Venezuela a Kolumbia prerušujú vzťahy

Podrobnosti

ze světa / Latinská Amerika|

3. srpen 2010|

#64|

10589 x

Keď vláda kolumbijského prezidenta Álvara Uribeho obvinila venezuelskú vládu z poskytovania útočiska teroristom a z existencie teroristických výcvikových táborov, Hugo Chávez nariadil na venezuelsko - kolumbijskej hranici stav najvyššej pohotovosti.

Odchádzajúci kolumbijský prezident mal pred členskými štátmi Organizácie amerických štátov (OAS) prejav, ktorý nemálo pripomínal reči o dôkazoch výskytu „zbraní hromadného ničenia", prednesené v roku 2003 pred Bezpečnostnou radou OSN Colinom Powellom, obhajujúce dôvody vojny v Iraku.

Kolumbia uviedla, že Venezuela chráni teroristov z Ozbrojených revolučných síl Kolumbie (FARC), Národnej oslobodeneckej armády (ELN) a že zastrešuje „niekoľko teroristických výcvikových táborov" v hraničnej oblasti medzi krajinami.

Počas stretnutia zvolaného v centre OAS vo Washingtone na žiadosť kolumbijskej vlády premietal kolumbijský veľvyslanec pri OAS Luis Alfonso Hoyos video a televízne záznamy stiahnuté údajne zo skonfiškovaných počítačov v rámci ilegálnej invázie na územie Ekvádora prvého marca 2008. Výsledkom invázie bola smrť vodcu FARC Raula Reyesa a desiatok ďalších občanov Kolumbie, Ekvádoru a Mexika. Hoyos predviedol aj niekoľko počítačových máp a fotografií údajných členov FARC, ktoré podľa jeho slov vznikli vo Venezuele.

 

Žiadne rukolapné dôkazy

Žiadna z fotografií a ďalších materiálov neboli overené ani potvrdené iným zdrojom, ako je kolumbijská vláda. Kolumbia použila aj satelitné mapové snímky, niektoré z nich stiahnuté z Google Earth, ktoré vraj zachytávajú koordinačné body bojovníkov Ozbrojených revolučných síl Kolumbie na území Venezuely. Snímky, ktoré na stretnutí OAS prezentoval Hoyos, neuvádzali zdroj, dátumy ani čas a údajných členov FARC a ELN umiestňovali do rôznych oblastí pralesa a morského pobrežia.

Venezuela zdieľa s Kolumbiou hornatú a pralesnú hranicu a obidve krajiny ležia na pobreží Karibského mora. Majú podobnú klímu, vegetáciu aj scenériu. Venezuelský veľvyslanec pri OAS Roy Chaderton sa vyjadril, že fotografie vyzerali, akoby vznikli v Kolumbii. „Podľa mňa to vyzerá ako pláž v Santa Marte", vyhlásil Chenderton po tom, ako sa Hoyos vyjadril, že fotografia, na ktorej údajný člen FARC popíja pivo na pláži, vznikla v pobrežnom venezuelskom meste Chichirivichi.

„Nie sú dôkazy, nemáme jediný doklad, kde tie fotografie vznikli", povedal Chederton a dodal, že „dôkazy" preukazované Kolumbiou sú „mätúce, nepresné a nepresvedčivé".

Venezuelská armáda overila a dôkladne preskúmala oblasti a koordináty, ktoré Uribeho vláda na stretnutí OAS predložila, a neobjavila žiadne z údajných „teroristických centier", „táborov" a ani Kolumbiou ohlasovanú „prítomnosť gerily". Po príchode na prvý koordinačný bod, ktorý kolumbijská správa označila ako pravdepodobný teroristický tábor skupiny Rubéna Zamoru, našla venezuelská armáda banánovníkovú, jukovú a kukuričnú farmu. Druhý koordinačný bod, o ktorom Kolumbia tvrdila, že je táboriskom veliteľa FARC Ivana Marqueza, bol len veľkým poľom bez stôp po ľudskej prítomnosti alebo obydliach.

Medzinárodná intervencia

V dvojhodinovom plamennom prejave Hoyos volal po „medzinárodnej intervencii" do Venezuely, ktorá by lokality skontrolovala, a dal Venezuele „tridsaťdňové ultimátum".

„Kolumbia požaduje komisiu medzinárodných členov, vrátane členských krajín OAS, ktorá vo Venezuele overí každé zo sídel teroristických skupín a uvedených koordinátov, aby sa odhalila pravda. Dávame Venezuele tridsať dní", povedal Hoyos, hoci nespresnil, čo by sa malo stať potom.

Hoyos okrem toho obvinil venezuelskú vládu z napomáhania obchodu s drogami, z prania špinavých peňazí, ilegálneho obchodu so zbraňami, útokov na kolumbijské ozbrojené sily a zašiel až tak ďaleko, že Chávezovu vládu obvinil z „potláčania opozície", „obmedzovania slobody prejavu", „urážania iných vlád" a „nedodržiavania princípov demokracie". Zároveň oznámil, že kolumbijská vláda nebude ochotná počúvať ani odpovedať na žiadne obvinenia alebo urážky, ktoré by vyslovila vláda Venezuely.
Stanovisko Kolumbie je len ozvenou Washingtonu, ktorý z poskytovania útočiska a podpory členov FARC obviňuje Venezuelu už sedem rokov. Ani vláda USA však nedokázala priniesť jediný dôkaz potvrdzujúci dané vyhlásenia a často vynáša protichodné stanoviská, čo takisto odzrkadľuje nedostatok pevných dôkazov.  
Veliteľ Južného veliteľstva USA generál Douglas Fraser v marci 2010 vyhlásil, že nevidel žiadne dôkazy o existencii akéhokoľvek prepojenia Venezuely a FARC.  „Neidentifikovali sme nič, čo by som mohol označiť ako priame prepojenie medzi teroristickými organizáciami a vládou", povedal Fraser pri podávaní správy pred Komisiou ozbrojených síl Senátu USA.

Ale už nasledujúci deň si ten istý generál Fraser odporoval, keď tlači oznámil, že „existujú jasné, zdokumentované historické a pretrvávajúce dôkazy o väzbách medzi vládou Venezuely a FARC".

Fraser sa možno vyjadroval k predchádzajúcim venezuelským vládam Carlosa Andrésa Pereza (1989 - 1993) a Rafaela Calderu (1994 - 1998), počas ktorých v prezidentskom paláci bol aj úrad FARC. Krátko po nástupe do prezidentskej funkcie ho v roku 1999 prezident Chávez zrušil.

Alebo sa generál odvolával na špecifické požiadavky dvoch kolumbijských prezidentov, Andrésa Pastranu a Álvara Uribeho, ktorí chceli, aby Chávez robil prostredníka vo vyjednávaniach o prepustení rukojemníkov zajatých jednotkami FARC na území Kolumbie. S plnými právomocami udelenými prezidentom Uribem a na základe jeho osobnej požiadavky v septembri 2007 Hugo Chávez úlohu sprostredkovateľa prijal. Z tejto príčiny sa logicky stretol s veliteľom FARC Ivanom Marquezom a v januári 2008 dosiahol prepustenie Clary Rojasovej a Consuelo Gonzalezovej.

Okrem týchto prípadov venezuelská vláda sústavne a opakovane popierala a popiera akékoľvek prepojenie či podporu FARC alebo inej ozbrojenej skupine v Kolumbii a inde.

 

Prerušenie vzťahov

Po prejave kolumbijského veľvyslanca pri OAS prezident Chávez ohlásil úplné prerušenie vzťahov. „S veľkou bolesťou srdci musím oznámiť, že prerušujeme akékoľvek vzťahy s Kolumbiou. V záujme zachovania našej dôstojnosti a suverenity nemáme inú možnosť."

Chávez nariadil vojensky zabezpečiť hraničné územie. „Na našich hraniciach som vyhlásil stav najvyššej pohotovosti. Uribe je mafián a klamár, schopný čohokoľvek", povedal a pripomenul, ako v roku 2008 Uribe nariadil inváziu do Ekvádoru a v rozhovoroch s prezidentom Rafaelom Correom potom o vývoji udalostí klamal.

Venezuela obvinila Kolumbiu z neschopnosti riešenia vlastných vnútorných konfliktov, vrátane šesťdesiat rokov trvajúcej občianskej vojny, ktorá má negatívne dôsledky aj na okolité krajiny, najmä v podobe presakujúceho násilia a pašovania drog. Len vo Venezuele dnes žije okolo štyroch miliónov kolumbijských utečencov, ktorí utiekli pred násilím vo svojej vlasti.

Kolumbijské „predstavenie" je pravdepodobne ďalším pokusom odôvodniť „preventívnu vojnu" proti Venezuele. V minulom roku Kolumbia otvorila svoj priestor siedmim severoamerickým vojenským základniam. Vojenské letecké sily USA vyhlásili, že je to nevyhnutné kvôli plnému spektru vojenských operácií na celom území Južnej Ameriky v záujme „boja proti pretrvávajúcej hrozbe vlád nepriateľských voči politike USA v danom regióne".

 

Převzato z Utopia.sk

 

Komentáře