K ničomu viac sa polícia v tejto súvislosti nechcela vyjadriť a odmietla konkretizovať aj identitu mladistvých zlodejov. A ani systémové médiá nekomentovali to, čo sa stalo a nežiadali od polície viac informácií.
Kto len trochu premýšľa a pozná dlhodobo pomery v Nemecku, tomu je jasné o aké etnikum tu išlo. Ak by to boli etnickí Nemci, tak by to bolo okamžite uvedené v policajnej správe mesta Bamberg. Nič také sa v nej ale nedá objaviť!
Takéto prípady sa množia a budú sa rapídne množiť.
Ustráchaní a bojazliví nemeckí občania sa právom pýtajú, čo sa to len deje s ich krajinou, ktorá mala ešte v časoch posledného kancelára Gerharda Schrödera úplne iný obraz a niečo také, ako sa udialo teraz v Bambergu, bolo absolútne nemysliteľné.
Hlboko v útrobách nemeckej provincie, v neveľkom Bambergu a nie v Berlíne a či Kolíne, vtrhne proti všetkým pravidlám civilizovanej spoločnosti do obchodu svorka divokých mladých banditov, podľa polície údajne len tridsiatich(?) a pokojne ho vykradnú.
Čo sú to v Nemecku za neuveriteľné pomery?
A ako sa museli cítiť normálni zákazníci, ktorí tam v tom čase museli byť prítomní – ženy, deti, starí dôchodcovia? Prežili minúty strachu, hrôzy a zdesenia.
V Nemecku sa stáva normálnym to, čo je absurdné a zavrhnutia a odsúdenia hodné. Nič také sa nedeje a politika chráni tieto nebezpečné a neľudské exempláre, ktoré prišli k nám, aby ničili a rozšliapávali našu kultúru a etablovali v Európe svoju nekultúru.
Hm………, a Kedy sa človek odcudzí sám sebe? Na to odpovedám stručne nasledovnými riadkami – odpísal som ich z mojej knihy Filozofia šťastného života a Bytie. – skúste sa zamyslieť, a to hlboko nad tým, či aj vy nežijete len život odcudzený, ktorý vám je neustale rozkrádaný niekým a niečím……………
Veľký nemecký filozof Hegel (ktorého obdivoval počas svojich štúdií v Halle, v Nemecku, aj Ľudovít Štúr) bol jedným z prvých mysliteľov, ktorý používal pojem Entfremdung des Menschen sich selbst – odcudzenie človeka sebe samému. Čo znamená a čo vyjadruje takéto odcudzenie? V prvom rade treba zdôrazniť, že je to niečo absolútne neprirodzené a namierené proti každému jednému, u koho sa tak stane. Napriek tomu je to fenomén, ktorý ovláda našu dobu a je len málo ľudí, ktorí sa dokážu neodcudziť sami sebe!
V tomto stave alebo v tomto štádiu svojej existencie človek úplne stratí kontakt k sebe, k svojmu vnútru a k svojmu jedinečnému nezávislému a vlastnému mysleniu. Dostane sa do situácie, keď celkom prestane byť subjektom vlastných aktivít a len vlastného reflektívneho myslenia. Predá a odovzdá samého seba, svoje najlepšie sily a energie a dokonca i to najcennejšie čo má – svoju vnútornú slobodu – vonkajším objektom, ktoré obdivuje a ktoré chce za každú cenu vlastniť, aj keď ich nepotrebuje výlučne a bezpodmienečne.
Vydá, predá a totálne sa zapredá cudzím silám a cudzím ideám, ktoré majú jediný cieľ – vykradnúť a prerobiť vnútro každého z nás tak, aby sme služili len ich patologickým potrebám a záujmom a množili ich zisk a bohatstvo.
Ak si toto nedokážeme uvedomiť a nevrátime sa na cestu opravdivého BYTIA, po ktorej sme na začiatku každý z nás kráčali, lebo dieťa ešte nie je možné dostať do stavu odcudzenia – to je možné dosiahnuť ľahko len s mladistvými a dospelými – tak nikdy nebudeme môcť žiť
ŽIVOT VLASTNÝ a NEODCUDZENÝ.
Neskoré trpké prebudenie a ľútosť nad stratenými rokmi, prežitými životom odcudzeným, keď sa už pomaly blíži hodina našej smrti, to je nesmierna bolesť, utrpenie a sklamanie, lebo až vtedy si naplno uvedomíme, že sme v živote stratili to NACENNEJŠIE.
A to nikdy nie je to, čo sme mali, ale to, čo sme boli a či to, čo sme mohli byť, ak by sme sa neboli odcudzili nášmu vlastnému vnútru!
Ak niekto dokáže „zvnútorniť“ a precítiť túto vznešenú Filozofiu Bytia a ju aj žiť, tak sa nikdy neodcudzí sám sebe!