Vládne nám tieňový establišment?

Sprivatizovaná lož prezlečená za pravdu

V mainstreamových médiách sa už otvorene hovorí o hybridnej vojne, stratégiách boja s alternatívnymi médiami ako systematickej a kooperovanej aktivite. V tejto situácii už nejde o pravdu, ale o to, kto „svoju pravdu“ prezlečenú za lož doslova vlastní. Niet sa čomu diviť. Stačí sa pozrieť, kto stojí za veľkými informačnými agentúrami, aké záujmy pretláčajú a v koho prospech tieto záujmy sú. Z informácií sa stal biznis a reklamné agentúry s nimi doslova obchodujú. Je naivné veriť, že veľkým manažérom, bankárom a korporáciám ide o šírenie pravdy. Preto je v tejto dobe, v čase všeobecnej lži, úloha alternatívnych médií nesmierne potrebná. 

Európske hodnoty (na ktoré sa mimovládky často odvolávajú) znamenajú niečo iné na papieri a niečo úplne iné v praxi. Aj keď sa v oficiálnych dokumentoch (čl. 2 a 3) píše o demokratizácii, rovnosti šancí, participácii, slobode, právnom štáte, ľudskej dôstojnosti, mieri, boji proti sociálnemu vylúčeniu a podpore sociálnej spravodlivosti, základnými nepísanými „hodnotami“ západnej civilizácie sú hlavne voľný trh, centralizácia, liberalizácia, privatizácia, ekonomická kolonizácia,vojenská expanzia, prepúšťanie v mene reštrukturalizácie, dumping, lobing zahraničných investorov, totálna deregulácia štátu a kontrola nadnárodných korporácií a bánk. EU sa odvoláva na sociálny, mierový a environmentálny rozmer, no prax slovenskej chudoby a nezamestnanosti, grécka kríza, vojna na Ukrajine, zmluva TTIP alebo aktivity MMF ukazujú presný opak sľubovaných hodnôt. Každý inteligentný a slobodne mysliaci človek má právo spochybňovať spoločnosť, v ktorej deklarované hodnoty nie sú prakticky realizované. 

Ciele  

Čo je náplňou aktivít nekontrolovateľných, západom platených, mimovládnych organizácií – tzv. neziskoviek, nadácií, občianskych združení, inštitútov apod.? Ak si myslíte, že ide o ľudské práva, práva žien či menšín, ste na veľkom omyle. Pod týmito vznešenými aktivitami sa v skutočnosti skrýva chladný kariérizmus, prevzatie politickej a ekonomickej moci spojenej s aplikovaním neoliberálnych reforiem a hlavne deštrukcia spoločnosti na ukrajinský spôsob tzv. majdanizácie. Paralelný štát, ktorý tu úspešne vytvorili, má chápadlá v celej kultúrnej sfére a medzi jeho aktivity patrí napríklad šírenie propagandy: proatlantickej, neoliberálnej, protiruskej, militantnej (oficiálne bezpečnostnej), proti alternatívnym médiám a alternatívnym konceptom (oficiálne nazvané ako hybridná vojna); proti-národnej (umelé vytváranie tzv. európskej identity), proti duchovnu (výsmech z veriacich, radikálna sekularizácia cez konzum), proti tradícii (diskontinuita), proti socialistickým myšlienkam kooperácie (so slovami ako znárodňovanie sa automaticky spájajú „totalita“, „nesloboda“; to samozrejme súvisí s oficiálnou ideológiou neobmedzeného voľného trhu a neoliberalizmu); a proti spochybňovaniu establišmentu a hlavne pre legitimovanie establišmentu cez všetky ideologické aparáty systému (presne tak, ako ich nazval Noam Chomsky) od firiem, škôl, politikov, aktivistov, prieskumné agentúry, reklamy, médiá - internet, časopisy, noviny, rozhlas, televízie – od verejnoprávnych až po komerčné, politické strany, organizované propagandistické prednášky o „boji s propagandou“, festivaly, koncerty, vernisáže, filmy, demonštrácie, vzdelávacie programy a tak ďalej. 

Juraj Poláček pre medzicas.sk napísal: „V princípe je jedno o akú tému sa dnes jedná, prakticky vždy ide o niečo, kde je väčšina obyvateľov proti a kde je politika Únie, alebo USA v priamom rozpore so záujmom Slovenskej republiky.“ Pretlak propagandy je obrovský a mladý človek musí byť skutočne osvietený, aby tomu neprepadol. Priznám sa, že boli časy, keď som takmer sám naletel predstave, že všetkým tým mimovládnym aktivistom ide o humanistické ideály (nevylučujem, že tam takí ľudia skutočne sú). Je to omyl – vo väčšine prípadov angažovanej politickej korektnosti ide o peniaze, politickú moc, fanatický karierizmus a túžbu dostať sa medzi „vyvolených“. 

Nejde len o Sorosa. Od roku 1992 investovali mimovládky milióny dolárov a rozhodne treba podčiarknuť americkú nadáciu National Endowment for Democracy (NED), ktorá dostáva stovky miliónov od Kongresu US aby ovplyvňovala dianie vo svete (okrem iného má prsty aj v ekonomickej kolonizácii Juhoslávie). Juraj Poláček pre medzicas.sk píše: „...mimovládky vytvorili paralelnú, nikým nekontrolovanú vládu, ktorá vedie k presadzovaniu jednostranných a totalitárnych riešení. A tiež, že návrat k demokratickým princípom vlády na Slovensku nie je možný bez kontroly mimovládok.“  

Video: Jelena Milicová, riaditeľka Euroatlantických štúdií, Belehrad (pozri 40. sekundu): „My nie sme platení NATO-m! Sme platení iba Open Society Foundation, National Endowment for Democracy, Rockefeller Brothers Fund a pre dve diplomatické podujatia aj NATO-m. Len pre dve podujatia...“

Zoznam najvýznamnejších neziskoviek si môžete pozrieť tu a veľmi užitočný článok o nich je aj tu. Samozrejme odporúčam aj výročné správy (jeden príklad za všetky) nadácií, občiansky združení a rôznych inštitútov, ktoré dokazujú obrovský vplyv mimovládnych organizácii na vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, politikov, médiá a tzv. osobnosti. Sorosovou slovenskou spojkou sa stal Ondrej Starinský z Denníka N. Podľa uniknutých dokumentov investovala OSF 500 000 dolárov na hľadanie „ruskej stopy“ v Európe. Taktiež bolo súčasťou zadaní oslabenie vplyvu euroskeptických politických strán v Eurovoľbách. Sám Soros hovorí: „Európska spoločnosť nereaguje adekvátne na nebezpečenstvo, ktoré Rusko predstavuje.“ Kto tu je hrozbou? Ten kto zabíja vlastných civilných obyvateľov na východe krajiny (samozrejme Ukrajiny) alebo ten, kto bráni svoje hranice?

V TV Prima sa Jakub Janda z think-tanku Evropské hodnoty vyjadril nasledovne: „Pokud já budu mít peníze, a budu chtít napríklad ovlivnit debatu v ČR, tak ji klidne dám tu podporu, veřejne ji deklaruji a dám ji nevládním organizacím, které háji názor, který mi je blízký.“ Vysokoškolský pedagóg Petr Žantovský k tomu dodáva, že ak sa skupiny alebo osobnosti, ktoré nikto nevolil snažia vládnuť svetu, je to obrovský problém. Prakticky to teda vyzerá tak, že už nejde o silné myšlienky, hodnoty, cnosti, ale o to, kto má peniaze na prevzatie moci prostredníctvom platenej propagandy. Uvediem extrémny príklad: šialenec sa rozhodne vyzabíjať jedno konkrétne etnikum a nejaký neznámy miliardár mu zainvestuje obrovské milióny do kampane. Podľa toho, čo tvrdí Jakub Janda by to bolo v poriadku, pretože by tým pádom mal peniaze na realizáciu svojich plánov. Stačilo by splniť podmienku transparentného financovania. 

A samozrejme, títo ľudia sa následne oháňajú budovaním lepšieho sveta. Nuž, tak si zosumarizujme, ako ten ich "lepší svet" vyzerá. RT v reportáži sumarizuje Sorosov dokázaný vplyv na: 

1, financovanie hnutia Otpor na zvrhnutie Miloševiča v Srbsku roku 2000 (...a k tomu si môžeme ešte pripočítať investigatívne zistenia Borisa Malagurského z filmu Váha reťazí II. o pôsobení OSF v Srbsku a predtým NED a Rockefeller Brothers Fund, čo sú spojené nádoby. Akým spôsobom mimovládky zničili Juhoslávsku ekonomiku a kolonizovali Balkán som písal v rámci článku o protestoch proti NATO v Srbsku citujúc Malagurského film)

2, financovanie hnutia Kmara počas gruzínskej Ružovej revolúcie Sorosom a USAID, 

3, financovanie oranžovej revolúcie Sorosom a USAID - vycvičenie protestujúcich nadáciou IRF v roku 2004, 

4, financovanie tulipánovej revolúcie v Kirgizsku v roku 2005 (neziskovka CDSC),

5, odporučenie Miroslava Lajčiaka a Marttiho Ahtisaariho ako mediátorov pre Hillary Clinton pri riešení politickej situácie v Albánsku (v súčasnosti je Soros hlavným sponzorom kampane Hillary Clintonová).

Odporné a nechutné pokrytectvo: Hejt proti hejtu - reakcia na reakciu 

„Nie sú to peniaze, ale presvedčenie, že za hodnoty otvorenej spoločnosti treba neustále zápasiť. Na rozdiel od hejterov nikoho nemlátia, nevešajú ani neposielajú do táborov a do plynu. Apelujú na zdravý rozum a občianske súžitie a porozumenie bez ohľadu na rasu, vieru či orientáciu. Preto – česť a sláva tomuto druhu bezbolestnej arogancie a cynizmu.“ píše v reakcii na Zem a vek Nadácia pre otvorenú (alebo uzatvorenú?) spoločnosť. 

Ó, ako vznešene to znie. Pripomeňme si reakcie fanúšikov stránok Prečo ľuďom hrabe, Zomri, Slobodný vysierač, Zjem aj vlek, Dailymale a podobných hejterských svinstiev, ktoré sú dokázateľne vzájomne prepojené nielen zdieľaním odkazov, ale aj fanúšikmi a dokonca v niektorých prípadoch odhalenými adminmi (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7). Zosmiešňovanie a démonizácia je ich dlhodobou taktikou. Najšpinavší „hejt“ ako istú formu boja pritom vymysleli práve oni, a to, že ho je plný internet je hlavne ich zásluhou. 

Fanúšikovia a admini špinavých stránok ľuďom s opačným názorom bežne prajú smrť, samovraždu, vulgárne im nadávajú, dehonestujú ich, aby tak zakryli neschopnosť argumentovať – veď napokon názov stránky Zomri hovorí sám za seba. Toto je tá inteligentná satira podľa OSF, ktorú lajkujú ich priaznivci? Toto je tá ich ľudskosť? A argumenty typu – oni to tak nemyslia, ale vy to tak myslíte, sú smiešne a nelogické. Nemysleli to tak ani vtedy, keď si na stránke Jakub Martinec/Zomri robili srandu zo smrti Martiny Chovancovej (ešte s narážkami na Bartošovú, v štýle aspoň jej tam nebude smutno) alebo rakoviny Karla Gotta či nehody Joža Ráža? 

A následne, keď je pre chorú nihilistickú societu vtipná smrť „Martinky z Turca“, tak prečo by neskôr nemohla byť vtipná aj smrť zosmiešneného politického oponenta? (spomeňme si na zverstvá okolo smrti Kaddáfího) Pochopiteľne, OSF sa bude zrejme vykrúcať, že s tým nemá nič spoločné. Realita je však taká, že sú to často práve fanúšikovia OSF (stačí si pozrieť zoznam lajknutých stránok komentujúcich užívateľov – vo väčšine prípadov najaktívnejších užívateľov sa zhodujú nasledujúce stránky). A to som ešte nespomenul tichú podporu od aktivistov, politikov a „osobností“ z umeleckej a kultúrnej sféry. Môžete si to overiť do momentu, kým si dotyční neskryjú profily. Vyššie uvedený komentár dal týmto akciám „požehnanie“, takže ich v podstate legitimizoval.

Náhodný profil typického fanúšika OSF a špinavých stránok je dostupný na adrese (overené 30.8.2016). (viz. fotogaléria)

Keď raz niekomu prajete smrť – obzvlášť samovraždu, choroby, prípadne aby vás niekto ubil na smrť apod., tak to v normálnej spoločnosti nie je sranda a už vôbec nie na verejnej stránke s 10 až 34-tisícovým dosahom (samozrejme často z pohodlia anonymity). Ale buďme konkrétni – tu je zopár výrokov vyznávačov „otvorenej spoločnosti“:

„Keby sa topili Perný s Rostasom a vy by ste mohli zachrániť jedného. Išli by ste na obed alebo by ste si prečítali noviny?“(pozrite si aj reakcie, napríklad Červenákovu – „pustil by som do vody elektriku“)

„uz to nevidim na dlhu put... cochvila mu zajebe na totalku a zoberu ho“

„nedoplatok za elektriku 12 €, honiť si po tme ma kúzlo aj zmysel...“

„Len tak som si onanujúc vyšiel na ulicu, keď som sa zrazu zbadal na bilboarde...“

„chlapec ma asi problem so stolicou .....“

„skôr, nech mu je zem ťažká; som sa zľakol že to umrelo“ 

A máme tu aj prianie samovraždy, bežné komentáre na Dailymale, označovanie názorového oponenta za blázna či skúmanie jeho psychických stavov na základe zdieľania pesničky. Po tomto všetkom začali tie isté liberálny kruhy posadnuté nenávisťou s kľudným svedomím nosiť tričká s nápisom HateFree a podobne. Ja nehovorím, že iné sociálne skupiny nehejtujú, ale tie sa aspoň neodvolávajú pokrytecky na cnosti, ľudskosť a toleranciu.

Trefne tento stav popísal Michal Kyseľ: „...aby som bol spravodlivý, nie je to iba problém tohto chlapíka (myslí Jaslovského, pozn. aut.), ale veľmi podobné črty osobnosti vykazujú mnohí z okruhu tzv. HateFree subkultúry. Netolerancia, útoky ad hominem, zosmiešňovanie ľudí, ktorí majú čo len trochu odlišný pohľad na svet. A hlavne na všetko majú dvojitý meter, každý z nich sa oháňa kritickým myslením, ale akonáhle ich oponent začne myslieť kriticky, zatrúbia do útoku a prostriedky si nevyberajú. Možno ale iba zle pochopili, aké hodnoty chcú brániť – HateFree chápu ako FreeHate.“

Nasledujúci obrázok (viz. fotogalérie) ukazuje, že prepojenosť týchto stránok je čisto „náhodná“ a stránky, admini a ich fanúšikovia o sebe samozrejme vôbec nevedia. 

Podstatné však je, že túto stránku, resp. jej administrátora podporil sám prezident SR, A. Kiska.Ten Andrej Kiska, ktorý sa tak často odvolávala na slušnosť, morálku a podobne. Ako by povedal klasik, „niečo prehnité je v štáte dánskom“.

Začiatok kampane: 2014 – rok začiatku šírenia nenávisti

Kampaň hejterských, teda akože anti-hejterských stránok, je spomínaná v tomto dokumente (facebookové kampane sú uvedené aj tu). Bol to práve rok 2014, kedy sa spustil Sorosom podporovaný Euromajdan a kedy nastala ukrajinská občianska vojna. Počas tohto roka sa všetko radikálne zmenilo. Zamerajme sa na detaily kampaní. Samotné slová hejt-hejtovať prípadne dissovať, ktoré nemajú iný účel než šíriť nenávisť, začali rozširovať hlavne liberálne kruhy a určite veľkú zásluhu nesie aj marketingová kampaň Mariána Psára (MUV Saatchi & Saatchi, Penta) „Utrpenie mladého hejtera“, ktorá vznikla v roku 2014 a postupne sa pretavila zo zábavnej na politickú líniu (čo je obvyklá taktika politického marketingu na sociálnych sieťach). Len na pripomenutie – za stránkou fici.sk, ktorej súčasťou je Mladý hejter stojí SME, teda Petit Press, teda finančná skupina Penta. Takže mýtus, že ide o spontánnu aktivitu niekoľkých jedincov sa týmto rúca a otvára cestu k jasným dôkazom o koordinovanej práci reklamných agentúr a mimovládok. Aj vďaka tejto kampani sa slovo hejtovať, ktoré dovtedy viac-menej nebolo masovo využívané, začalo etablovať v bežnom slovníku mladých ľudí. Ďalším krokom bolo túto nenávisť správne nasmerovať. Psár sa vo svojich hate-aktivitách podľa vlastnej spovede inšpiroval nihilistickou stránkou Dailymale, kde pôsobia Rovňák, Nemeš a hlavne creative director, editor, creative producer, marketing supervisor Roman Kettner (ak neviete, kto to je: 1, 2, 3, 4). Následne začal šíriť nenávisť a špinavosti cez scenáre do šou Jána Gorduliča na fici.sk (samozrejme s tichou a medziriadkovou podporou OĽaNO prostredníctvom antismeráckej kampane). Zaujímavosťou je, že OSF označuje ako ideálneho komika súčasnosti Gorduliča, ktorý úplnou náhodou podporuje protesty pred Bonaparte. A Gorduličovi píše scenáre (podľa jeho vlastných slov) aj marketér Marián Psár - pozrite sa na jeho nadčasový a inteligentný „humor“: „V poslednej dobe ma už nejako prestalo baviť míňať energiu na hejty a radšej som rozosmieval publikum prázdnym tliachaním o prdoch a hovnách.“ (zdroj Mladý hejter –Marián Psár). Puzzle sa postupne dopĺňajú a všetko do seba zapadá. Takže toto teda sú pre vás tie hodnoty otvorenej spoločnosti?

Marián Psár predstavuje svoju marketingovú kariéru 

Masívna kampaň Ľ. Nemeša z Dailymale (viz. fotogaléria) z jeho „mesačných cyklov“ Mohosrd, kde vulgárnym a špinavým spôsobom útočí na každého, kto si dovolí myslieť inak. To „sponzorovaný príspevok“ je až do očí bijúce

A čo Jaslovský a Benčík s Farárikom? O.z. Spoločnosť pre občiansku diskusiu spustila nenávistný projekt Prečo ľuďom hrabe v roku 2013, ale bol to opäť rok 2014, kedy stránka začala byť masovou záležitosťou. To, že za o.z. stojí atlantický extrémista František Šebej a v diskusiách rečnil prezidentov poradca Bútora je samozrejme „náhoda“. 

Rok 2014 je teda prelomovým v šírení nenávisti a rozdeľovaní spoločnosti a či už títo ľudia sú alebo nie sú platení, nesú priamu zodpovednosť za úpadok a nenávisť v tejto spoločnosti. Následky sú katastrofálne. 

O.z. SOD s Jaslovským, Bútorom a Šebejom

Tesne pred prevalením kauzy Soros DCLeaks som zverejnil blog na Pravde, ktorý zhromažďoval dôkazy o morálnej a etickej zvrátenosti až dokonca nenávistnej posadnutosti tých, ktorí sa najviac odvolávajú na cnosti, slobodu slova, demokraciu či ľudskosť. Ide o sieť spriaznených umelcov, politikov, ľudí z reklamných agentúr a samozrejme aj užitočných idiotov, obvykle komentujúcich podobné odhalenia v štýle „idem si po výplatnú pásku od Sorosa“. Užitoční idioti tvoria samozrejme väčšinu. Mnoho vecí sa mi osobne podarilo odhaliť aj vďaka tomu, že som sa sám stal terčom marketingových agentúr prepojených na určité veľmi jasné geopolitické a ekonomické hry mocných. Neskôr sa ku mne pridala aj Petra Demková a Juraj Poláček. Verím, že sa pridajú ďalší. Pred rokmi by sa mi ani nesnívalo, čoho sa stanem súčasťou. Aj majster tesár sa niekedy utne a tak sa mi podarilo získať mená mnohých správcov podozrivo napojených na tieto kruhy. Najhoršie sú na tom samozrejme užitoční idioti, ktorí denno-denne komentujú diskusie v akejsi divnej, ba priam až transcendentálnej predstave buď o záchrane európskych hodnôt (hoc sami nevedia definovať, čo si vlastne pod tým predstavujú) pred nebezpečným extrémizmom alebo čisto pre akúsi nihilistickú zábavu z čohokoľvek, čo spochybňuje hlavný prúd. Už dnes požierajú plody vlastných klamstiev, keď nás lživo a bez dôkazov obviňovali z toho, že nás platí Putin a podobne. 

Jedno je však úplne jasné – cieľ týchto stránok bol destabilizovať spoločnosť, rozdeliť ju a následne démonizovať oponentov tými najpodlejšími taktikami, čo je v podstate predpríprava na vojnový stav, za ktorý v prípade vypuknutia ponesú zodpovednosť práve oni! Predstupňom tohto stavu je organizácia farebnej revolúcie – tzv. majdanizácia. U nás zatiaľ chvalabohu neúspešná.

Liberalizácia, stabilizácia, privatizácia pod rúškom boja proti korupcii 

Marketingovým trhákom sa stalo slovo korupcia a heslo Fico chráni zlodejov (ale tričká zdarma samozrejme nehovoria o zlodejoch „z vlastných radov“, ktorí počas Radičovej a Dzurindových vlád sprivatizovali celú krajinu). Fico nemá byť obetovaný len pre vládu Matoviča a získanie moci pravice. Vláda západných mimovládok na čele s Kiskom, Bútorom, atlantickými fanatikmi ako Jaroslav Naď a Juraj Smatana, by nás svojim neoliberálnym a proatlantickým štvaním mohla pokojne dostať do jadrového konfliktu s Ruskom, čo by prakticky znamenalo koniec civilizácie alebo minimálne občiansku vojnu. Našťastie im ľudia mimo Bratislavy neveria, takže netreba panikáriť. 

Najnovšie sa prevalila škandálna konverzácia medzi Lipšicom a Matovičom, kde účastníkov protestov nazýva trotlami(informuje denník Pravda): „Kašlem na Bystricu, dôležité je Bonaparte a ja ich nebudem furt dotovať. Sulo mal tlačiť u mňa, nech si vychutná ako je to bez pomoci. Nejakí trotli tam určite prídu,“ uviedol podľa denníka Pravda Matovič v konverzácii s Lipšicom. Táto informácia iba dopĺňa tragikomickosť stavu celej spoločnosti.

Neil Postman vo svojej knihe Ubaviť sa k smrti písal: „...keď sa – stručne povedané – z ľudí stane iba obecenstvo a z verejných záležitostí estráda, potom sa národ ocitol v nebezpečenstve; jeho kultúrna smrť sa stáva reálnou možnosťou.“ Pri štrukturálnom pohľade na celú situáciu všetko do seba zapadá. Z politiky sa stáva tragikomická fraška, estrádny program tých, ktorí majú prachy na rozdávanie tričiek a párkov v rohlíku s cieľom majdanizácie spoločnosti – oblbnúť masy ukázaním selektívnej viny ako zámienky prevziať moc. 

Do toho všetkého tu máme platené kampane reklamných agentúr, treťotriednych komikov, recyklovaných politických humoristov a hlavne neoliberálny program sprivatizovania posledných zbytkov rozbitého štátu, ktorého trosky súčasná vláda drží ako-tak pokope so zdvihnutým ukazovákom od vládnúcich korporácií a oligarchov. Malagurski v pokračovaní filmu Váha reťazí hovorí o jasnom postupe neoliberálnych síl: liberalizácia, stabilizácia, privatizácia. V dobe pravicových vlád sa v médiách vyskytovali najčastejšie slovíčka ako revitalizácia, transformácia, flexibilizácia, reštrukturalizácia, šetrenie, stabilizácia, liberalizácia a podobné. Pre bežného človeka znamenali, že sa chystá buď prepúšťanie, okresávanie práv zamestnancov, znižovanie platov, zvyšovanie nárokov na zamestnancov, skrátka väčšina tých neoliberálnych svinstiev, ktoré nepomenúvajú pravými menami.

Plán ekonomickej kolonizácie prostredníctvom neoliberálnych reforiem vo filme Borisa Malagurského

Falošná revolúcia - spomienka na vlády Dzurindu a Radičovej - zlodej kričí chyťte zlodeja

Spomeňme si na Mihálové plány zvyšovania veku do dôchodku, či obviňovanie ľudí s minimálnou mzdou pre ich „lenivosť“, Kočnerove milióny v igelitke SAS (pozri aj tu), Zajacovu reformu zdravotníctva napojenú na Pentu, Lipšicovo vodné delo na protestujúcich v rámci Gorila, plánované spoplatnenie školstva, privatizáciu SPP, Galkov odpočúvací škandál, masové prepúšťanie zdravotných sestier a železničiarov, kauzu hayekovci a euroval a na záver výstižný videozostrih Martina Daňa poukazujúci na pokrytectvo a bezcharakternosť Richarda Sulíka a Igora Matoviča. 

Napriek tomu, že kritika súčasnej vlády by mala (pre jej nedostatočnú ľavicovosť) prísť skôr zľava pre ustupovanie vplyvu nadnárodných korporácií, bánk, geopolitike NATO a EU; v súčasnosti je naopak Fico prezentovaný na protestoch ako Che Guevara, čo je pre každého vzdelaného človeka oboznámeného so životopisom Ernesta Che Guevaru skôr tragikomické. 

Ako sa hovorí, výnimka aj v prípade mimovládkárov potvrdzuje pravidlo, preto treba spomenúť a oceniť aktivitu P. Weisenbachera, A. Krempaskej z IĽP, ktorí poukázali na pokrytectvo Matovičových protestov. Aké boli motivácie tohto činu sa dozvieme zrejme až v budúcnosti. 

Vláda a tieňová vláda? 

Súčasná vláda akoby už absorbovala tieňový establišment, ktorého extrémnou formou je neoliberálna politika SaS a OĽaNO. O financovaní opozície mimovládkami hovorí sám premiér Fico: „Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde SR. Nech sa na mňa nikto nehnevá, veď nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu, potom sa k nej prihlási veľvyslanec iného štátu a s hrdosťou povie, že podporovali túto iniciatívu.“ A ak to povie premiér krajiny, už to asi nebude iba výplod konšpiračných teoretikov.

Akoby súčasná vláda na jednej strane stála proti mimovládkam, nadnárodným korporáciám a s nimi spriaznenými médiami a zahraničnými geopolitickými záujmami (ktoré Fico často kritizuje, 2), ale zároveň – nakoľko v sebe absorbovala výrazne proatlantické osobnosti (predovšetkým z Most-Híd/OKS) – razí spoločne s pravicou cestu podpory vojenskej zločineckej organizácie NATO, militantnej rusofóbie (atlantický extrémista Šebej v Zahraničnom výbore), dokonca rôznych druhov psychopatických „performancií“ (podpora vandalistickej činnosti Kalmusa a Lorenza ministerkou Žitňanskou a zavádzanie nových represívnych opatrení) a taktiež ustupovanie Bruselu v predaji pôdy zahraničným investorom alebo ohľadom slovenských potravín). Máme teda dve vlády?

Táto bipolarita sa ukázala aj pri spore Borisa Zalu s Ľubošom Blahom: 

„Premiér kritizoval sankcie voči Rusku, ale minister zahraničia ich potvrdil. Blaha vystupuje v televízii ako radikálny komunista, protizápadniar a antiamerikanista, a na druhej strane minister obrany Martin Glváč oznámi vytvorenie základne NATO. To vytvára kakofóniu, zmätok v ušiach voliča.“ 

Zala akoby pripravoval pôdu pre neoliberálnu vládu, čo svojim spôsobom priznáva aj v nasledujúcom citáte pre Topky:  „Súčasné úzke vedenie, predovšetkým Fico a Kaliňák, nie je schopné osloviť tú vrstvu obyvateľstva, ktorá je dnes voľná - mladí, liberálne mestské vrstvy, zelení, sociálni demokrati, proeurópski citiacich.“

Dobre vieme, koho tým pán Zala myslí - evidentne tu ide o snahu vytvoriť zo strany Smer klasickú neoliberálnu, proeurópsku stranu západného typu kryjúcu sa pod značkou sociálna demokracia. Napokon, nie je náhoda, že práve proatlantické krídlo Smeru si získava podporu aj u neoliberálne zmýšľajúcich. Miroslav Číž uviedol, že je zo Zalovho správania sklamaný a poslanec Blaha na reagoval nasledovne: „Je to nedôstojné a trápne, ľavičiari nad Zalom krútia hlavou.“   Jedno je jasné - ak chce Smer prežiť a vyhrať boj s mimovládkami, bude si musieť urobiť poriadok vo vlastnej strane a vlastnej vláde. 

Marek Maďarič z (nazvime to) anti-liberálneho krídla (na rozdiel od Beňovej a Zalu) v najnovšom rozhovore pre Postoj, hovorí otvorene o politike pod tlakom medzinárodných štruktúr a nadnárodných korporácií. Otvorene kritizuje tzv. západnú ľavicu (ľudskoprávne témy LGBTI apod. v popredí) a vyzdvihuje práve národný a sociálny model, ktorý Smer zastupuje, no podľa jeho slov ho v súčasnosti pod vplyvom medzinárodných štruktúr vie len ťažko presadiť. Na druhej strane, každý rozumný človek vie, že predstava neobmedzenej vlády mimovládok cez SaS a OĽaNO je tým najhorším scenárom pre túto krajinu.

Proatlantický extrémizmus

A tu máme príležitosť vrátiť sa k podstate – sám Soros podľa WikLeaks odporučil Clintovej Lajčáka ako vhodného vyjednávača v Albánsku (SME síce správu zverejnili, ale samozrejme s ironickou narážkou na „konšpirátorov“). Mimochodom, všimnite si, že akonáhle sa objaví meno Soros v médiách alebo na sociálnych sieťach, pravidelne ho sprevádza výsmech z „konšpirátorov“. Ide o ďalšiu taktiku plánov mediálnych odborníkov na dokonalé manipulovanie?

Proatlantické a nekriticky probruselské krídlo zastupuje aj Monika Beňová a Martin Glváč (ktorý s otvorenou náručou vítal – počas septembra minulého roka - americké vojská). A čuduj sa svete Monika Beňová je uvedená ako „Resolute supporter of Open Society values; strongly progressive“ a Zala má uvedené ako významné plus „Political activist against communist rule in the late 1980s.“ 

Na záver citát Sorosovho tímu z uniknutých dokumentov o smutnej reflexii pri hľadaní „ruských agentov“:  „Nálepkovanie z našej strany je problematické. My v tom ideme tiež a smerujeme peniaze do ďalších krajín na politické účely. (Projekt Russia in Europe: Reactionary Values Agenda).“  Nuž smutné, majú to teda trolovia skutočne ťažké s tým hľadaním ruských agentov. Soros chce údajne urobiť svet lepším... kto vie, čo by na to povedali mŕtve deti zo Srbska alebo Ukrajiny.

Zdroje: Soros.DCleaks.com, SME, Investors.com, Medzičas, Parlamentní listy, Cas.sk, Topky, TASR, Pravda, Pluska, OSF, Denník N, Youtube, Facebook; všetky uvedené v linkoch (Mimochodom v archívnych článkoch si môžete všimnúť, že ešte pred rokmi neboli médiá úplne poplatné záujmom veľkokapitálu, ale občas sa v nich objavila aj pravda. Možno aj to je dôvodom rozmachu a potreby alternatívnych médií, pretože súčasný mainstream už pravdu vo väčšine prípadov zatajuje a účelovo-selektívne reinterpretuje v prospech určitých ekonomických alebo politických záujmov.) Poznámka pre diskutujúcich: neskĺzajme na ich úroveň. Ukážme, že sme iní. Oni totiž len čakajú na moment, keď vám prasknú nervy a začnete im nadávať. To je ich taktika – provokovať vás, aby potom sami moralizovali.

zdroj:http://zemavek.sk/articles/view/vladne-nam-tienovy-establisment