Po dvoch úspešných útokoch v dvoch kostoloch sa vydal do ďalšieho, opäť katolíckeho kostola, najväčšieho kostola v Rauderfehne – Petruskirche – kde zopakoval svoje zastrašujúce islamistické „predstavenie“, a to s rovnakým účinkom.
Je zarážajúce, že sa nikto z množstva ľudí, prípadne viacerí spolu, neodvážili muža spacifikovať. Na druhej strane je fakt, že občania v Nemecku majú veľký strach pred možným napadnutím nožom a tiež majú obavy, že ak zakročia proti azylantovi, ktorý je ešte aj moslim, tak budú označení za rasistov a nepriateľov islamu.
Muža napokon o 11:20 konečne zatkla polícia. Podľa výpovede policajtov muž v kostoloch ohrozoval niektorých veriacich aj priamo verbálne. Pri ossobnej prehliadke, keď policajti hľadali u neho zbrane, sa bránil a napadol policajtov.
Z pohľadu mnohých moslimov svojím činom len konal v zmysle Koránu, sura 3, verš 151.
Polícia už krátko po zatknutí muža lakonicky (a podľa príkazu „zhora“) a typicky pre takéto prípady vyhlásila, že nešlo o politicky motivovaný čin a že dotyčný je podľa všetkého psychicky narušený a že už bol poslaný na vyšetrenie do psychiatrie.
Presne toto je problém Nemecka, že potom sú takéto islamisticky motivované činy prekvalifikované na problém psychologický a nie sú trestne stíhané.
Napríklad v Izraeli je prístup justície k takýmto trestným činom mimoriadne rigorózny a presne definovaný. Každý akt násilia, ktorý nemá čisto osobné pozadie, je nekompromisne hodnotený ako teror. A médiá dostanú od polície aj úplné meno dotyčného.
Ak by tento terorista vnikol v Izraeli do troch synagog (čo by sa mu sotva podarilo, lebo občania Izraelu sú ďaleko odvážnejší ako Nemci a okrem toho nemajú nad sebou Merkel) a urobil svoj teror tak ako v Rauderfehne, tak podľa trestného izraelského práva je na to trest vo výške 10 až 15 rokov.