Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Bolo to správne rozhodnutie, zrieknuť sa slovenskej Koruny?

Platíme rovnakou menou ako ľudia v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, či Grécku. Pre cestovný ruch to znamená istý druh „pohodlia“. Žiadne prepočítavanie cien, žiadne výmeny koruny slovenskej za „svetovú menu“, všetci odrazu máme v peňaženke „tvrdú valutu“…došli sme na koniec histórie, splnený sen malomeštiakov ešte z čias socializmu.

  • bolo-to-spravne-rozhodnutie-zrieknut-sa-slovenskej-koruny

Objavili sa aj tu v Pravde články, ktoré hodnotia prechod slovenskej ekonomiky na Euro. Nie vždy sa dá súhlasiť – a tak pridávame vlastné stanovisko.

Kedy a prečo to pomohlo

Takticky v reálnej situácii, keď sa rozvíjala finančná kríza vo svete, Slovenskej ekonomike v roku 2009 veľmi pomohol prechod z domácej koruny slovenskej na euro: všetci vkladali svoje úspory do bánk, aby „ráno“ mali z korún Eurá…to prispelo k opačnému efektu aký prežívali ostatné krajiny zachvátené horúčkou finančnej krízy – kde dochádzalo k masívnemu vyberaniu hotovosti z bánk, radom okolo nefunkčných bankomatov, k nedôvere k menám…Slovensku pomohlo i to, že vláda na čele s premiérom R.Ficom zo Smeru Sociálnej demokracie, zaviedla pod hrozbou obvinenia z kriminálneho činu zábrany obchodníkom, aby z titulu prechodu na Euro zvyšovali ceny a zdražovali  tradičným  „zaokrúhľovaním“ cien tovarov a služieb – zrazu sme mali „nebaťovské“ ceny  ako napr. za mlieko liter 0,42 Eur, iné tovary povedzme 23,71 Eur a podobne…a to stabilizovalo to aspoň prvých 10 mesiacov ekonomiku, ktorá bola inde zachvátená finančnou krízou.

Strategická chyba prijať Euro

Strategicky sme sa však dopustili veľkej chyby – Slovensko stratilo úplne kontrolu nad svojou ekonomikou. Stratili sme ako štát Slovenská republika možnosť disponovať vlastnou menou, vzdali sme sa vlastnej meny sotva po 21 rokoch existencie Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska už viac nie je centrálnou „ceduľovou“ bankou vydávajúcou vlastnú menu a kontrolujúcou úrokovými mierami a inými menovými opatreniami vývoj ekonomiky vo vnútri SR, teda nemá ani kontrolné mechanizmy na regulovanie inflácie a hodnotu meny ako takej…takisto sme „vďaka“ Euru stratili hospodársku samostatnosť a rokmi sme padali do stavu kolonizácie ekonomiky. Niektorí ekonómovia síce tvrdia, že Euro iba urýchlilo odbúravanie ekonomickej samostatnosti Slovenska, ale faktom je, že pre zahraničných investorov bolo veľmi „pohodlné“ kalkulovať svoje investície, náklady a zisky v mene, s ktorou pracovali vo svojich centrálach. Nehovoriac o tom, že komerčným bankám a poisťovniam sa „otvorili naplno brány“ do slovenských domácností a naplno mohli rozvinúť trh predaja peňazí – pôžičky, úvery, poistenia, sporenia. Po desiatich rokoch existencie Eura už „dobiehame“ západné ekonomiky vo výške zadlžovania sa domácností a obyvateľstva Slovenska voči bankám.

Dôsledky, ktoré Euro len urýchlilo

Dnes „žneme“  ešte aj inú úrodu  založenú v roku 2009 – a to v praktikách zahraničných investorov, keď cudzí investor zainvestuje na území Slovenska, dokonca mu pomôže štátna inštitúcia ako „SARIO“ vo výbere pozemku, pôdy a zabezpečí garantovanie podnikateľského plánu i budúce zisky, prípadne sa postará o dotácie na „nákup pracovnej sily“, dnes už čarovne zabezpečuje „dovoz“ cudzincov ako pracovníkov do tuzemských montovní a cudzinec si sem dovezie stroje a zariadenia, dováža materiály a suroviny, dováža už aj lacnú cudziu pracovnú silu – už ani len „neťaží“ domácu lacnú pracovnú silu a zisky „transferuje“ do svojej centrály alebo do daňových rajov.  Stali sme sa totálnou ekonomickou kolóniou bez dominantného vlastného priemyslu a národného hospodárstva, ovládaní vo výrobe a najmä v distribúcii tovarov a služieb zahraničným kapitálom, pričom si to všetko platíme sami zvýšenými „svetovými cenami“ tovarov a služieb. STRATILI SME KONTROLU NAD VLASTNOU EKONOMIKOU.

Napriek tomu niektorí z „ekonomických expertov“  dokážu hlásať, že „lepšie ako dnes sme sa ešte nemali“, čo po nich preberajú médiá a najmä populistickí politici. Ekonomickí experti väčšinou platení cudzími bankovými inštitúciami ani „nevidia“ tie miliardy Eur, ktoré ako štát Slovenská republika dlží  a ktoré nedokážeme splácať zo štátneho rozpočtu SR (lebo doteraz splácame iba úroky z istín, nie samotný dlh – istinu), pričom taký Kažimír sa chváli vyrovnaným štátnym rozpočtom, čo znamená, že preukazuje veriteľom len to, že vieme požiadať o „výhodnejšie úvery“ – teda môžeme sa výhodnejšie ako doteraz –  zadĺžiť…napríklad na sumu 1,6 miliardy Eur za repasované stíhačky, ktoré „sa ani nedokážu obrátiť nad úzkym slovenským nebom“ ako to niekto spomínal…

A pritom máme „export“ milión a viac automobilov zo štyroch cudzích automobiliek postavených na najkvalitnejších orniciach Slovenska, tých automobilov, vo výrobe  oplachovaných našou lacnou pitnou vodou a míňajúcich našu lacnú elektrickú energiu , výroba starajúca sa o zvýšenie teploty okolia a životného prostredia, pričom z predaja tých automobilov v exporte nemáme ani jeden cent,  to len štatistika „zahraničného obchodu“ vykazuje sumy objemu výroby ocenené v kalkulácii výroby, nie sú to skutočné tržby do štátnej pokladne Slovenskej republiky. Také „drísty“ že  veď príjmy do štátneho rozpočtu sú tvorené aj odvodami a daňami zamestnancov automotive, už tiež prestávajú platiť, kedže cudzinci v montovniach si značnú časť mzdy prevádzajú „domov“ – sú tu v známom statuse „gastarbeiteri“, fenoméne, s ktorým slovenská ekonomika vo svojej stratégii rozvoja po 1993 nerátala. Dane, ktoré odvádzajú automotive firmy by sa tiež mali podrobiť preverovaniu – kto má a mal aké daňové „prázdniny“, kto je domácim zdaňovacím subjektom a koľko toho ide „von“ do transferov a daňových rajov…

Euro nastavuje zrkadlo
Jedinou výhodou Eura je dnes, že sa ukázala „holá pravda“ situácie v slovenskej ekonomike: ceny tovarov a služieb v SR sú už „európske“, ceny bývania sú „svetové“, ceny mnohých služieb či už v bankovníctve či inde sú odvodené od „svetových cien“ – dokonca aj cena cesnaku a jabĺk v obchodných reťazcoch je odvodená od cien rozhodujúcich svetových trhov … Ale cena práce je „zápecnícka“ (môj obľúbený výraz ministra zahraničných vecí):

minimálna mzda 520 Eur v SR je trikrát  nižšia ako vo Francúzsku (1.498, 47 Eur) či v Nemecku, našom „jadre“, dôchodca na Slovensku dostane mesačne 4x menej ako dôchodca „v jadre“ vo Francúzsku a Nemecku, kde vraj podľa Makrona už sme (výrok z návštevy v Bratislave, hlavného mesta „zápecníkov). Pre ilustráciu náš minimálny dôchodok v SR v 2018 bol 278,90 po odpracovaní 30 rokov – a vo Francúzsku, kde sa búria – je 1.108 Eur mesačne. A – my sa nebúrime, našinec radšej emigruje legálne za prácou preč, preč zo Slovenska. My „nevymierame“, ale my „vyprázdňujeme“ Slovensko… pre cudzincov.

Sme KOLÓNIA. Euro tomu napomohlo. Je to nezvratné?

* doplnok 14:23 hod dnes 1.1.2019:

Milí diskutéri, vážime si váš názor a preto nemáme záujem polemizovať o hovadinách, ktoré sem „trotlujú“ niektorí, čo ani len s porozumením neprečítali obsah článku. Pozývame do vecnejšej diskusie: veď kto prečítal obsah, tak vie, že tu bola nastolená otázka a nie konštatovanie.

Správne tu niekto definoval stanovený kurz transformácie Eura ku Sk: ten bol fixovaný dávno pred 1.januárom 2009 a „fixovali“ ho minister financií SR Počiatek s guvernérom NBS. Premiér mal asi taký podiel na tom ako prezident a poslanci NR SR – odsúhlasiť to formálne. Takže podľa prameňa

Streda, 31.12.2008 (slovenská koruna) – aktuálny kurz slovenskej koruny 1 € = 30,126 SKK 

A tak sa zafixoval. Môžme dnes vášnivo diskutovať o tom, či sa dalo inak – určite sa dalo, faktom ale zostáva, že zrejme hlavným kľúčom bola zadĺženosť štátu SR v tom okamihu – a tie sa rátali v USD a EUR, to len my sme si prepočítavali kurz na SKK. Iná vec je, že iný kurz – napr.  1 € = 10 SKK  by bol výhodný pre občanov SR a nevýhodný pre banky a priemysel. Máte pravdu, priemysel a značná časť poľnohospodárstva, ako aj distribúcia a banky, boli už v rukách zahraničných investorov. Nepýtajte sa Spolku národohospodárov kde boli vtedy, my sme vznikli v roku 2017 ako varovný signál, kam slovenské národné hospodárstvo došlo a varujeme, že ešte chvíľu a proces „rozpustenia Slovenska“, nielen slovenskej ekonomiky, môže byť nezvratný.

Dlh Slovenskej republiky sa vždy „zahmlieva“ percentami z HDP či porovnaním s predchádzajúcim obdobím. Je to azda štátne tajomstvo? Nemali by byť „elektronické hodiny“ s digi – ciferníkom s čislicou aktuálneho dlhu štátu voči bankám a finančným svetovým inštitúciám v Eur? Denne? Dnes je to vraj podľa toho, že ide o polovicu zo „slovenského“ HDP ktorý je cca 84 miliárd EUR teda približne 42 miliárd Eur. A tento dlh dnes môže štátny rozpočet splácať iba príjmami z domácností – od vás občania – z vašich daní, zo spotrebných daní (DPH a i.) a z daní hospodárskych subjektov, ktoré a uráčia platiť dane do štátneho či obecného rozpočtu. Slovensko dnes nemá vlastné produkčné zdroje, alebo ich má minimalizované, aby „vyrábalo“ hospodársky výsledok zo svojich podnikov a svojim vlastným exportom a napĺňalo svoj štátny rozpočet.

Takže ten dlh je nesplatiteľný. A kladieme tú poctivú otázku:

Ak by sme mali slovenskú korunu a teda aj kontrolu nad menou a možnosť regulovať ekonomické deje v SR, vedeli by sme si poradiť lepšie s dlhom ako len strašiť ľudí, ako sú „na hlavu zadĺžení“ a prípadne ťahať za „dlhovú brzdu“ ,teda zoškrtávať verejné výdaje na sociálne služby, dôchodky, zdravotníctvo, školstvo atď? Prípadne naberať nové „výhodné úvery“ ako v roku 2017 keď sme sa zadl´žili o ďalšie dve miliardy Eur, lebo „úrok bol výhodný“?

Spolok národohospodárov Slovenska

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku

zdroj: http://klubnarodohospodarov.blog.pravda.sk/2019/01/01/bolo-to-spravne-rozhodnutie-zrieknut-sa-slovenskej-koruny/

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře