Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Najchudobnejší v eurozóne

Hodnocení uživatelů:  / 1
NejhoršíNejlepší 

Koncom minulého roku žilo na hranici biedy 1,1 milióna Slovákov.
Sociálne štatistiky bijú na poplach. V našich končinách kedysi nevídané alebo veľmi zriedkavé javy sa stali úplne bežnými.

Na Slovensku dnes bojujeme so vzrastajúcou nezamestnanosťou, bezdomovectvom, situáciu obyvateľov nezlepšujú ani vysoké náklady na život, predražené byty, potraviny, ako aj zničené či rozpredané podniky, ktoré v minulosti zabezpečovali prácu pre veľké množstvo ľudí. Za všetko hovoria okrem iného aj štatistické údaje Eurostatu, podľa ktorých koncom minulého roku žilo na hranici chudoby 1,1 milióna Slovákov, teda viac ako 20 percent celkovej populácie.

 

 

 

  • najchudobnejsi-v-eurozone

Kým za tento stav viní jedna vláda druhú, toto číslo od deväťdesiatych rokov neustále rastie. Zatiaľ čo v roku 1993 na hranici chudoby žilo 386 323 ľudí, o rok neskôr tento údaj vzrástol na 442 544. V roku 1999 s chudobou bojovalo už 584 941 obyvateľov, údaje z roku 2011 hovorili už o približne 700-tisíc Slovákoch.

Od výplaty k výplate

Nemenej alarmujúce sú nedávno zverejnené výsledky štúdie Oxfordskej univerzity a Credit Suisse, ktorá na základe údajov z jednotlivých centrálnych bánk porovnávala hodnotu majetku obyvateľov eurozóny. Na to, že sa v európskych štatistikách ocitáme na slabých pozíciách, sme zvyknutí, v tejto sme však skončili najhoršie.

Pred nami sa s výrazným náskokom umiestnili aj krajiny, ktoré náš chudobný štát zachraňuje cez euroval. Kým Slovák v priemere vlastnil v minulom roku majetok v hodnote 19-tisíc eur, majetok obyvateľa Luxemburska na prvej priečke dosahoval hodnotu 215-tisíc eur.

Po týchto riadkoch už azda nikoho neprekvapia tohtoročné marcové údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých až 57 percent slovenských domácností žije od výplaty k výplate, časť z nich je navyše odkázaná na požičiavanie si financií. Rovnako ako spomínané štatistiky Eurostatu aj tento prieskum potvrdzuje skutočnosť, že sme z roka na rok chudobnejší.

Ukázalo sa totiž, že kým polovica členov našich domácností sa mala podľa ich vlastného názoru kedysi oveľa lepšie, o opaku je presvedčených len 12 percent z nich. Na optimizme Slovákom nepridáva ani neustále zdražovanie takmer v každej oblasti, ako aj nedostatok pracovných príležitostí.

Aj v tomto prípade možno načrieť do minulosti, presnejšie pred rok 1989, keď ľuďom dávali prácu dnes už pre divokú privatizáciu neexistujúce alebo rozpredané podniky. Spomeňme aspoň zlomok z nich, napríklad trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s názvom Slovcepa, ktorý mal v roku 1978 až 17 370 pracovníkov, v tom istom roku trust podnikov chemického priemyslu Slovchémia zamestnával 16 505 ľudí, Slovenské energetické podniky viac ako 20-tisíc ľudí.

Až 70-tisíc Slovákom dávali kedysi prácu Závody ťažkého strojárstva. Za zmienku stoja aj výrobné družstvá, v ktorých v roku 1980 pracovalo takmer 50-tisíc ľudí. V 17 z nich bolo zamestnaných 6 176 invalidov a 1 027 občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zrkadlo spoločnosti
Čo nasleduje? Nekonečné hľadanie možností, kde a ako ušetriť, obmedzovanie sa, v tom horšom prípade bezdomovectvo, ale aj samovraždy v dôsledku neúnosných finančných problémov. Slovenský spotrebiteľ nakupuje lacnejší a nekvalitnejší tovar, pochádzajúci väčšinou z dovozu.

Na to v konečnom dôsledku doplácajú domáci výrobcovia, ktorí nedokážu konkurovať produktom zo zahraničia pre vysoké výrobné náklady. Tržbám našich obchodníkov, teda aj celkovej ekonomike krajiny, neprospieva ani čoraz populárnejšia nákupná turistika Slovákov.

Niet sa čo čudovať, veď podľa posledných zistení predajné pulty v okolitých štátoch ponúkajú nielen lacnejšie potraviny, ale aj oblečenie či spotrebnú elektroniku. Oplatí sa za nimi aj cestovať, keďže v pohraničí zaplatíme menej aj za naftu či benzín.

Jedným zo zrkadiel súčasného fungovania našej spoločnosti je aj bezdomovectvo. Približne pred dvoma rokmi bolo v Bratislave asi tritisíc ľudí bez strechy nad hlavou, v Žiline asi päťsto, v Banskej Bystrici tristo, v Prešove a Nitre dvesto. Čísla sa však stále zvyšujú. Aj v tomto prípade platí - kedysi rarita, dnes každodenná realita.

zdroj:http://www.extraplus.sk/2312/najchudobnejsi-v-eurozone

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře