bool(true) The Fico years II - Czech Free Press

The Fico years II

  • fico2
Niekto múdrejší to zase povedal múdrejšie: Mečiar musel oznámiť, že je po voľbách a máme si zvykať, Ficovi stačilo ukázať colu. Chápeme. Skutočná viera, že to dopadne inak, neexistovala prakticky nikdy, hoci prvý exit poll umožňoval aspoň dúfať. Lenže skúsme si v skutočnosti predstaviť vládu šiestich strán, z ktorých dve by boli Most a SMK a treťou Matovič. Kravina jak vráta, že? Veď práve.

Aj tak je na tom ale niečo nesmierne vtipné: všetky strany sa cítia byť obeťami špinavej kampane a všetky relevantné strany okrem jednej sú podľa vlastných vyjadrení spokojné s výsledkami. Človek by mal až pocit, že je všetko v poriadku, a pravica pritom utrpela debakel. Nie prijateľnú, obyčajnú alebo vysokú prehru, normálny debakel, a takto je to aj dobré. Prvotný šok opadol, realita iná nebude, poďme v núdzovej situácii hľadať nejaké pozitíva.

Mikuláš Dzurinda odišiel. Učinil tak scvrknutý a vyčerpaný, ale odišiel. Učinil tak minimálne o tri dni, reálne o dva roky a ideálne o rokov šesť neskôr, ako mal. Učinil tak po tom, čo získal o takmer dvetisíc preferenčných hlasov menej ako Marian Kotleba. Štátnici takto neodchádzajú, ale stále najlepší premiér tejto republiky to zrejme potreboval práve takto, aby pochopil, čo sa mu to vlastne snažíme povedať.

Volebná oscilácia KDH sa za desať rokov pohybuje na úrovni 0,8 percenta a SaS niekde hľadá svojho strateného voliča. Most ďalšie štyri roky nemusí hľadať nič a program už vôbec nie. Igor Matovič v parlamente je katastrofou, ktorá len vypovedá o zúfalstve voliča. Ako všetky strany podobného razenia zvolením do parlamentu začal cestu poklesu preferencií, ktorý nemá šancu zastaviť. Autor je ochotný staviť svoj obľúbený smaltovaný IKEA hrnček sivomodrej farby na to, že o štyri roky v parlamente nebude.

Hoci sa Slovač dá ľahko oblbnúť dobrým politickým marketingom, na do očí bijúci nezmysel menom 99 % neskočila. Berúc do úvahy kvantum peňazí do kampane investovaných a osobný zážitok s Ivanom Weissom, odvíjam práve od tohto svoj malý kúsok (škodo)radosti. Navyše sa opäť raz mimo parlament počúral Jano Slota a tentoraz s nádejou, že to tak naozaj bude navždy. Možno konečne klesá počet nacionalistických spoluobčanov a možno len treba mať jedným okom pod kontrolou kotlebovcov. Plus absolútny vrchol, 0,91 % pre otca vlasti. Strohé poďakovanie voličom na archaickej webstránke a odchod do dejín. Mečiar je mŕtvy. Je to len symbolické, ale taký bol vlastne aj každý hlas odovzdaný niekomu inému ako Smeru.

No a teraz ako uchopiť to, čo dosiahol Smer. Začať by sa dalo takto: hoci existuje významná podobnosť medzi terajším Smerom a najlepšími dňami Vladimíra Mečiara napríklad v tom, že sa jeho voliči nepriznávajú, a hoci by to mnohé zjednodušilo, Smer nie je ako HZDS. 44 %, ktoré Smer dosiahol, by nebolo možných, ak by sa aspoň do istej miery neštandardizoval a neupustil od otvorených konfliktov. Stále síce stojí v protiklade ku zvyšku politickej scény, ale už to nerobí na barikádach, skôr ako všeobjímajúca matka sľubujúca bezpečný prístav pre tých, ktorí ho potrebujú. Ide na to rádovo inteligentnejšie a presne, preto presiahol Mečiarove zisky.

A tu sú pozitíva: hoci je Slovensko krajinou, ktorá reflektuje presne na takú ponuku, akú Smer predstavuje, (doterajší víťazi volieb: Mečiar, Mečiar, Mečiar, Mečiar, Fico, Fico, Fico), 44 % musí byť blízko maximálneho podielu, ktorý dokáže osloviť. Je to už takmer strop, viac tam toho nie je, určite nie dlhodobo. Cesta vedie (hoci nie rýchlo a nie výrazne) iba nadol a značne k tomu môže dopomôcť aj smerácka samovláda, ktorá sa črtá. Veď preto ju nechceli. Smer jednak nemá odborné kapacity na to, aby túto krajinu kvalifikovane viedol (a treba povedať, že to nie je ani cieľ), a jednak rozhodne nie je stavaný na krízové roky, ktoré pred ním stoja. Vypľundrujú nám to tu a do funkcií napchajú diletantov, to už vieme a sme s tým zmierení, ale raz sa to skončí. Pravica bude mať možno štyri, minimálne však dva roky na to, aby vyriešila najprv samú seba a potom aj ponúkla niečo, čo by sa reálne oplatilo voliť. A možno som len optimista.

Aké teda budú druhé Ficove roky? Minimálne navonok nie také divoké ako vláda s SNS a HZDS. Smer už totiž, žiaľbohu, pokročil vo svojej štandardizácii. Vyvolávanie vojny s Maďarskom zrejme nebude na programe dňa, teda minimálne do momentu, kým v štátnej kase ešte niečo bude. Nazývanie novinárov prostitútkami je pravdepodobne tiež zrušené, lebo otvoreným konfliktom sa Fico už takmer nevenuje. Načo aj, keď má nespochybniteľne dominantné postavenie v štáte a v ruke fľašu coly? S kým by ten konflikt vlastne mal viesť, keď sú všetci na umelej ventilácii?

Budú to zlé roky plné zlého bačovania a raz na ne budem spomínať ako na jedny z najlepších rokov môjho života.

Celý článek ZDE

learn-english-affiliate

neuro-restart-affiliate