Po páde Berlínskeho múra a po zjednotení Nemecka ale prišla arogancia. Kancelár Gerhard Schröder podporoval viaceré invázie a agresiu, a to napríklad voči bývalej Juhoslávii a Afgnistanu. Agresiu voči Iraku však nepodporil. Schröder však nebol výhradne pro-americky orientovaný.
Podľa politológa však zlom nastal nástupom Angely Merkelovej na post kancelárky. Tá podľa jeho slov “premárnila podstatnú časť dedičstva starej Spolkovej republiky”. S Merkelovou sa z Nemecka stal opäť “dravý vták”, ktorý napríklad neváha vyslať vojakov do Iraku. Dittburner taktiež tvrdí, že Merkelová sa stala akousi diktátorkou Európy a na malé krajiny vrátane Slovenska neberie žiadny ohľad.
Podľa politológa “srdce Merkelovej bije za Ameriku, takže od krymskej krízy sa stala jedným z najhlasnejších kritikov Kremľa”. Merkelová chce na príkaz USA ovplyvniť politiku v Rusku. Prvý kancelár po 2. sv. vojne Adenauer vedel , že takéto niečo nebude fungovať, preto udržiaval dobré vzťahy z vtedajším Sovietskym zväzom. Terajšia nemecká kancelárka však robí presný opak a Rusko chce naučiť “demokracii”.
“Ale Nemecko a Rusko majú dlhé spoločné dejiny. Väčšiu silu však z oboch vždy tvorilo Rusko. Keď sa hovorilo o dôležitých problémoch, váhu malo slovo z Petrohradu alebo Moskvy, nie z Berlína. V budúcnosti sa tento trend nezmení. Premýšľala o tom kancelárka?”, kladie si rečnícku otázku významný nemecký politológ Jürgen Dittburner .
Na záver Dittburner dodáva, že Angela Merkelová znova obnovila Nemeckú militaristickú minulosť a to z dôvodu otrockej poslušnosti voči USA.
Samuel Gdovin
