Hlavným vojnovým štváčom, ktorý tlačil na uskutočnenie tejto deštrukcie a rozštvrtenie fungujúceho štátu bola židovská ministerka zahraničných vecí USA, Hillary Clintonová, pretože rozbitie Líbye bol jej projekt (toľko k rozprávke, že keď pustíte k moci ženy, na svete zavládne mier). Táto lesbička a satanistka sa postarala o to, že „macho“ Muammar Kaddáfí bol poľovaný, chytený a zavraždený a prenáramne sa tešila z jeho mučenia, popravy a zo zhanobenia jeho tela. Pretože nikto nesmie mať dlhšieho vtáka ako ona. Ak v roku 2016 náhodou príde k moci ako prvá prezidentka Spojených štátov, svet sa má na čo tešiť. Útočné vojny jej predchodcov budú iba detskou hračkou v porovnaní s tým, čo spôsobí ona.NATO znovu odviedlo super prácu. Opäť bola jedna krajina kompletne zničená. Západné vlády a médiá nás najskôr presviedčali, že obyvatelia Líbye sa masovo postavia proti Kaddáfímu a privítajú novú „demokraciu“, nainštalovanú po jeho zavraždení. To sa však vôbec nestalo. Presne vedeli, koho v ňom stratili a čo ich „oslobodením“ očakáva. Zo zahraničia vpašovaní „rebeli“ obyvateľov nenávidia a nijako ich nepodporujú.
Ľudia odmietli kooperovať s prechodnou vládou a toto odmietnutie išlo napríklad v Sirte tak ďaleko, že nová vláda zbombardovala mesto do doby kamennej, aby si obyvateľstvo podrobila. Pekná „demokratizácia“, zapríčinená západom. Útoky NATO zabili celkovo viac ako 80 000 Líbyjčanov, sto razy viac ako mal na svedomí „zlý diktátor“ Kaddáfí za celých svojich 40 rokov.
Z útoku NATO ťažili predovšetkým tzv. al-Káida a jej spojenecké bandy, za ktorých financovaním, vyškolením a dodávkami zbraní stáli USA, Saudská Arábia a Katar. Teroristi vyplienili aj sklady zbraní líbyjskej armády, vrátane veľkého množstva chemických zbraní. Následne teroristi rozšírili zbrane po celom Maghrebe (región na severe Sahary) a použili ich práve proti tým, ktorí im pomohli.
Americký konzulát v Benghází bol napadnutý a zničený, zabili amerického konzula Chrisa Stevensa spolu s personálom veľvyslanectva a ochrankou. Ich úlohou bolo totiž vyzbierať späť zbrane, ktoré sa dostali do rúk teroristom, a pripraviť ich na akciu v Sýrii. Hillary Clintonová sa pokúsila tento „bumerang“ svojej zločineckej politiky vyčačkať všetkými možnými klamstvami. Aby obišla vyšetrovanie prostredníctvom kongresu, v januári 2013 odstúpila, pretože mieri do vyššej ligy, ako je uvedené skôr v článku.
Medzičasom sa z Líbye stala teroristická centrála Severnej Afriky, odkiaľ sa teroristi pokúsili dobyť Mali a ustavične dodávajú do Sýrie bojovníkov a zbrane. Politikou „zmeny režimu“, na čele ktorej bola USA, západ teroristov al-Káidy, ktorí hrali iba celkom okrajovú úlohu, vrátil do hry na Blízkom východe a v Severnej Afrike. Prirodzene, cielene. Nedošlo azda celkom náhodou k teroristickému útoku hnutia al-Shabaab v Nairobi v Keni a k ďalšiemu zo strany Boko Haram na severovýchode Nigérie?
Dva roky po intervencii NATO v Líbyi v krajine vyčíňa korupcia, každý deň sú páchané tie najodpornejšie zločiny proti obyvateľstvu a špeciálne proti menšinám a teroristické bandy besnejú bez toho, aby im v tom niekto bránil. Kde sú všetci tí európski humanistickí trtkovia, ktorí vtedy tak vrieskali v prospech vojenského zásahu? Nezaslúžia si nič iné ako päsťou do papule, za svoj súhlas s bombardovaním Líbye „z humanitárnych dôvodov“.
V období medzi 31. marcom a 5. septembrom 2011 uskutočnilo NATO podľa vlastných údajov 21 662 misií, z toho 8 140 leteckých útokov. Väčšinou na civilné ciele ako sú sídliská, školy, nemocnice, mosty, vodárne a elektrárne. Celá krajina bola ostreľovaná najmodernejšími zbraňami, vrátane munície z ochudobneného uránu.
Operácia mala pritom označenie UNIFIED PROTECT (jednotná ochrana) a mala chrániť civilné obyvateľstvo. Šéfom tohto vojnového zločinu bol generálporučík kanadského letectva, Charles Bouchard, ktorý velil zo základne Allied Joint Force Command v Neapoli.
V súčasnosti je Líbya rozštiepená na tri časti, na emiráty Fezzan, Cyrenaica a Tripolitania, žiaden nemá šance na prežitie. Možno s výnimkou emirátu Cyrenaica, pretože sa na ňom nachádza 80 percent líbyjskej ropy. Predsa len je to najväčšie ropné nálezisko Afriky a piate najväčšie na planéte. Západné ropné koncerny sa pokúšajú dohodnúť s teroristickými bandami, aby za symbolický bakšiš mohli líbyjské náleziská vyplieniť.
Tripolis sa nebude môcť nečinne prizerať tejto krádeži hlavných príjmov krajiny a medzi jednotlivými skupinami v Líbyi zrejme vypukne občianska vojna. Pred útokom NATO Líbya nemala žiadne dlhy, mala dokonca prostriedky vo výške 150 miliárd dolárov na účtoch západných bánk. Bola to tiež krajina, ktorá poskytovala najviac úverov svojim africkým susedným krajinám. NATO ako prvé zbombardoval centrálnu banku v Tripolise a zhabal jej aktíva na západe.
Je trpkou iróniou že potom, ako ukradli ropné bohatstvo a zhabali zahraničný majetok, západné „humanitné krajiny“ chcú ukradnuté peniaze „požičať“ formou úverov na obnovu a krajinu tak dotlačiť do pasce zadlženia. Líbya sa tak zaradí medzi ostatné najchudobnejšie krajiny Afriky a bude rovnako zotročená.
Líbya bola úplne zničená a znásilnená. To však, ako sa zdá, vôbec nebráni ambíciám Hillary Clintonovej, stať sa prezidentkou, napriek tomu, že je za túto katastrofu plne zodpovedná. Doteraz dokázala veľmi šikovne odmietnuť svoj podiel viny na tomto zločine a tiež na smrti amerického veľvyslanca Chrisa Stevensa. Z pohľadu tieňovej moci je však možno práve to kvalifikáciou, aby sa dostala do Bieleho domu.
Politikou Washingtonu a Londýna za pomoci NATO je rozdelenie a oslabenie krajín „balkanizáciou“ a ich premena na trosky. Vidíme to na samotnom Balkáne, rozkúskovaním Juhoslávie na miništáty. Ďalej na rozdelení Iraku na kurdské, šiitské a sunitské oblasti. Na rozštiepení Sudánu na sever a juh. To majú na pláne zločinci aj v Sýrii: úplne zničenie a rozštiepenie.
Ako môže niekto ešte veriť tomu, že intervencie západu na „ochranu obyvateľstva“, rozumej útočné vojny, sú oprávnené a vedú k zlepšeniu situácie? Opýtajme sa dotknutých v Afganistane, Iraku, Líbyi a teraz aj v Sýrii, za aké bohovské považujú „obšťastnenie“ demokraciou a či si neprajú pokojné a stabilné časy s minulosti. Ako možno chrániť ľudí tým, že ich pozabíjajú a uvedú krajinu do totálneho chaosu?
Kto požaduje vojenský útok západu proti akejkoľvek krajine, toho treba ihneď udať a zatknúť. Kto sú títo trtkovia? Lobisti, ktorí kontrolujú médiá. Jeden ich zástupca nedávno odletel do Washingtonu, aby Obamu presvedčil, že Sýriu a Irán treba predsa len napadnúť. Áno, je to „Bibi“, pretože s vojnami sme ešte neskončili, ešte to celé iba začína.
Komentár: Rezolúcia BR OSN č. 1973 o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou: nehovorí nič o bombardovaní civilných cieľov, vraždení civilistov, zamorení krajiny a vody ochudobneným uránom… Myslím si, že aj začínajúci právnik by dokázal podať žalobu na medzinárodnom trestnom súde a vyhrať pre hlavných aktérov týchto špinavostí doživotie.
