Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Ján Sopóci: Na začiatku nového tisícročia ideme so stratifikáciou 19. storočia?

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • bda
Posledných dvadsať rokov sa asi zapíše do dejín našej spoločnosti najmä tým, že sa počas nich u nás vytvoril nový systém sociálnych nerovností a stratifikácie (usporiadanie spoločnosti do vrstiev podľa účasti na moci, výške príjmu, majetku, prestíže, pričom medzi vrstvami môže byť, aj nemusí byť pohyb), zásadne odlišný od toho, ktorý jestvoval počas štyridsiatich rokov existencie ČSSR.

V priebehu transformácie našej spoločnosti vznikli u nás v deväťdesiatych rokoch - podobne ako v ostatných postsocialistických štátoch - základy nového sociálneho rozvrstvenia spoločnosti, ktoré svojimi základnými prvkami, ich charakteristikami a vzťahmi pripomína systémy sociálnej stratifikácie západných štátov. Zároveň však možno konštatovať, že náš nový systém sociálnej stratifikácie sa v niektorých základných črtách veľmi odlišuje od stratifikačných systémov západných spoločností, čo u niektorých odborníkov vyvoláva obavy a pochybnosti o smerovaní a úspešnosti transformácie slovenskej spoločnosti, pretože určitý typ systému sociálnej stratifikácie je nielen výsledkom transformácie spoločnosti, ale i predpokladom jej úspešného zavŕšenia.

Aj u nás však možno pozorovať čoraz viac znakov novej triednej diferenciácie donedávna pomerne homogénnej slovenskej spoločnosti, napríklad vytvorenie obrovských rozdielov v príjmoch, majetku a životnej úrovni jednotlivcov i celých skupín obyvateľstva, alebo vznik politicko-ekonomických elít uzatvorených voči zvyšku spoločnosti, a na druhej strane vytvorenie početnej najnižšej spoločenskej triedy, skladajúcej sa z ľudí odkázaných na starostlivosť štátu a charitu. Napriek nedostatku empirických sociologických údajov o procesoch a výsledkoch prebiehajúcej sociálnej diferenciácie možno na základe existujúcich sociologických poznatkov a skúseností konštatovať, že naši občania si začínajú novovytvorený systém sociálnej stratifikácie slovenskej spoločnosti čoraz viac uvedomovať a reflektovať i svoje vlastné sociálno-triedne postavenie. Presnejších informácií o utváraní triedneho vedomia a konania občanov SR však zatiaľ, žiaľ, niet.

Súčasný systém sociálnej stratifikácie slovenskej spoločnosti možno vo všeobecnosti charakterizovať ako model skladajúci sa z troch hlavných, podľa uvedených kritérií hierarchicky usporiadaných sociálnych tried, resp. vrstiev, ktoré možno - v súlade so všeobecnou konvenciou - nazvať vyššia, stredná a nižšia trieda či vrstva, pričom nižšiu triedu tvorí robotnícka trieda a tzv. podtrieda, čiže najnižšia spoločenská trieda, zložená z dlhodobo nezamestnaných, z bezdomovcov, z ľudí odkázaných na sociálnu podporu a pod.

Kto zostal a kto sa dostal hore

Naša vyššia trieda, umiestnená na najvyššej úrovni tejto hierarchie, sa skladá z veľkopodnikateľov, z najvyšších štátnych úradníkov a politikov, z topmanažérov veľkých a stredných podnikov, z vysoko kvalifikovaných a dobre odmeňovaných odborníkov, ako sú napríklad právnici, finančníci, umeleckí i niektorí iní tvoriví pracovníci, z vysokých úradníkov štátnej správy a miestnej samosprávy a pod. Príslušníci tejto triedy pochádzajú najmä z radov bývalých nomenklatúrnych kádrov, zo selfmademanov rôzneho druhu a pôvodu, z radov bývalých socialistických špekulantov a priekupníkov, z radov technickej i humanitnej inteligencie i z niektorých ďalších kategórií obyvateľstva. Táto trieda sa postupne dopĺňa o príslušníkov mladších generácií, ktorí sa prepracúvajú do najvyšších spoločenských pozícií vďaka svojmu rodinnému pôvodu a zázemiu, sociálnym sieťam, v ktorých existujú, úspešnej politickej alebo podnikateľskej činnosti, ale niekedy aj nečestnými, ba až protizákonnými spôsobmi a prostriedkami. Väčšina tejto nepočetnej, ale spoločensky najvýznamnejšej triedy sa už od začiatku deväťdesiatych rokov politicky, ekonomicky i spoločensky zoskupuje a organizuje, aby takto mohla presadzovať svoje skupinové záujmy, a vytvára tak naše novodobé spoločenské, politické a ekonomické elity, ktoré medzi sebou bojujú o moc, vplyv i rôzne privilégiá v spoločnosti. Naša vyššia trieda teda najviac pokročila v procese pretvárania "triedy osebe" na "triedu pre seba", úspešne presadzuje svoje záujmy a ciele aj politickými spôsobmi a je vlastne našou jedinou spoločenskou triedou, ktorá zatiaľ ako celok profitovala z transformácie slovenskej spoločnosti. Táto trieda sa (ako zatiaľ naša jediná trieda) už dokázala priblížiť podobe vyšších tried západoeurópskych spoločností a je vedúcou, resp. referenčnou skupinou našej súčasnej spoločnosti.

Kto sa dokáže udržať v strede

Naša stredná trieda sa skladá hlavne z malých a stredných podnikateľov, z nižších manažérov malých a stredných podnikov, zo živnostníkov a súkromných roľníkov, z priemerne, prípadne i nadpriemerne odmeňovaných stredne i vyššie kvalifikovaných odborníkov zamestnaných v štátnom i súkromnom sektore, z nadpriemerne odmeňovaných odborníkov vykonávajúcich manuálnu prácu, z nižších úradníkov štátnej správy a samosprávy a pod. Niekedy sa rozlišuje tzv. stará stredná trieda, resp. triedy (ľudia podnikajúci alebo zamestnaní v oblasti výroby, obchodu a tradičných služieb) a nová stredná trieda (ľudia podnikajúci alebo zamestnaní v oblasti produkcie a distribúcie symbolických poznatkov, ako sú vedci, informatici, pedagogickí, kultúrno-osvetoví a iní pracovníci). Naša stredná trieda nie je zatiaľ svojou početnosťou, ani svojím spoločenským významom a vplyvom porovnateľná so strednými triedami vyspelých západoeurópskych štátov, ktoré v nich obyčajne tvoria najpočetnejšiu časť spoločnosti a sú zároveň politickým, ekonomickým, sociálnym a kultúrnym "hegemónom", resp. jadrom či ťažiskom týchto spoločností.

Napriek tomu, že transformácia našej spoločnosti priniesla určité možnosti, resp. príležitosti pre rozvoj a rozširovanie tejto triedy (umožnila súkromné podnikanie, otvorila dvere technickým, organizačným a iným inováciám, spôsobila prudký rozmach rôznych služieb atď.), zatiaľ sa u nás nevytvorili pre rozvoj tejto triedy také možnosti, ktoré by jej umožnili stať sa obdobou stredných tried západných spoločností. Spoločenská podpora malého a stredného podnikania je u nás zatiaľ nedostatočná a ani naša makroekonomická situácia a daňové i ostatné zaťaženie malých a stredných podnikateľov nevytvárajú optimálne podmienky pre rozširovanie a rozvoj tejto časti strednej triedy. Oblasť verejných služieb, z ktorej u nás pochádza najväčšia časť príslušníkov tejto triedy (školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum, verejná správa, kultúra atď.) bola za posledných dvadsať rokov finančne poddimenzovaná, čo spolu s rastúcimi životnými nákladmi spôsobilo znižovanie životnej úrovne i prestíže týchto príslušníkov strednej triedy a často až ich faktickú "proletarizáciu", čiže ich sociálny zostup do nižšej triedy. Výnimkou z tohto trendu boli iba pracovníci v oblasti finančníctva, časť úradníkov štátnej správy a samosprávy, pracovníci v niektorých oblastiach obchodu a služieb a pod., ktorým ohodnotenie ich práce umožnilo udržať alebo dokonca zvýšiť si životnú úroveň i sociálny status. Navyše, reforma daňového systému a systému sociálnej politiky materiálne najviac poškodila práve našu strednú triedu. Už dvadsať rokov pretrvávajúci faktický nezáujem riadiacej sféry našej spoločnosti o strednú triedu je podmienený zrejme i tým, že táto trieda nie je pre svoju vnútornú heterogénnosť (pre ktorú sa často hovorí aj o "stredných triedach") a neschopnosť združiť a zorganizovať sa na obhajobu svojich záujmov považovaná politikmi za protivníka alebo rovnocenného partnera v dialógu o politických, ekonomických a iných otázkach. Sociológovia sa pritom domnievajú, že naša stredná trieda pre svoju rôznorodosť nedospeje k jednotnému triednemu uvedomeniu, ani k spoločnému konaniu a nevznikne ani jej jednotná politická reprezentácia.

Kto padol dolu

Naša nižšia trieda (skladajúca sa z robotníckej triedy a tzv. podtriedy) prešla v posledných rokoch výrazným vývojom, najmä v dôsledku svojho pádu z proklamovaného spoločenského piedestálu i vďaka procesu svojho vnútorného členenia, ktoré spôsobili, že sa stala početne, ale najmä svojím významom, postavením a vplyvom málo významnou súčasťou nášho nového systému sociálnej stratifikácie. Malá časť niekdajšej robotníckej triedy sa stala súčasťou vyššej a strednej triedy, napríklad úspešnými politikmi, podnikateľmi, verejnými činiteľmi a úradníkmi v štátnej správe i v miestnej samospráve. Jej početne najväčšia časť zostala súčasťou svojej "pôvodnej" triedy a absolvovala s ňou, resp. v nej v niektorých prípadoch (v prípade určitých profesií alebo v prípade niektorých prosperujúcich podnikov) sociálno-ekonomický vzostup, ale vo väčšine prípadov zostup, spôsobený vývojom našej ekonomiky (jej jednotlivých odvetví i konkrétnych podnikov), ale i zmenami spoločenského postavenia robotníckej triedy. Značná časť našej niekdajšej robotníckej triedy sa počas deväťdesiatych rokov prepadla do najspodnejšej (pod)triedy, ktorá sa skladá z čiastočne zamestnaných a dlhodobo nezamestnaných, z ľudí odkázaných na podporu a starostlivosť štátu a na dobročinnosť. Pritom treba upozorniť na skutočnosť, že reforma systému sociálnej politiky sa uskutočnila práve v prospech príslušníkov robotníckej a najnižšej triedy, teda ľudí s najnižšími príjmami. Triedne uvedomovanie nižšej triedy bolo, najmä v prvej polovici deväťdesiatych rokov, poznačené otrasmi, ktorým bolo robotnícke triedne vedomie vystavené po novembri 1989, a zatiaľ sa u nás nenašiel politický subjekt, ktorý by bol svojím pôsobením dokázal zjednotiť a aktivizovať väčšiu časť tejto triedy.

Aký smer alebo Marx opäť na scéne

Takýto vývoj systému sociálnej stratifikácie našej spoločnosti, jeho jednotlivých prvkov a ich vzťahov nevyhnutne vyvoláva pochybnosti o "správnosti" trendu, ktorý sa zatiaľ u nás v tejto oblasti presadzoval. Cieľom spoločenskej transformácie je, okrem iného, pretvoriť našu spoločnosť do podoby vyspelých západoeurópskych spoločností. Musíme, žiaľ, konštatovať, že v oblasti pretvárania systému sociálnej stratifikácie našej spoločnosti sa nám to zatiaľ nedarí. Namiesto stratifikačného systému prevažujúceho v týchto spoločnostiach, v ktorom početne i inak dominuje stredná trieda, resp. stredné triedy, sa u nás zatiaľ vytvoril systém, v ktorom je spoločensky, politicky i ekonomicky dominantnou nepočetná vyššia trieda. Doterajší priebeh spoločenskej transformácie spôsobil oslabenie postavenia i početnosti strednej triedy, časť ktorej sa už (dočasne?) proletarizovala, a zároveň vyvolal aj pokles životnej úrovne, prestíže a spoločenského významu robotníckej triedy, veľká časť ktorej sa dokonca prepadla do najnižšej spoločenskej triedy. To všetko samozrejme vyvoláva otázky týkajúce sa zmyslu, cieľov a budúcnosti transformácie našej spoločnosti, ktorej dôležitým výsledkom, ale i predpokladom jej úspešného zavŕšenia je aj určitý typ sociálnej stratifikácie.

Odlišnosť nášho súčasného stratifikačného systému od systémov stratifikácie západoeurópskych štátov je taká výrazná a jeho doterajší vývoj je taký jednoznačný, že to vyvoláva až otázku, či sa u nás v súčasnosti vlastne neuskutočňuje Marxom predpovedaná dichotomizácia, resp. polarizácia sociálno-triednej štruktúry kapitalistickej spoločnosti, v ktorej sa stredné triedy mali buď proletarizovať alebo začleniť do radov buržoázie (pričom sa mali stále zväčšovať rozdiely a prehlbovať antagonizmy medzi buržoáziou a proletariátom). Paradoxné pritom je, že hoci vývoj kapitalizmu v 20. storočí túto prognózu vyvrátil a toto storočie bolo vlastne storočím posilňovania spoločenského významu a početnosti stredných tried na úkor vyšších a nižších tried, my sa vo svojom postsocialistickom vývoji prepracúvame k "spoločnosti stredných tried" cez spoločnosť, ktorej stratifikačný systém zodpovedá kapitalizmu 19. storočia.

Prof. PhDr. Ján Sopóci, PhD., Filozofická fakulta UK

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře