Pre pochopenie krízy na Kube je dôležité pochopenie toho, že ju spôsobuje nielen nedostatok ropy, ale aj celková finančná, investičná, produktová blokáda Kuby. A k tomu blokáda informácií. Našincovi sa totiž na pozadí klasickej kapitalistickej „demokratickej“ blokády informácií, ako nám to vraj podala naša verejnoprávna STVR (nepozerám, z hľadiska objektívneho poznania to má skôr negatívny dopad), mohlo zdať, že za ňu môže aj „lenivosť“ Kubáncov a samozrejme, socialistický systém.
Celkovú situáciu osvetľuje článok írskej komunistky Aidy NI MHURCHÚ pre mesačník KS Írska Socialist Voice.
Banka Sociéte Générale (francúzska obchodná banka) dostala pokutu 1,34 miliardy dolárov za spracovanie platieb súvisiacich s Kubou vo výške 5,5 miliardy dolárov. Banka ING (pôvodom holandská) dostala pokutu 619 miliónov dolárov za bankové prevody na Kube…
Európske banky boli zasiahnuté v 83 percentách všetkých sankčných pokút USA. Pokiaľ sa zahraničná banka vzoprie OFAC (Úrad pre kontrolu zahraničných aktív, divízia Ministerstva USA, ktorá spravuje a vymáha ekonomické a obchodné sankcie na základe zahraničnej politiky a tzv. cieľov národnej bezpečnosti Spojených štátov), americké ministerstvo financií jej môže úplne odrezať prístup k americkému zúčtovaciemu systému. (Najväčší globálny systém zúčtovania SWIFT, zahŕňa 11 tisíc bánk, pod kontrolou USA – pozn. M.A.)
Pre akúkoľvek banku na svete by strata schopnosti zúčtovať dolárové transakcie viedla k jej okamžitému kolapsu.
Všetci pod diktátom Washingtonu
Všetci sa, skrátka, musia podriadiť diktátu Washingtonu. A to nie je všetko. Potom je tu ešte označenie „štátny sponzor terorizmu“, obnovené v roku 2021. Toto označenie je priamo rádioaktívne.
Viac ako 100 zahraničných bánk tak úplne ukončilo všetky vzťahy s Kubou. Americké zákony týkajúce sa finančných transakcií vo vzťahu ku Kube spúšťajú automatické protokoly „rozšírenej due diligence“ (proces dôkladnej previerky – pozn. prekladateľa) v každom kontrolnom oddelení, bez ohľadu na to, či je malé alebo veľké.
Cez 88 percent globálnych výmenných transakcií sa dotýka dolára (v súčasnosti okolo 67 % – pozn. M.A.). Každá dolárová platba sa zúčtuje cez New York. Ak sa dotknete dolára, počúvajte OFAC.
USA tiež presadzujú svoju dominanciu v dodávateľskom reťazci. Pre väčšinu krajín môžu zahraničné produkty obsahovať až 25 percent amerického obsahu. Pre Kubu je táto hranica len 10 percent. Taký švédsky ventilátor s americkými mikročipmi nemôže byť predaný havanskej nemocnici bez licencie Ministerstva obchodu USA. (Nesvedčí to o ekonomickej sile USA, ale o globálnej povahe ekonomiky, globálnej špecializácii a deľbe práce. Keby tento princíp uplatnila Čína, zahraničný obchod by sa zastavil – pozn. M.A.).
A od roku 2019 umožňuje Hlava III. Helms-Burtonovho zákona občanom USA žalovať u amerických súdov zahraničné spoločnosti za to, že prevádzkujú činnosť na pôde znárodnenej pred 60 rokmi. Španielsky hotelový reťazec môže byť postavený pred sudcu v Miami za prevádzkovanie letoviska vo Varadere. Zahraničné investície tak stagnujú.
Proti tejto blokáde v OSN hlasuje každý rok viac ako 160 krajín. Ich banky stále odmietajú transakcie na Kube, pretože procesy dodržovania fungujú na princípe strachu!
Dodatok prekladateľa Vladimíra Seldáčka pre Naše Pravda: Zatiaľ preukázateľne vieme o dvoch prípadoch, kedy sa podarilo vyššie uvedené prelomiť. V roku 2025 dokázali britské organizácie podporujúce Kubu dostať na ostrov finančnú hotovosť bez ohľadu na uvedené sankcie a obmedzenia.
Druhý príklad je zaujímavejší. V roku 2006 odmietol jeden hotel v Oslo ubytovať kubánsku oficiálnu delegáciu s odvolaním na embargo, pretože väčšinovým vlastníkom boli Američania. Nórske odbory obratom vyhlásili bojkot hotelu. Za necelý rok klesli príjmy hotela na tretinu a hrozil mu úpadok, takže sa vzdal amerických akcií, žiadny držiteľ akcií už nie je občanom USA.
Komentáře