Keď bolo v socializme raz výročie VOSR, vyšiel v novinách článok, že je toľko rokov od vzniku sveta. Môj spolužiak držal tie noviny roztvorené, kde to bolo napísané cez dve strany veľkými písmenami a prechádzal sa po laviciach a vykrikoval, že toľko rokov je od vzniku sveta, ako hlásajú tie noviny. Učiteľky ho okamžite riešili ako vždy neprispôsobivého. Vlastne si dnes spomínam, že ho zachraňovali, aby rýchlo zišiel zo stolov dole a nikto sa to nedozvedel. Neprispôsobivý bol on, šiblo mu, že tak vystrájal, pritom nerobil nič iné, len že si dovolil vykrikovať to, čo bolo napísané v novinách.
Kto by si bol vtedy z učiteľov pomyslel, že to sa on zachoval správne a dnes by bol naopak príkladom správneho morálneho postoja už v mladom veku a práve tí učitelia príkladom nemorálnosti totality? Vtedy boli normálne práve učiteľky, čo mu to okamžite zakázali a on bol neprispôsobivý žiak! Somár! Tak to zhodnotili všetky učiteľky. Neprispôsobivý a navyše somár.
Dodnes sa pamätám, ako ma rozčuľovalo, že ako ho vidia. Mne sa ako somár vôbec nezdal, lebo to nebol žiaden chuligán, ale slušný chlapec, ktorý mal odvahu slušne sa hádať s učiteľmi, napríklad dávať im nepríjemné otázky, ale boli to slušné otázky. Vadilo mi, že ho pre to videli ako somára. Lebo správny žiak sa také nepýta a správny žiak len počúva a vie aj čo vhodné sa má pýtať.
Už ako to píšem, aj to mi pripomína dnešnú dobu, keď sa ja pýtam nevhodné otázky, že som preto fašista alebo somár.
Aj dnes ako keby chodili niektorí ľudia takto „po stoloch“ a vykrikovali to, čo je nevhodné vysmievať teraz a vypytovali sa otázky, ktoré sa správny občan nemá pýtať a má vedieť, čo vhodné sa má pýtať.
Táto doba tu dlho nebola, ale prišla znova a pripomína mi socializmus a tú totalitu presne týmto. Opäť, ako tá žiačka viem, že mám byť ticho, mám len počúvať a čítať a vedieť aj čo vhodné sa môžem pýtať. Ten „socializmus“ je tu zas! Spoznala som tú dobu, ktorú som už raz prežila. Vyzerala takto, ako dnes.
Druhý príklad:
Dnes som si tu prečítala od diskutéra vetu:
„29. marca 2004 sme sa stali súčasťou NATO.
Je to najvýznamnejší dátum v novodobých dejinách Slovenska.“
Akoby som otvorila noviny v socializme a čítala tie frázy, aké skvelé, že sme sa stali súčasťou…
Je to najvýznamnejší dátum…
v novodobých dejinách…
musíš si to myslieť
inak budeš mať nepríjemnosti
od takých ľudí
čo sú tak strašné papagáje
na ktoré sa nechytá ani starostka z Fekišoviec
Lebo tá len vrieskala, ale nebola tak hnusná slušným a ráznym prejavom, čo jediné je správne myslieť si! Čo si všetci ľudia musia myslieť aj keď ti to povedia ticho a slušne.
Zabudla som na to, aké to boli papagáje. Asi som si to ani so socializmom nespájala, ale s ľudskou vlastnosťou – TOTO SI MUSÍŠ MYSLIEŤ!
Možno vtedy, už v puberte som sa stala liberálom. Lebo odvtedy neznášam všetkých ľudí, ktorí mi na akýkoľvek spôsob povedia – Toto si musíš myslieť, lebo ja to tak považujem za správne!
Napríklad, že si máš kúpiť…, toto robiť…, takto robiť…nerobiť…, nemyslieť…, chcieť…
Celý život sa im zdarne vyhýbam. Povedz mi niečo podobné a ja ťa k sebe nikdy nepozvem, nebudeš ani vedieť, prečo sa s tebou ani nepriatelím, ani sa neozývam. Nebudem ti to ani vysvetľovať, lebo týmto ľuďom je to zbytočné. Od dôb socializmu s nimi nevediem vojnu, len odchod. A oni sa len čudujú, prečo som ich nepozvala, už nepozvala, prečo nemám čas a prečo sa neozývam. Nemajú ani predstavu, nakoľko som s nimi vnútorne skončila a koľko na svete ešte existuje ľudí, pri ktorých si môžte myslieť, čo chcete. To sú MOJI ľudia, na ktorých mám čas a ktorým sa ozvem.
Takže preto liberalizmus, lebo tak bytostne neznášam neslobodu. A neviem, nakoľko to začalo socializmom, lebo skôr si myslím, že je to všeobecná ľudská vlastnosť – vnucovanie svojich predstáv iným.
A teraz sa ukazuje, že naozaj je to tou vlastnosťou a nielen nejakou totalitou, v totalite sa asi len nájdu ako kačky v svojej vode. A to húfne, lebo je ich stále veľa.
Môže mi vnucovať kúpiť mrazák, alebo NATO, alebo desatoro, a viem zakaždým, že som liberál a neexitujú výhody, ktoré by ma pri takých ľuďoch zadržali, že strácaj s nimi čas. Zakaždým v duchu stiahnem záchrannú brzdu v podobe množstva spomienok na normálnych ľudí – EXISTUJÚ, na týchto nie si odkázaná!
Tentoraz súhlasím s Chmelárom, aj keby to pohoršilo tisíc papagájov:
Chmelár o NATO
„Všimli ste si, koľko má dnes Západ nepriateľov? Núti nás nenávidieť a izolovať sa od takého počtu krajín, že to prekračuje mentalitu z čias sovietskeho impéria. Ale prečo vlastne? Prečo by mala byť predmetom škandalizácie prastará túžba ľudstva po mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta? Prečo by sme mali prijímať túto žlčovitú informačnú vojnu charakteristickú skôr pre psychotické diktatúry, v ktorej sa utápajú obe pologule našej planéty? To sa týka aj, alebo najmä filozofie Severoatlantickej aliancie. Je šialené, ak spomínaný predseda vojenského výboru NATO generál Pavel povie, že hlavnou hrozbou pre Európu nie sú súčasné problémy s masovou migráciou, ale Rusko. Ak začnete spochybňovať bezprostrednú skúsenosť Európanov a vytvárať imaginárnych nepriateľov, ľudia vás budú považovať za idiota. A skôr alebo neskôr sa začnú pýtať, pred čím nás chráni NATO, pokiaľ nie pred reálnymi hrozbami, a na čo túto organizáciu vlastne potrebujeme, keď je aktivovaná len pri narušení amerických globálnych záujmov.
Možno pripomenúť, že často práve zo strany NATO a jeho členov nám pripomínajú, že nedávame dostatok prostriedkov na obranu…
Na príklade stále brutálnejšieho nátlaku na zvyšovanie vojenských výdavkov do výšky dvoch percent HDP vidíte absurdnosť celej situácie. Hoci prestížny Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) dlhodobo varuje, že súčasné tempo rastu zbrojenia je neefektívne, že neprispieva k bezpečnosti, ale k destabilizácii svetového poriadku, väčšina politikov a analytikov iracionálne označuje akékoľvek škrty za bezpečnostnú hrozbu. Zbrojárski lobisti vám, samozrejme, budú tvrdiť, že všetky takto vynaložené peniaze sú akousi zárukou či poistkou proti možnému nebezpečenstvu. Lenže ak sa dnes chcete poistiť (kdekoľvek), musíte najprv vyhodnotiť riziko. Inak by boli výdavky na poistenie výdavkami bez hranice. A presne takto sa mrhá peniazmi pri vojenských výdavkoch štátov NATO. Netreba vysvetľovať, netreba zdôvodňovať. Netreba vyhodnocovať efektivitu. Stačí, keď si vymyslíte hrozbu a jej iracionálnosť ospravedlníme bezpečnostnými opatreniami. Je to niečo podobné, ako by ste si každý deň kupovali lieky – nie preto, že ich potrebujete, ale pre prípad. Každý občan v demokratickej krajine má právo na bezpečnosť a rovnaké právo sa pýtať, akým spôsobom je jeho bezpečnosť chránená. Ak všetky rezorty musia zdôvodňovať svoje výdavky, ministerstvo obrany by nemalo byť výnimkou. Realita je však úplne iná. Každá hrozba je definovaná tak, aby ospravedlnila armádne výdavky, nie naopak. Je to všetko podivné. Desia nás výdavky na štátny aparát, sme alergickí na požiadavky odborárov, šetríme na Slovenskej akadémii vied, na matkách s deťmi a dokonca aj na ťažko chorých pacientoch – ale nikto, nikto nežiada konkrétnejšie zdôvodňovanie výdavkov na obranu. Akékoľvek vyslovené požiadavky zo strany zbrojárskych lobistov sledujú naše médiá s takmer nábožnou úctou.
Konferencie GLOBSEC sa zúčastnila tiež exministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá uviedla, že Spojené štáty sa vo svete musia angažovať a mali by byť pripravené vyvíjať aktivity po celom svete, a to nielen vojenské. Výzvy na oslabenie transatlantického spojenectva, či dokonca na rozpustenie NATO sú podľa nej veľmi nebezpečné. A najlepšie na funkciu prezidenta USA je vraj pripravená Hillary Clintonová. Čo povedať k týmto jednotlivým bodom?
Len to, že Madeleine Albrigtová obhajovala presne tú politiku, ktorá doviedla svet k súčasným problémom. Tú politiku, ktorá rozvrátila Balkán, Afganistan, Irak, Líbyu aj Sýriu. Je neuveriteľné, že tie milióny mŕtvych neviedli k žiadnej sebareflexii, čo len naznačuje, že sa nič nezmenilo, že svetu vládnu naďalej tí istí ctihodní klamári a najväčší vojnoví zločinci diktujú národom podmienky z vládnych palácov. Na poradcovi (slovenského – pozn. red.) prezidenta republiky Martinovi Bútorovi som si kedysi vážil jeho zmysel pre občiansku angažovanosť a mimoriadne kultivované vystupovanie. V okamihu, keď Albrightovej odovzdal cenu za – a teraz počúvajte – „posilnenie mieru“ a nazval ju „zázrakom zosobneným v človeku“, ktorý treba uctiť, stratil u mňa posledné zvyšky rešpektu. Lebo toto nebol názor, toto bolo už vedomé vymývanie mozgov na úrovni politrukov z päťdesiatych rokov. A raz sa za toto obdobie budeme všetci hanbiť. Podobne je potrebné vnímať aj jej podporu pre Hillary Clintonovú.“
https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Musim-sa-smiat-Eduard-Chmelar-trochu-inak-o-Albrightovej-NATO-Putinovi-zbrojeni-Merkelovej-O-vsetkom-co-hybe-svetom-267270
„Takže si to zhrňme: keď sa na Slovensku spustila propagandistická kampaň za vstup do NATO (lebo Slovači sa do tejto organizácie veľmi nechcelo), nasľubovalo sa kopec nezmyslov, okrem iného aj to, že žiadne vojenské základne na území Slovenska nebudú. Vlani na summite NATO vo Walese prezident Andrej Kiska s tichou podporou Ficovej vlády (lebo v skutočnosti je to jej právomoc) ponúkol aliancii (podľa mojich informácií z prostredia ministerstva zahraničných vecí išlo o výslovný tlak USA, že buď im niečo pustíme alebo nech ideme od stola) vojenskú základňu na území Slovenska. Po nečakane búrlivom odpore obyvateľstva prezident najprv zahováral, že pôjde len o vojenský sklad (hoci z hľadiska definície je úplne jedno, čo v ňom bude – keby tam uskladňovali trebárs aj ponožky, je to legitímny vojenský cieľ), potom sa spolu so zástancami tejto základne vyhováral, že vlastne všetky armádne objekty na našom území sú základňami NATO (čo nie je pravda, lebo patria Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, nie medzinárodnej organizácii) a neskôr sa zdalo, že od tejto myšlienky ustúpil. Ako obyčajne, vynorila sa v inej podobe až po určitom čase, keď sa pozornosť obyvateľstva sústreďuje na niečo iné – v tomto prípade na utečeneckú krízu. A tak je pozoruhodné, že hoci vláda označuje za najväčšie bezpečnostné ; riziko utečencov, nežiada alianciu o pomoc, ale pomáha jej vybudovať ďalšiu predsunutú základňu proti Rusku.
Tvrdím, že nás opäť škaredo podviedli. Okľukou zriadia na našom území vojenskú základňu podliehajúcu veleniu NATO a schopnú absorbovať tisícky cudzích vojakov. Slovensko bude opäť menej bezpečným miestom, lebo takýto objekt sa môže stať legitímnym cieľom prípadnej vojenskej odvety nepriateľa alebo teroristického útoku. Je to ďalší dôkaz, že v organizácii, ktorá nás neustále zaťahuje do nejakých konfliktov, nemáme čo hľadať. Ak toto nezastavíme, staneme sa ďalšou americkou kolóniou a tých vojakov (ktorých počet bude stúpať, to je viac než isté) už odtiaľto nedostaneme. Je toto cena, ktorú je Slovensko pripravené zaplatiť za pochybnú lojalitu k superveľmoci? Spojené štáty toto územie nejdú chrániť. Idú ho kontrolovať. A ak sa proti tomu nepostavíme, nezaslúžime si našu slobodu.
Príbeh nášho členstva v Severoatlantickej aliancii je príbehom jednej obrovskej lži. Klamali nás od začiatku.
Najprv nám tvrdili, že obrana v rámci NATO je lacnejšia ako obrana samostatného štátu. Bola to lož. Švajčiarsko dáva dlhodobo 0,8 % HDP, Rakúsko 0,8 % HDP, Švédsko 1,2 % HDP a Fínsko 1,4 % HDP – kým nás tlačí aliancia k výdavkom vo výške 2 percent HDP.
Ubezpečovali nás, že keby nás niekto ohrozoval, NATO nám je povinné prísť vojensky na pomoc. Bola to lož. Už vtedy bola na svete analýza vypracovaná priamo na žiadosť Kongresu USA, podľa ktorej nič také z článku 5 Severoatlantickej zmluvy nevyplýva.
Potom nás nahnali do vojny v Afganistane a tvrdili, že si tým plníme „politické záväzky“. Bola to lož. Naše členstvo takúto povinnosť nestanovuje.
Nútili nás, aby sme sa zúčastňovali na budovaní amerického protiraketového štítu, vraj na našu obranu pred Iránom a KĽDR. Bola to lož. Dnes priznávajú, že od začiatku bol tento projekt namierený proti Rusku a napokon – Teherán ani Pchjongjang nemajú medzikontinentálne balistické strely schopné zasiahnuť strednú Európu.
Lož bola ich pracovnou metódou. Sústavne nás klamali, zavádzali, rozširovali propagandu a vyčleňovali na ňu peniaze pre rôzne think-tanky pôsobiace aj na Slovensku, ktoré sú spolu so skorumpovanými politikmi a novinármi ochotné vymývať mozgy tým najnehanebnejším spôsobom.
Severoatlantická aliancia nám nepriniesla bezpečnosť. Vohnala nás do vojen, do ktorých sa naši občania nikdy zapliesť nechceli, núti nás zúčastňovať sa na vojenských dobrodružstvách Spojených štátov, upratovať po nich bordel a slúžiť tým najodpornejším militaristickým cieľom. Vystavuje nás obrovskému riziku, pretože ako členská krajina sme spoluzodpovední za všetky vojnové zločiny NATO a túžba obetí po pomste a odplate je nevyspytateľná. NATO ignoruje princípy medzinárodného práva, pohŕda mierovou filozofiou O SN, zastrašuje menšie štáty a riadi sa antihumánnou zásadou práva prvého jadrového úderu. NATO je historický relikt studenej vojny, je to jej inštitucionálny pozostatok a robí svet nebezpečnejším. Požadovať jeho rozpustenie a nahradenie spravodlivejšou medzinárodnou štruktúrou zabezpečujúcou v prvom rade mier je úplne legitímne.“
https://www.parlamentnelisty.sk/politika/politici-volicom/Chmelar-SEN-Oklamali-nas-255296
.
A papagáje môžu šuchotať svojim perím ako v socializme a môžu škriekať, ako to majú v obľube. Dnes viem, že ako tie učiteľky, sú príkladom nemorálnosti totality pre obyčajnú poslušnosť a servilnosť. A normálni ľudia sú pre nich opäť len neprispôsobivými somármi.
zdroj: http://malinova.blog.pravda.sk/2019/01/16/co-vsetko-mi-dnes-na-slovensku-pripomina-socializmus/
