každý občan rovnocenný, utečencom by bol umožnený návrat a ilegálni osadníci by samozrejme opustili Západný breh Jordánu. Takto by však populácia Palestínčanov prevyšovala populáciu Židov, takže aj takéto riešenie je zrejme nereálne.

A tak bude násilie pokračovať, len vedzte, že ak sa staviate na stranu režimu v Izraeli, tak to je ešte horšie, ako keby ste sa stavali na stranu Hamasu.

zdroj: