U Slovákov radosť a u Čechov nechuť

Naposledy pred štvrťstoročím. Ódy na štát, v ktorom boli mnohí Slováci občanmi druhej kategórie. Napokon, v ošiali osláv mnohé dôležité informácie nezaznejú. Nespomenie sa fakt, že demokratická Československá republika zbedačila státisíce svojich občanov a desaťtisíce ich vyhnala za oceán. Nehovorí sa, že jej četníci postrieľali desiatky štrajkujúcich robotníkov. Nespomína sa ani to, že ČSR sa budovala prakticky ako český štát. Poprela existenciu slovenského národa. Z hľadiska jej ústavy z roku 1920 Slováci neexistovali.

Štátnou ideológiou bol čechoslovakizmus. Po začiatočnej eufórii z oslobodenia z Uhorska tak slovenské elity zistili, že v tzv. oslobodenej vlasti budú musieť tvrdo bojovať o najzakladnejšie národné práva. Humanista a demokrat Masaryk veľmi rýchlo zabudol na svoj podpis na Pittsburskej dohode z mája 1918, ktorá garantovala, že „Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy...

Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec..." Zápas o naplnenie hesla autonómie vyjadrený ľudovým sloganom „Slovensko Slovákom", ktorý v roku 1918 rozbehla Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), napokon trval takmer dvadsať rokov. Jeho víťazné zavŕšenie dosiahla práve 6. októbra 1938.

VIACGENERAČNÁ MÉTA

Z médií sa dnes nedozvieme ani taký základný fakt, že najmä vďaka predstaviteľom HSĽS Slovensko prvýkrát získalo vlastnú národnú vládu i vlastný zákonodarný snem. Splnili sa tým požiadavky slovenskej politiky, sformované v základných programových dokumentoch z polovice 19. storočia.

 

Po Žiadostiach národa slovenského z mája 1848 to bol v roku 1849 Marcový prosbopis, kde Slováci žiadali od cisára autonómne kniežatstvo v rámci monarchie. Najmä však Memorandum slovenského národa z roku 1861. Požadovalo ako rešpektovanie národnej identity Slovákov slovenčinu, tak aj autonómiu vo forme „Slovenského okolia".

 

Naplnenia tejto požiadavky sa, žiaľ, Slováci pre nepriazeň vonkajších okolností, ako aj vnútornú slabosť a rozdrobenosť dočkali až o takmer osemdesiat rokov. Až po zmene medzinárodnopolitických pomerov spôsobených Mníchovskou dohodou a po abdikácii prezidenta Beneša (5. 10.) bola štátna moc ochotná uznať existenciu slovenského národa a akceptovať samourčovacie právo Slovákov.

 

Šiesty október tak možno považovať za vyvrcholenie úsilia mnohých generácií národných buditeľov. Rovnako však aj za prejav emancipácie národa a jeho vyspelosti, za dôkaz toho, že Slováci si chcú svoje veci spravovať sami.

 

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html

Komentáře

Komentáře  

#1 Jánošík 2018-10-15 18:36

No, no, no slečinko, ne tak zhurta, teťko nám jeden Slovák, mimochodem
šéf naší české vlády zlepšuje naší ekonomickou bilanci.

Citovat

Obnovit seznam komentářů

Přidat komentář

Jméno (povinné)

E-mail (povinné)

Obnovit

Odeslat

JComments

Facebook komentáře