Úskalia odlišnosti. Imigrácia a ľudská prirodzenosť.

Bláznivá utópia
Varuje americký profesor psychológie Byron M. Roth v štúdii The Perils of Diversity (Úskalia odlišnosti) s podtitulom Immigration and Human Nature (Imigrácia a ľudská prirodzenosť). Trápi sa údivom nad tým, ako západné elity - politické, mediálne a akademické - tento princíp, tak logický a zrozumiteľný sedliackemu rozumu, nevnímajú a popierajú a perzekvujú občanov, ktorí sa ho odvážia vysloviť.

Propagátori masovej imigrácie veria, "že ľudské bytosti sú viac menej identické sociálne atómy, ktoré sa dajú presúvať z jednej spoločnosti do druhej bez toho, aby podstatným spôsobom zmenili seba alebo spoločnosť, do ktorej vstupujú". Je to idea popierajúca historickú skúsenosť, že "ľudské spoločnosti sú organické systémy utvárané špecifickými ľudskými bytosťami, ktoré v nich žijú".

Dnes poznáme len tie spoločnosti, ktoré vytvorili dostatočnú súdržnosť, aby prežili. A ruiny mnohých, ktorým sa prežiť nepodarilo. Väčšinou zanikli pod náporom cudzích etník a kultúr. A to je tiež nebezpečenstvo, do ktorého vstupuje západná spoločnosť v naivnej utópii - a cez nespočetné historické dôkazy -, že zostane pod masívnou imigráciou dobrou, či sa dokonca ešte vylepší.

Ostrakizácia vedcov
Hlavný argument, ako ho Roth identifikuje, sa odohráva medzi "asimilacionistami" a "multikulturalistami". A ide v ňom o to, či sa má všetka imigrácia asimilovať do domácej kultúry alebo sa domáca kultúra prispôsobovať všetkej imigrácii.

Lenže aj ten asimilačný argument, ktorý je napokon v menšine, zabúda na zásadnú otázku: Do akej miery sú imigranti schopní sa hostiteľskej spoločnosti prispôsobiť? A ak nie sú, čo by sa mohlo stať s hostiteľskou spoločnosťou, ktorá bude vysokou imigráciou nenávratne zmenená? Navyše, prevládajúci multikultúrny argument "tlieska etnickým menšinám za udržiavanie ich kultúrnych tradícií, ale napomína väčšinové obyvateľstvo, či sa snaží o to isté".

Roth vstupuje do prekérnej debaty o vzájomnej súvislosti a ovplyvňovania génov, IQ, prispôsobivosti, prostredia, intelektu, tvorivosti, podnikania, kultúry a prosperity. Uvádza vedecké výskumy zisťujúce odlišné inteligenčné predpoklady u odlišných rás či etník. Sleduje z histórie, ako Európania menili civilizácie, do ktorých vo veľkých počtoch vstúpili a prispôsobili si ich. Všíma si, ako sú ostrakizovaní a obviňovaní z belošskej nadradenosti vedcov, ktorí si dovolia povedať, že západná civilizácia je špecifickým - a genetickým - produktom Európanov.

Pôvod v komunistickej ideológii
Roth uvádza desiatky publikácií, ktoré museli byť na súdne príkazy stiahnuté z obehu - kníhkupectiev i knižníc -, pretože obsahovali nepriaznivé, hoci vedeckým bádaním overené informácie o niektorom etniku či len konkrétnej etnickej osobe. Pripomína, že pád marxistických režimov neznamenal oslabenie marxistického myslenia. To dnes naopak ovládlo západnú politiku a vzdelanie.

Dokumentuje, ako príliv imigrantov a ich uprednostňovanie na trhu práce i sociálnom zabezpečení poškodzuje najviac chudobnejšie vrstvy hostiteľských krajín. A kladie otázku, čo je na ľavicových stranách ešte ľavicové, keď škodia tým, ktorých majú tradične obhajovať. Zaznamenáva, že multikultúrnu a masovo imigračnú orientáciu propagujú takmer všetky intelektuálne establishmenty, ľavé aj pravé, vrátane takmer všetkých cirkví.

Cituje anglickú spisovateľku a v mladosti komunistku Dorisu Lessingovu, že totalitné metódy a utopické ambície multikulturalizmu majú korene v komunistickej ideológii. Kladie otázku, či pri súčasnom tempe výmeny európskeho obyvateľstva za severoafrické a blízkovýchodné bude európska civilizácia so svojou demokraciou a prosperitou nahradená novou civilizáciou. A ako je možné, že naša generácia takto nezodpovedne zahadzuje budúcnosť svojich detí.

Na otázku multikultúrnych intelektuálov, prečo by sme všetci vedľa seba nemohli pokojne žiť, Roth odpovedá: "Pretože k tomu nie sme naprogramovaní." Západnými intelektuálmi presadzovaná vízia "univerzálneho altruizmu", v ktorom by lásku a lojalitu k "svojim" a nedôveru k "cudzím" nahradila "lojalita k celému ľudstvu", by nakoniec viedla k ľahostajnosti ku všetkým. To napokon vedel už Aristoteles, ktorého cituje: "To, čo je spoločné najväčšiemu počtu ľudí, tomu sa venuje najmenšej starostlivosti, lebo každý zanedbáva starostlivosť, ktorú si myslí, že by mali vykonávať iní."

Nezodpovedané pálčivé otázky
Kniha sa hemží porovnávacími štatistikami ekonomických výsledkov, vzdelanosti, zločinnosti a iných sociálnych fenoménov podľa regiónov a etník, ktoré pomáhajú vysvetliť vyššiu zločinnosť afrických a blízkovýchodných imigrantov ako domácich Európanov. Roth sleduje štatistiky imigrácie do USA za uplynulé dve storočia a konštatuje v nich zlom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tým je prvá vlna imigrácie, ktorá netúži prispôsobiť sa Amerike, ale ju sebe. Tá istá vlna prvýkrát a v oveľa väčšej miere a väčším tempom mení Európu.

Roth pripomína, že Západ si dlhuje odpoveď na pálčivú otázku, prečo stojí za to západnú kultúru zachovať, čo je jej zmyslom, čím je západný spôsob života natoľko hodnotný, aby ho ľudia túžili brániť. Cituje klasickú poučku Edmunda Burkea: "Spoločnosť je zmluva a partnerstvo žijúcich, zomrelých a doteraz nenarodených." A dodáva, že zlyhanie v tejto povinnosti voči minulým a budúcim generáciám je rysom nihilizmu. Ak sa táto mentalita bude ďalej v západnej civilizácii šíriť, následky budú katastrofálne pre spoločnosť, najmä ak je ohrozovaná agresívnymi etnikami.

Rothov záver je jednoznačné a nekompromisné odsúdenie a varovanie: "Tí, ktorí západné spoločnosti pod masívnou imigráciou vrhajú strmhlav do veľkých zmien, ktorých následky sú v najlepšom prípade nepredvídateľné, sú hlboko amorálne a desivo arogantné. Vyžívajú sa totiž v politike prameniacej z ich pocitu morálnej povýšenosti vychádzajúcej z takmer náboženskej viery, že všetci ľudia sú si vo všetkých ohľadoch rovní a dokážu žiť pohodlne v akomkoľvek sociálnom usporiadaní."

Predĺženie marxizmu
Multikulturalizmus, pripomína Roth, predstiera, že je pokračovaním doktríny "kultúrneho relativizmu" antropológov začiatku 20. storočia. Lenže ten sa nikdy nesnažil tvrdiť, že všetky kultúry sú si rovné, ale že každú sa musíme snažiť chápať v kontexte jej potrieb a ekologických okolností vrátane znalostí a technológií. Tým ich môžeme nechať žiť vedľa seba, bez toho aby sme jednu druhej vnucovali a nechať každú prijímať z iných to, čo ju obohacuje, bez toho aby ich glajchšaltovalo.

Podľa Rotha je multikulturalizmus na rozdiel od kultúrneho relativizmu, ktorý je obdobou liberálno-demokratického myslenia, predĺžením marxizmu svojím "extrémnym rovnostárstvom budiacim nihilizmus, lebo ak je si všetko rovné, potom nemôže existovať žiadna hodnota alebo morálny kódex, ktorý by človeka oprávňoval k akejkoľvek lojalite a sebaobetovania". Tým by tiež zanikla všetka pohonná sila a zmysel civilizácie a civilizovanosti.

Ani toto varovanie však západné elity neodrádza od pokračovania v diele zániku Západu. A Rothovi nezostáva nič iné, len v závere vysloviť obavu, že ich k tomu neprinúti nič menšieho než "ľudová revolta obrovských rozmerov proti existujúcemu poriadku".

The Perils of Diversity: Immigration and Human Nature
(Úskalia odlišnosti. Imigrácia a ľudská prirodzenosť) 
AUTOR: Byron M. Roth 
VYDAL: Washington Summit Publishers, 2010

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html