Facebook Twitter RSS

Bludy menej bludné ako bludy zblúdených?

Podivuhodné piruety produkuje v poslednom čase český časopis Reflex. Napríklad v oblasti náboženskej tematiky. Kým sa v jednej chvíli celkom zhovievavo a priateľsky rozpisuje o aktuálnom pápežovi Benediktovi XVI.,

pričom sa silou mocou - perom šéfredaktora Pavla Šafra - všemožne usiluje dokázať, že Česi nie sú až takí ateisti, za akých ich v Európe už dlhé desaťročia považujú, a že vlastne vôbec nie je pekné vysmievať sa veriacim („Pošklebovat se lidem, kteří mají pozitivní chování a kteří něčemu věří, je tedy laciné a přihlouplé."), zatiaľ v ďalšom čísle s neskrývanou iróniou zhadzuje pôsobenie ruskej sekty Cirkev posledného zákona a jej proroka Vissariona (Reflex 42, 2009).

Pozoruhodná koncepčná rozorvanosť. Alebo zdravý prejav liberálneho pluralizmu? Možno. Skôr si však myslím, že ide len o prejav typického (dobového?) zmätku. V hlavách bezduchých žurnalistov. Úpadkový, zákonitý úkaz, škoda zachádzať do ďalších detailov. V každom prípade ich ľahtikárstvo a sarkazmus voči všetkému, čo sa vymyká „západnej norme" sú nakoniec celkom podnetné: vnímavého čitateľa totiž upozorňujú na to, že kdesi „v pozadí" takéhoto „ideového" usmerňovania je už nachystaná akási, zatiaľ síce zmätená, no už dogmatická línia: lineárna cesta pravých a najsprávnejších. Ktorým, mimochodom, akosi uniká, že i kresťanstvo kedysi začínalo ako sekta, na ktorú rímski patricijovia hľadeli s nemalým dešpektom. V predvečer rozkladu Rímskeho impéria.

Kontrola, prenasledovanie a nakoniec likvidácia náboženských siekt - v tejto záležitosti sa katolícka cirkev vždy vedela dohodnúť s akýmkoľvek politickým režimom. Československí komunisti mali svoj sekretariát pre veci cirkevné, ktorého pracovnou náplňou - samozrejme v úzkej spolupráci so Štátnou bezpečnosťou - bolo nielen krotenie katolíckej cirkvi, ale aj dôkladné monitorovanie aktivít menších duchovných spoločenstiev. Dnes, keď už na Slovensku vládnu „sloboda" a „demokracia", o dozor nad sektami sa zrejme „stará" (aj) Centrum pre štúdium siekt, ktoré vzniklo ako „špecializované odborné pracovisko" Ekumenickej rady cirkví. Ajhľa, nakoniec aj (kedysi tak rozvadené) cirkvi sa vedia spojiť. Pretože sekty sú vraj nebezpečné. Nebezpečnejšie ako neverectvo. A ja, hlupák, som si myslel, že cesty k Bohu sú nielen nevyspytateľné, ale aj nespočetné. Ale dobre. V každom prípade je celkom zábavné sledovať ako sa z kedysi kontrolovaných a prenasledovaných stávajú dnes kontrolóri a prenasledujúci.

Stojí za zamyslenie, že hlavným a jediným argumentom cirkví voči sektám je, že hlásajú bludy a balamutia hlavy neskúseným, nezorientovaným ľuďom. Vlastne chýba len málo, aby povedali to isté, čo marxisti: „Náboženstvo je ópium ľudstva".

Cirkvi tvrdia, že sekty hypnotizujú a manipulujú svoje obete. Že im vymývajú mozgy. Robia to však takými istými metódami ako ktorákoľvek štátom rešpektovaná cirkev: patetickými a plamennými kázňami, bujným predvádzaním pekelných i rajských výjavov, šikovným marketingom, sugesciou, neurolingválnym programovaním... A že popritom finančne zdierajú svojich prívržencov? No a? Napríklad katolícka cirkev sa tiež neuspokojí len s podporou štátu, ale spolieha sa aj na dobrovoľné milodary z rúk svojich ovečiek. Lebo oprava kostola sa z niečoho predsa musí zaplatiť. Kostola, v ktorom sa zaručene nehlásajú také bludy, aké hlásajú sekty, ktoré na kostol zatiaľ nemajú. Len ako dokázať, že bludy tých, čo kostol (už) majú, sú menej bludné ako bludy zblúdených?

 

Převzato z LMD JTT