Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Čo o bruselskej EÚ neviete Vladislav Herink, recenzia knihy: NACISTICKÉ KORENE „BRUSELSKEJ EÚ“

Čo ste sa už vždy chceli o bruselskej EÚ dozvedieť, ale nikto sa vám to neodvážil povedať!

Prinášame Vám recenziu Vladislava Herinka knihy: NACISTICKÉ KORENE „BRUSELSKEJ EÚ"

Kto považuje titulnú stránku knihy za dehonestujúcu, svoj názor po jej prečítaní zaručene zmení. Váha dôkazov je natoľko drvivá, že o oprávnenosti hákového kríža na tomto mieste nemôže byť ani najmenší pochybnosti.

Keď som ju sám zazrel čírou náhodou na internete, hľadajúc materiál o Norimberskom procese s nacistickými vojnovými zločincami, myslel som, že to je len akýsi "kunderovský žart". Červená hviezda by sa za určitých okolností snáď dala považovať za dobrý začiatok dizajnu nového loga Komisie EÚ, ale hákový kríž? Cesty božie sú niekedy nevyspytateľné a zážitok globálnou džungľou informácií o to viac. Zaujímal som sa pôvodne o odtajnené spisy Norimberskom procesov, predovšetkým o prípade Mengele, ktorý bol, ako som sa k svojmu prekvapeniu kedysi dozvedel, odsúdený v neprítomnosti tribunálom v Norimbergu za vraždu cca. 3000 židovských dvojčiat a 40.000 ďalších obetí, ktoré poslal do plynu, "len" na doživotné odňatie slobody. Iní vyfasovali za menej povraz. Mimochodom ako sa neskôr ukázalo, v čase rozsudku roku 1947 nebol Dr. Mengele vzdialený od Norimbergu viac ako 2 hodiny jazdy autom.

Čo som ale nakoniec v archívoch našiel, bolo nemenej otrasnejšie ako skutočnosti o veru neuveriteľnom diletantstve vtedajších nemeckých úradov pri pokusoch o jeho chytenie. Čím si osvienčimský "anjel smrti" asi tak mohol byť istý, keď si nechal argentínskymi úradmi vystaviť pas na meno José Mengele (sic!), S ktorým potom v 60. rokoch "inkognito" prechádzal kontrolami na letiskách? Hesenská krajinská vláda po desaťročiach spánku Šípkovej Ruženky až v roku 1985 vypísala na jeho dolapenie na vtedajšiu dobu astronomickú sumu 1 milión mariek, ktorú zúčastnené organizácie zvýšili o ďalších 6 miliónov. V čase, keď sa dotyčný už 6 rokov spovedal zo svojich hriechov v očistci potom, čo sa pred svojimi prenasledovateľmi prekľučkoval na večnosť cez zátoku u Sao Paula, kde sa r. 1979 utopil.

  • co-o-bruselskej-eu-neviete-vladislav-herink-recenzia-knihy-nacisticke-korene-bruselskej-eu


Nechal som teda pátranie po stopách "anjela smrti", ktorý tak rafinovane unikol spravodlivému trestu. Avšak stránky http://www.profit-over-life.org/index_en.html, http://www.dr-rath-foundation.org/ a http://www.relay-of-life.org/ mi priniesli veľa zaujímavých noviniek o postmoderných anjeloch a archanjeloch, ktorých aktivity neboli a nie sú o nič skazonosnejšie než habilitačné aktivity osvienčimského mäsiara s dupľovaným doktorátom. Keď som si dočítal knihu s hákovým krížom na obálke, bolo mi definitívne jasné, že to žiadny kunderovský žart nie je.

Prvá otázka, ktorú si človek v takomto okamžiku položí, je, ako je možné, že verejnosť sa dozvedá o skutočnej povahe vzniku bruselskej EÚ od nezárobkovej súkromnej nadácie, a nie napríklad z niektorého z verejnoprávnych médií? Nota bene 63 rokov po ukončení Norimberských procesov so zástupcami farmaceutického koncernu IG Farben a až v okamihu, keď posledný podpis Lisabonskej zmluvy bol len formalitou?

Je možné, že orgány Európskej únie si sami dnes už vôbec neuvedomujú, z ako jedovatého substrátu 12 rokov po 2. svetovej vojne vyklíčili? Odpoveď na tieto otázky nájdeme práve v knihe medzinárodného tímu autorov Paula Anthonyho Taylora, Alexandry Niedzwiecké a Matthiasa Ratha NACISTICKÉ KORENE „BRUSELSKEJ EÚ".

Verejnosť bola o vzniku, účelu a činnosti orgánov Európskej únie informovaná od samého počiatku výlučne zástupcami týchto orgánov a akákoľvek hoci sebakonštruktívnejšia kritika na ich adresu je vnímaná ako politicky nekorektná či dokonca ako antieurópska. Spomeňme, čo sa pred pár rokmi chystala podniknúť skupina psychiatrov v prípade, že by český prezident Václav Klaus odmietol Lisabonskú zmluvu podpísať. Môžeme byť naozaj zvedaví, pre koho budú títo páni chystať zvieraciu kazajku, až si prečítajú túto knihu. Avšak od júna 2009, kedy boli desaťtisíce stránok protokolov z Norimberskom procesov odtajnené a na webových stránkach <http://www4ger.dr-rath-foundation.org/>; resp. kde-tu <http://www.relay-of-life.org/>; verejnosti sprístupnené, a kedy pravda o skutočnej povahe bruselskej EÚ vyšla konečne najavo, vyznie aj tá sebaostrejšia kritika ex post skôr ako nevinné šteklenie.

Pre pamätníkov a obete preživšie holokaust nie je tajomstvom, že kľúčovú úlohu v jednej z najhorších tragédií ľudstva zohral chemický a farmaceutický koncern IG Farben, podľa lokality pobočky v Osvienčime svojho času nazývaný tiež IG Auschwitz. Ale máloktorý z nich si dnes asi ešte spomenie, že 7 kilometrov od hlavného vyhladzovacieho tábora Osvienčim sa nachádzal priemyselný areál s rozlohou 24 km2 (8 x 3km), na ktorom sa nachádzala vtedy najväčšou chemička sveta, ktorú tam materský koncern IG Farben postavil a kde do úmoru dreli a v plyne umierali desaťtisíce moderných otrokov a pokusných ľudských morčiat z celej Európy. Vyhliadky, že by v tejto továrni na smrť prežili viac ako 6 mesiacov, bola nulová.

Tí neskompromitovanejší členovia predstavenstva a dozornej rady koncernu IG Farben boli v povojnových procesoch s nacistickými zločincami odsúdení k dlhoročným nepodmieneným trestom odňatia slobody. Čo však bolo verejnosti donedávna s diabolskou vynaliezavosťou tajné, je, že hneď po odpykaní trestu opäť zasadli na kľúčové miesta v správnych a dozorných radách koncernov, ktoré vznikli rozbitím resp. reštrukturalizáciou pôvodných I.G. Farben: BASF, Bayer a Hoechst.

Jeden zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, organizácie, z ktorej Európska únia nakoniec vznikla, nemecký právnik a prominentný nacista (člen NSDAP 1933 - 45) prof. dr. Walter Hallstein napr. roku 1939 ako univerzitný profesor a člen Zväzu "ochrancov práva" - samozrejme nacistického - verejne podporil Norimberské rasové zákony a rasistickú pseudofilozofiu "krvi a pôdy". Potom, čo Hallstein dotazník, po vojne mu predložený Američanmi v rámci procesu denacifikácie, sfalšoval a všetky svoje nacistické aktivity nielen že poprel, ale dokonca sa snažil vyvolať dojem, že aj on sám sa stal „obeťou nacizmu" (v knihe nájdeme fotokópiu dotazníka), sa roku 1957 stáva prvým a zakladajúcim prezidentom Európskej komisie. Na fotke z r. 1957 dokumentujúcej podpis tzv. „Rímskej zmluvy", ktorej logickým vyvrcholením je tá "Lisabonská", sedí tento, vlk v rúchu barančom „hneď" vedľa prvého povojnového západonemeckého kancelára Konrada Adenauera. Rovnako ako dnes jeho nástupcovia, aj on úradoval bez demokratickej kontroly 10 rokov ako prezident Európskej komisie, čím položil základné kamene, na ktorých pochybné a nedemokratické štruktúry, bruselskej EÚ dodnes fungujú.

Ďalším nacistom v Norimbergu odsúdeným za vojnové zločiny a otrokárske aktivity koncernu IG Farben bol Fritz Ter Meer, ktorý roku 1956 po odpykaní trestu presadol z väzenskej prične rovno na kreslo predsedu správnej rady koncernu BASF. Aj on je dnes považovaný za jedného z architektov korporatívnej moci „bruselskej EÚ".

A ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, v Norimbergu obžalovaný, ale zázrakom trestu uniknuvší Carl Wurster, ktorý sa už roku 1952 stal v novozaloženej chemičke BASF predsedom správnej rady. Aj on je považovaný za jedného z „otcov zakladateľov EÚ". Do roku 1945 člen dozornej a správnej rady firmy DEGESCH, Deutsche Gesellschaft für Schädlingsbekämpfung, Nemeckej spoločnosti pre potláčanie škodcov (rozumej "hmyzu"), pobočky koncernu IG Farben, ktorá vlastnila okrem iného aj patent na výrobu neblaho presláveného insekticídu Cyklón B. Ten, ako známe, sa skvele osvedčil vo vyhladzovacích táboroch aj pri zabraňovaní miliónov židovských "škodcov". Carl Wurster sa po vojne celé desaťročia navyše profiloval i v úlohe zákulisnej deus ex machina európskej integrácie a ako mimoriadne vplyvný lobista chemického priemyslu a poradca špičkových politikov v NSR. Predovšetkým dlhoročný kancelár Helmut Kohl, pre ktorého sa r. 1959 stalo miesto referenta vo Zväze chemického priemyslu v Ludwigshafene odrazovým mostíkom jeho závratnej politickej dráhy, si Katharina Wursterová poradenstvo veľmi vážila. Mimochodom jedno námestie v centre mesta dodnes nesie meno tohto prominentného poradcu. Na nižšie citovanej webovej stránke možno zhliadnuť autentické archívne dokumenty, napr. prejav hlavného žalobcu v Norimberskom procese s vojnovými zločincami v koncerne IG Farben, Telford Taylora, vrátane videozáznamov z Norimberskom procesov, uložených v archíve Stevena Spielberga v Múzeu na pamiatku obetí holokaustu vo Washingtone. Tu na stránke sa dočítame i ďalšie podrobnosti, ktorým uveriť tiež nebude ľahké. Zvlášť pamätníci, šesť desaťročí kŕmení výhovorkami o vznešených pohnútkach a cieľoch európskeho zjednotenia pod modrou vlajkou s dvanástimi kruhovo zoskupenými žltými hviezdami, si budú pripadať nanajvýš čudne. Dovolím si na tomto mieste ponúknuť výňatok z úvodu tejto pozoruhodnej knihy, ktorej česká verzia sa pripravuje.

V knihe Nacistické korene „bruselskej EÚ" vás budeme informovať o veciach, ktorým mnohí čitatelia spočiatku nebudú - z pochopiteľných dôvodov - ochotní uveriť. Budú si zrejme hovoriť, že keby tak ďalekosiahle, v tejto knihe dokumentované historické údaje boli skutočne pravdivé, určite by sa o nich bývali dopočuli už skôr. <http://www.relay-of-life.org/>;. Ale práve z toho dôvodu považujeme za svoju povinnosť čitateľov nielen povzbudiť, aby si túto knihu z našej webovej stránky stiahli, ale aby našu stránku navštevovali a dokumenty zo zdrojov na nej uvedených študovali.

Takmer tri štvrte storočia bol svet udržovaný v klamnej predstave, že 2. svetovú vojnu má na svedomí akýsi uvrieskaný psychopat Adolf Hitler so svojou suitou rasisticky motivovaných magorov, nacistov. Skutočnosť je ale iná: 2. svetová vojna bola predovšetkým dobyvačná vojna, ktorá prebiehala v réžii petrochemického a farmaceutického koncernu, ktorého cieľom bolo ovládnutie multibilionového globálneho trhu v oblasti vznikajúcich patentovaných chemických výrobkov.

Oficiálne dokumenty amerického Kongresu a tribunálu s vojnovými zločincami v Norimbergu jednoznačne dokazujú, že 2. svetová vojna bola vtedy najväčším a neblaho presláveným petrochemickým a farmaceutickým kartelom svojej doby, nemeckým IG Farben, ktorého súčasťou boli firmy Bayer, BASF, Hoechst a i. chemičky, z logistického a technického hľadiska nielen pripravovaná, ale predovšetkým umožnená. Ako obžaloba v Norimbergu nakoniec jednoznačne preukázala, bez uvedenej účasti koncernu IG Farben by ku 2. svetovej vojne ani nemohlo dôjsť.

V tejto knihe sa ďalej dozviete, že už 1. svetová vojna, druhá najväčšia tragédia 20. storočia, bola v skutočnosti prvým pokusom o svetovládu, zorganizovanú zástupcami tých istých korporačných záujmov. Navyše po tom, čo obidva pokusy o vojenské podmanenie Európy a celého sveta zlyhali, spomínaný petrochemický a farmaceutický kartel investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomicky a politicky nastolením bábkovej „bruselskej EÚ".

Preto vôbec neprekvapuje, že nábor kľúčových aktérov pre bruselskú EÚ prebiehal v liahňach technokratov, ktorí už mali plány pre povojnové usporiadanie Európy pripravené - pod kontrolou koalície nacistov a kartelu. Táto kniha vám poslúži ako úvod k pochopeniu pohnútok a stratégie satrapov tohto Kartelu, ktorí sa po vojne jednoducho prezliekli z vojenských uniforiem do elegantných sivých oblekov, pričom ich metódy a ciele neboli zmenené hodné zmienky. Najznámejší z nich bol Walter Hallstein, prvý prezident tzv. „Komisie Európskej únie".

Odpoveď na otázku, prečo ste vlastne ešte nikdy nepočuli o týchto otrasných skutočnostiach, je v podstate jednoduchá: po roku 1945 Kartel investoval stovky miliárd dolárov do dezinformačnej kampane, ktorej prvoradým cieľom bolo, prepísať európske a svetové dejiny a zahladiť tým stopy svojej zločineckej minulosti. Táto nesmierne nákladná kampaň, zastierajúca korporačný pôvod oboch svetových vojen, bola evidentne podmienkou tretieho pokusu kartelu o dobytie a kontrolu Európy - tentoraz pod vlajkou bruselskej EÚ.

Kartel bol nepochybne zainteresovaný na tom, aby s pomocou bruselskej EÚ získal kontrolu nad Európou a aby to nevyšlo najavo. Tento plán, ako vidno, nakoniec zlyhal. Zverejnenie našej knihy a desaťtisícov autentických dokumentov znamená, že experimentu bruselskej EÚ zvoní hrana. Žiadny demokrat, žiadna organizácia, žiadna politická strana teraz už nebudú môcť podporiť tretí pokus o dobytie Európy.

Táto kniha je zároveň jedinečnou šancou pre politikov a politické strany, ktorí Kartelu doteraz bruselskú EÚ podporovali, hoci nemali ani najmenšie potuchy o jej pôvode alebo chápali jej skutočný zámer. K nim bohužiaľ patrí aj 27 hláv štátov, ktoré svojím podpisom „Lisabonskú zmluvu" potvrdili, pričom väčšina z nich si neuvedomovala, že tým zároveň schválila aj „splnomocňujúci zákon", ktorým Kartelu a jeho satrapom spadla kontrola Európy do lona. Títo politici a politické strany teraz majú jedinečnú príležitosť toto „nedopatrenie" napraviť a podporu modelu Európy, vybudovanom na lži a klame, verejne odvolať.
 

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Komentáře  

#1 Přemysl Javornický 2016-02-29 08:21
Kvízová otázka: Která US banka po celou dobu fašismu v Německu financovala IG Farben?
Citovat

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře