Hlas z Francúzska: EÚ by malo opustiť NATO a prestať sa skláňať pred politikou USA

V článku pre mozgový trust Geopolitický informačný servis prevzatom do Sunday Express Millon povedal: "Napr. politické rozpory na Ukrajine sú priamou hrou medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorá úplne obchádza Európsku úniu, ktorá je v istom zmysle skutočným zdrojom tohto vrenia, kvôli túžbe EÚ integrovať Ukrajinu do svojej ekonomickej sféry." „Európska túžba po nekonečnej expanzii a jej metódy uchvátenia Ukrajiny do svojej ekonomickej sféry, je mierne povedané, netaktné rovnako ako nedáva absolútne žiadny geopolitický zmysel."

To, čo chce Millon namiesto toho, je "spoločná zahraničná politika s artikulovanou, naširoko prekleňujúcou víziou nášho miesta vo svete, ktorá je kľúčová pre rozvoj spoločnej európskej obrannej politiky. Zoskupenie asi tak šiestich štátov EÚ - s vylúčením Británie, pretože tá má odchyľujúce sa záujmy. Takýmto spôsobom by sme sa mohli pohnúť vpred." Millon povedal, že súčasná absencia vojenskej moci EÚ "by potom vystrašila každého, kto sa usiluje byť svetovým vodcom."

Lisabonská zmluva EÚ z roku 2007 vytvorila Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, čo znamená zriadenie EÚ spoločnej obranyschopnosti. Bol však dosiahnutý len malý pokrok smerom k nejakej koherentnej bezpečnosti alebo obrany. Namiesto toho sa milióny eur nasypali do luxusnej EÚ diplomatickej služby grandiózne titulovanej ako Vysoká reprezentácia EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnosť.

Vzhľadom k ekonomickému stavu väčšiny štátov EÚ je nepravdepodobné, že sa teraz nájde rozpočet pre nejakú nezávislú euro-armádu. Millon však tvrdí, že to nie je žiadny problém: "Spoločná európska obrana nespočíva v prvom rade a predovšetkým na technologickom rozvoji spoločného arzenálu alebo na vytvorenie zdieľaných štandardov, ako sa desiatky rokov myslelo, ale skôr na politickej vôli intervenovať v širšom svete v mene vyšších hodnôt. To znamená, že za dosiahnutím toho sa musí ísť."

To je však prístup k obranným výdavkom, u ktorých je nepravdepodobné, že by "niekoho vyplašili", prinajmenšom vôbec nie ruského prezidenta Putina. Dokonca aj Nemecko, najbohatší štát EÚ, ktorý stále ešte viazne v dlhovej kríze, začiatkom tohto mesiaca Nemecko oznámilo, že skráti svoje obranné výdavky na rok 2014 o € 400 miliónov.

Medzi tým Rusko zdvihlo svoje obranné výdavky na väčší podiel svojho HDP ako Amerika, čím vlani zvýšilo svoje zbrojenie reálne o 4,8 percenta, na $ 88 miliárd.

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html