Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Craig Murray: Invázia do Bahrajnu

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

V západnej tlači sa saudskoarabská invázia do Bahrajnu kulantne označuje výrazom „pohyb jednotiek" alebo slovom „príchod". Reakcie Washingtonu a ďalších západných hlavných miest sú podobne zdržanlivé, hoci sunitský bahrajnský kráľ povolil násilné rozprášenie demonštrantov za demokraciu pochádzajúcich zo šiítskej väčšiny krajiny.

Do módy opäť prišlo selektívne rozhorčenie. Stránka Democracy Now! bola takmer jediná, kto informoval o tom, ako ďalší utláčateľský spojenec USA - Uzbekistan - vyhostil z krajiny organizáciu Human Rights Watch. V nasledovnom texte bývalý britský veľvyslanec v Uzbekistane Craig Murray komentuje dvojaký meter, ktorý sa aplikuje na vzbury v arabskom svete.

Diktátorský kráľ Bahrajnu si povolal vojenské jednotky zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu, aby zasiahli proti demonštrantom v jeho vlastnej krajine. Asi si viete predstaviť to pobúrenie, ktoré by nastalo, keby líbyjský samovládca Muammar Kaddáfí pozval na zásah proti líbyjským vzbúrencom v Bengází armády Čadu, Mali či Burkiny Faso. Myslíte si však, že Západ, ktorý oprávnene kritizuje Kaddáfího očividné využívanie žoldnierov z cudziny, bude kritizovať aj zásah cudzej vojenskej moci, ak ho zorganizuje ropný šejk na potlačenie demonštrantov v Bahrajne? Samozrejme, že nebude.

Vysoko postavený diplomat západnej misie pri OSN v New Yorku, ktorého poznám a dôverujem mu už viac ako desať rokov, ma uistil, že ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová súhlasila s cezhraničným nasadením jednotiek s cieľom rozmetať demokratizačné procesy v oblasti Perzského zálivu ako quid pro quo pre Arabskú ligu dovolávajúcu sa intervencie do Líbye. Sky News vo vlastníctve Murdochovcov nám takisto vysvetľovali potrebu saudskej invázie do Bahrajnu, veď Rada pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (CCASG) predsa uzatvorila vojenskú zmluvu, podľa ktorej môže ktorákoľvek účastnícka krajina požiadať o pomoc, ak je napadnutá. Zrejme sa to týka aj napadnutia vlastným, len tak mimochodom celkom neozbrojeným obyvateľstvom.

NATO je vojenská aliancia. Ale neznamená to, že britský predseda vlády David Cameron môže požiadať vojenské jednotky USA, aby strieľali do demonštrantov protestujúcich na Parlamentnom námestí proti školnému.

O protestoch proti tyranským arabským šejkom sa však bude na Západe radšej mlčať, pretože sú to predsa tí „naši darebáci", hostia naše jednotky, nakupujú naše zbrane, a predávajú ropu - komu, ak nie nám. Stále dúfam, že tieto posledné udalosti otvoria oči všetkým tým, ktorí sa dali naviesť na podporu intervencie Západu do Líbye, a ktorí veria, že tých, ktorí rozhodujú o krokoch západných armád, poháňajú humanitárne pohnútky.

Mimochodom, v Bahrajne už operujú zahraničné sily, predovšetkým Piata flotila USA. Nazdávate sa, že ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová a prezident Barack Obama budú hroziť intervenciou v prospech tamojších demonštrantov za demokraciu, ak ich začnú vraždiť armády Saudskej Arábie a ďalších šejchátov Perzského zálivu? Ja si to nemyslím.

To, či bude mať vojenský zásah do Bahrajnu vplyv na verejnú mienku o zásahu do Líbye, nateraz ostáva nezodpovedané. Horím nedočkavosťou, či napríklad Menzies Campbell a Philippe Sands, ktorí pre The Guardian napísali úvodník s titulom „Naša povinnosť ochraňovať líbyjský ľud" veria aj v to, že má Západ povinnosť chrániť demonštrantov v Bahrajne pred útokmi vojenských síl kráľa a jeho zahraničných spojencov. Zo skúseností v Iraku, Afganistane, Srbsku, Libanone či Gaze vieme, že „civilné škody" na začiatku bombardovania líbyjskej vzdušnej obrany budú oveľa väčšie, ako je ich v zúfalej krajine doteraz.

Bezletová zóna môže dočasne podporiť morálku vzbúrencov, ale väčšina škôd, ktoré vzbúrenci zaznamenávajú, má svoj pôvod v ťažkom delostrelectve. Preto rovnako ako zóna bez tankov, zóna bez diel a bez delových člnov nemôže ani zóna bezletová sama osebe preklopiť vojenskú rovnováhu. Zdá sa, že zbavenie sa Kaddáfího môže byť väčšia drina, než by sa to Západu páčilo, ale pokus o rýchle riešenie môže viesť k ďalšiemu Iraku a zaodieť Kaddáfího do nezaslúženého vlasteneckého rúcha. Práve bývalý veľvyslanec USA v Líbyi Oliver Miles sa vyjadril, že to, čomu by sme sa mali predovšetkým vyhnúť, je vzhľadom na zákonitosť neželaných následkov práve vojenský zásah v Líbyi. Jeden z tých následkov sa už stihol udiať a mimovoľne ho spôsobili liberáli, ktorí uverili rétorike volajúcej po vojenskom zásahu proti Kaddáfímu. Ten zásah totiž vytvoril vhodnú zámienku na odôvodnenie potlačenia demonštrantov v Bahrajne cudzími vojenskými silami.

Pre Clintonovú a Obamu je to stav zápasu 1:1. Spojené štáty americké rozširujú vplyv svojej zahraničnej politiky jednak v Líbyi, kde USA Kaddáfího vnímajú ako dlhoročnú bohyňu pomsty, jednak v rope sa topiacom Perzskom zálive, kde sa demokracia dlhodobo vníma ako najväčšia hrozba stability. Každý, kto to myslí naozaj dobre, by mal práve teraz zaplakať.

Craig Murray bol veľvyslanec Jej Veličenstva v Uzbekistane v rokoch 2002 až 2004. Keď mal námietky voči tomu, že Veľká Británia získavala informácie prostredníctvom tých najsadistickejších metód mučenia zo strany uzbeckej vlády, z pozície veľvyslanca bol odvolaný. Za osobnú statočnosť získal v roku 2006 Ocenenie za poctivosť Sama Adamsa. Pri preberaní ceny sa vyslovil: „Radšej by som zomrel, ako by som mal dať niekoho mučiť s úmyslom získať tak pocit väčšieho bezpečia."

Preložila Silvia Ruppeldtová


Zdroj: Consortium News http://www.consortiumnews.com/2011/031611a.html

 

Facebook komentáře