Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Slovensko sa pridalo k Taliansku: neuzná Guaidóa za prezidenta Venezuely

Slovensko sa nepridá na stranu západných spojencov a neuzná venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Miroslav Lajčák nakoniec nepredložil návrh na uznanie predsedu venezuelského parlamentu legitímnym lídrom Venezuely.

  • slovensko-sa-pridalo-k-taliansku-neuzna-guaidoa-za-prezidenta-venezuely

Odmietol ho totiž podporiť Výbor NR SR pre európske záležitosti, kde sa Lajčáka z koaličných partnerov zastal iba Most-Híd. Rezort diplomacie sa ešte predtým dostal do sporu vládou, keď uviedol, že Guaidóa vníma ako jediného legitímneho zástupcu Venezuely. Ministerstvo zahraničia zároveň vyzvalo na nové prezidentské voľby. Vláda zastávala podobný odmietavý postoj ako spomenutý parlamentný výbor.

Najhlasnejšími kritikmi spoločného európskeho a amerického postupu vo Venezuele sa stali predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha a predseda vládneho Smeru-SD Robert Fico.

Fico ešte pred konečným rozhodnutím výboru na sociálnej sieti uverejnil video, v ktorom hovoril o pokuse likvidovať politický režim krajiny pre ropu. Situáciu v krajine prirovnal k Iraku a vyzval na rešpekt k medzinárodnému právu.

“Hlavný dôvod, prečo je o Venezuelu taký záujem, je opäť ropa. Slovensko sa v podobných prípadoch musí jasne riadiť zásadou nezasahovania do vnútorných záležitostí danej krajiny a môžeme akurát tak podporiť politický dialóg vo Venezuele,” povedal šéf Smeru-SD.

“To, že situácia vo Venezuele ze zlá, to všetci vieme. Môžeme sa sporiť aj o tom, kto ju spôsobil a či z veľkej časti nie je dôsledkom neokoloniálnej politiky USA voči Venezuele, ktorá trvá už takmer storočie.

Ale pýtam sa, či nám to dáva legitímne právo, aby sme zasahovali do vnútorných záležitostí Venezuely a porušili tak Chartu OSN a základný princíp medzinárodného práva, ktorým je národná suverenita. To je kľúčová otázka. Uvedomme si, že tu hrozí druhý Irak,” uviedol počas rokovania výboru pre európske záležitosti jeho predseda Ľuboš Blaha.

Slovensko sa teda oficiálne rozhodlo zaujať k udalostiam vo Venezuele neutrálny postoj. Rovnako zeragovalo aj Taliansko, ktoré v 4. februára zablokovalo spoločnú pozíciu Európskej únie.

“Môžem potvrdiť, že Slovenská republika neuzná amerického nohsleda Guaida, zaujme k Venezuele neutrálny postoj, a nebude nasledovať väčšinový postoj EÚ a USA. Som na to neuveriteľne hrdý. Budeme si ctiť národnú suverenitu Venezuely a odmietneme akékoľvek vojenské riešenia. Cítim obrovské zadosťučinenie, že Slovensko sa nepridá na stranu vojnových štváčov a narušiteľov medzinárodného práva,” vyhlásil Blaha.

Opozičný líder Juan Guaidó, ktorý predtým pôsobil ako predseda Národnej rady, sa 23. januára sám vyhlásil za hlavu štátu. Svoje vyhlásenie postavil na výklade ústavy, ktorá hovorí, že v prípade pochybností o legitimite zvoleného prezidenta prechádzajú výkonné právomoci na predsedu Národnej rady.

Podpory sa Guaidó okamžite dočkal od Spojených štátov, Kanady a väčšiny juhoamerických štátov združených v takzvanej Limskej skupine. Európske krajiny k obdobnému kroku vyzval Európsky parlament.

Guaidóa postupne uznali Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a väčšina ďalších členských krajín. Dokopy Guaidóa uznalo viac ako 40 krajín na celom svete. Podpora Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuely má viesť k vytvoreniu tlaku na vládu Nicolása Madura a k novým prezidentským voľbám.

Venezuela sa v súčasnosti nachádza v stave humanitárnej a ekonomickej krízy. Vláda v Caracase pritom čelí nielen tlaku medzinárodného spoločenstva, ale aj každodenným protestom. Armáda zatiaľ stojí na strane Madura. Výnimkou je iba generál leteckých síl Francisco Yánez, ktorý vyslovil podporu opozičnému lídrovi a k tomuto postoju vyzval aj zvyšok armády. Rovnakú výzvu adresovala arméde aj administratíva USA.

Medzinárodné spoločenstvo a venezuelská opozícia Madurovi vyčítajú prezidentské voľby z mája minulého roka, ktoré podľa nich boli zmanipulované. Zahraniční pozorovatelia však tvrdia, že boli regulárne. Kritika smerovala aj na Madurovo nerešpektovanie parlamentu. Prezident pred pár dňami vyzval na nové parlamentné voľby.

Siedmeho februára sa začali medzinárodné rokovania o Venezuele v uruguajskom Montevideu. Za jedným stolom rokujú zástupcovia Európskej únie, ôsmich európskych a piatich latinskoamerických krajín. Iniciatívu spustili Mexiko a Uruguaj. Stretnutie podporil generálny tajomník OSN Antonio Gutteres aj Nicolás Maduro, ktorý sa vyslovil za podporu akéhokoľvek pokusu o dialóg.

Naopak, stretnutie odmietol Juan Guaidó, ktorý ho vníma ako Madurov prostriedok na získanie času. „Venezuelská vláda nepodporí nijaký falošný dialóg,“ vyhlásil Guaidó. Cieľom účastníkov stretnutia je nájsť cestu medzi postojom Spojených štátov na jednej strane a Číny, Ruska a Turecka na strane druhej.

Stretnutie sa koná v čase rastúceho napätia medzi medzinárodnou komunitou a Nicolásom Madurom po zablokovaní humanitárneho konvoja, vedúceho z Kolumbie do Venezuely. Maduro naznačil, že humanitárna pomoc by mohla znamenať začiatok vojenskej invázie Spojených štátov.

Madurovo rozhodnutie odmietnuť potraviny a lieky pre hladujúce obyvateľstvo vyvolalo búrlivú reakciu zo strany Američanov. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyzval na okamžité otvorenie hraníc. Prezident Donald Trump zasa nevylúčil vojenský zásah.

zdroj:  https://www.napalete.sk/slovensko-sa-pridalo-k-taliansku-neuzna-guaidoa-za-prezidenta-venezuely/

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře