Na Amriho mal byť už vydaný zatykač
Schubert uvádza, že vyšetrovatelia, experti na terorizmus zo Severného Porýnia-Vestfálska, požiadali už v júni 2016, takmer sedem mesiacov pred Amriho atentátom na vianočnom trhu v Berlíne, generálneho spolkového prokurátora o vydanie zatýkacieho rozkazu na Anisa Amriho
Rozkaz bol veľmi obsiahle zdôvodnený a bola k nemu pripojená žiadosť o jeho neodkladné vydanie
Pre vyšetrovateľov to bola jasná a hotová vec. Dostanú rozkaz a Amriho hneď zatknú. Vedeli dobre, kde ho najdú. Všetko sa ale odohralo inakšie. Na tlak zo strany CIA – ktorá vykonávala v tom čase v Európe prísne tajnú operáciu, v ktorej Amri zohrával určitú úlohu – na Berlín, sa rozhodla nemecká vláda prekaziť vydanie zmieneného zatýkacieho rozkazu. Amri ostal na slobode a nikto ani nebol na neho nasadený, aby sledoval čo robí. Tak mohol vykonať najkrvavejší teroristický akt na území Nemecka.
Stefan Schubert opustil na vlastné želanie už dávnejšie nemeckú políciu. Mal na to vážne dôvody. Pri obsiahlom rešeršovaní pre svoju publikáciu o veľkej vine nemeckej vlády na teroristickom akte Amriho v Berlíne, využil Schubert svoje dobré kontakty k nemeckým bezpečnostným orgánom a mal možnosť pozrieť si aj utajené policajné dokumenty a podklady o Amrim.
Teraz dostávajú hlboký zmysel aj moje nasledovné riadky, ktoré som napísal na jednej platforme dňa 12. 1. 2017
Napísal som ich necelý mesiac po atentáte v Belíne a teraz mám aj odpovede na otázky, ktoré som tam položil. Dal mi ich Stefan Schubert, ktorého si mimoriadne vážim.Tu je podstatná časť z môjho textu:
Bundestag úplne nepochopiteľne odoprel pietu obetiam teroru v Berlíne! Prečo?
Absolútny škandál a hanba, o čom nemecké médiá mlčia (príkaz zhora?), je skutočnosť, že vládna politická elita a predovšetkým kancelárka neukázali verejne žiadne oficiálne prejavy smútku nad berlínskymi obeťami teroru Anisa Amriho.
Ak ide o obete násilia pravicového teroru, tak kancelárka i médiá veľmi účinne a efektívne ukazujú verejnosti svoj smútok. Čo je úplne v poriadku, ale prečo nie tak aj v prípade berlínskeho teroru s dvanástimi zavraždenými?
Médiá neukázali ani jediný záber vládnych predstaviteľov pri hroboch zavraždených. Prečo? Lebo tam vôbec neboli.
Zahraničné médiá – napríklad dánske – reagovali oveľa skôr ako nemecké a bola v nich prejavená veľká účasť nad tragickou udalosťou v Berlíne s dvanástimi mŕtvymi a množstvom zranených.
Poľský prezident Andrzej Duda sa zúčastnil veľkej a dôstojnej smútočnej rozlúčky s poľským šoférom, ktorý zahynul pri berlínskom atentáte
Dokonca ani len rodine zavraždeného Poliaka sa od kancelárky a jej ministrov nedostalo ani jediného slova poľutovania, žiadna zmienka účasti a prejavov smútku nad jeho smrťou.
A Bundestag tiež nebol ochotný uctiť si pamiatku zavraždených minútou ticha. Politici sa ale naproti tomu snažia národ kŕčovite upokojovať a napomínať, že treba zachovať pokoj a rozvahu a rýchlo prejsť k normalite. Čo pod ňou ale mienia? Veď normalita v Nemecku už dávno neexistuje!
Nemeckí vládni politici zrejme chcú dosiahnuť len to, aby ľudia čo najskôr zabudli a nemysleli na to, že Merkel a jej vláda sú tí, ktorí vpustili do krajiny bez kontroly obrovské masy utečencov a s nimi aj tisícky islamistických teroristov. A samozrejme aj Amisa Amriho. A tým ukradli Nemcom normalitu!
To je jediný a hlavný dôvod, prečo sa v Nemecku nemá žiadnymi pietnymi aktami pripomínať občanom trestuhodné zavinenie neprehľadnej a nebezpečnej situácie v krajine nemeckou vládou.
Hranice sa nechránili, za to sa teraz ale musia chrániť tisíckami policajtov a časom určite ešte aj Bundeswehrom nemecké mestá.
Vo všetkých civilizovaných krajinách je štátna pietna ceremónia pre obete terorizmu absolútnou samozrejmosťou – nie však v Nemecku, tam zrejme bola zakázaná.
Uznávaný historik a publicista Michael den Hoet poslal po atentáte v Berlíne list prezidentovi Bundestagu Norbertovi Lammertovi
V ňom od neho žiada odpoveď a v nej vysvetlenie nevysvetliteľného
Citujem z listu:
……..“je nielen pre mňa nepochopiteľné, že sa neprestajne musíme v médiách pozerať na visáž teroristu Amriho, a súčasne na druhej strane sa národ nemá nič dozvedieť o nemeckých obetiach teroru – žiadne tváre, žiadne mená, žiadne ich biografie, nič, nikde.
Zverejnil som o tom blog s názvom Gebt den deutschen Terroropfern ein Gesicht (Dajte nemeckým obetiam teroru tvár)!
Rád by som – ako aj ostatní občania – prejavil pozostalým moje pocity účasti a súcitu……Ale ako sa to dá spraviť, keď sa zavraždených tak konzekvente zatiahlo do anonymity a orgány štátu nikde nevyzývajú k pietnym aktom?
Som pobúrený, že Bundestag ani po zimných prázdninách nezamýšľa zrealizovať pietnu ceremóniu na počesť zavraždených. To je vzhľadom na význam tohto teroristického aktu, namiereného proti našej krajine a proti nášmu spôsobu života cynické a nedôstojné!
Všade v mojom okolí počúvam kritické, pobúrené, dokonca aj cynické otázky:
Nie sú obete teroru dostatočne hodné toho, aby sme si ich v piete uctili? A či to nebolo dosť zabitých na jeden raz a preto nič, žiadna pieta, lebo politici vedia, že pri ďalších podobných atentátoch sa musí počítať s viac obeťami, i s tým, že sa to bude stávať pravidelne?
Alebo sa vláda takto len chce vyhnúť politicky nepríjemným diskusiám o jej zlyhaní pri zabezpečovaní bezpečnosti obyvateľov Nemecka v súvislosti s politikou vítania utečencov?“
Toľko z listu historika.
Ani tento jeho otvorený list prezidentovi Bundestagu žiadne maistream médiá nezverejnili a ani nemecká televízia o tom neinformovala.
Smrť teroristu Amriho len z knihy rozprávok?
Uzavriem týmito slovami:
24-ročný Tunisan Amis Amri bol údajne zastrelený 23. decembra 2016 pri údajnej rutinovanej kontrole policajnou hliadkou v severotalianskom meste Sesto San Giovanni a údajne sa to stalo v odľahlej okrajovej štvrti, ktorá bola údajne celkom ľudoprázdna a údajne to ešte aj bolo po pol noci. Neskôr bola uvedená korektúra miesta jeho údajnej smrti – vraj to bolo blízko železničnej stanice.
Slovo údajne píšem preto, že som presvedčený, že to nie je pravdou a písal som o tom podrobne krátko po jeho údajnej smrti, na jednej nemeckej platforme, prečo si myslím, že išlo len o akt upokojenia verejnosti a o fingovanú smrť teroristu.
Ešte toľko, že Amri v takom talianskom bezvýznamnom zapadákove absolútne nemal čo hladať a nebol nijaký rozumný dôvod, aby sa naviac tade ešte aj bezcieľne túlal sam v hlbokej noci. Tomu celému chýba nielen logika, ale aj dôvody, ktoré by to vysvetlovali. V médiách prišlo len lakonické oznámenie, že tam bol a že ho zastrelili. Neskôr bol tiež oznámený „dôvod“, prečo tam prišiel. Médiá uviedli, že asi sa tam chcel ukryť. Prečo práve tam a prečo najprv „údajne“ precestoval pol Európy, média neuviedli.
To celé je len rozprávočka pre deti.
