Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Kyjevskú chuntu bijú zo všetkých strán. Názory blogerov

Hodnocení uživatelů:  / 12
NejhoršíNejlepší 

22. januára začali byť známe prvé „výsledky“ nepripraveného útoku ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý začal minulý týždeň.

  • kyjevsku-chuntu-biju-zo-vsetkych-stran-nazory-blogerov

Píše o tom bloger Majkl1: „Stratiac za 5 dní viac ako pol druha tisíc zranených a 500 zabitých, vojská chunty sa pokúšajú zorganizovať  oneskorený útok. Predvídajúc námietky, tieto číslice sú vymyslené agitátormi nepriateľa, upresňujem — tieto číslice sú zhromaždené z kusých údajov z nemocníc na území, ktoré kontroluje chunta. Najviac zranených je v Charkove, druhý  v poradí je Dnepropetrovsk. Číslice nepočítajú so zabitými a zranenými, ktorí sa ocitli na územiach DĽR A LĽR. Neobsahujú ani kyborgov, ktorých zabili a zajali alebo našli už v podobe mŕtvol na letisku. Chýbajú údaje o dezertéroch, nezvestných a tých, ktorí prešli na stranu domobrany. Sú to číslice výlučne z území, kontrolovaných chuntou“ (http://mikle1.livejournal.com). 

Ako vidíme, dosť draho Ukrajincom prišli politické potreby ich amerických bábkovodičov, a podľa všetkého iba pri týchto obetiach súčasná avantúra chunty neskončí.

Blogeri pripomínajú, že v ten istý deň pred rokom, 22. januára 2014, sa objavili prvé „sakrálne“ obete Majdanu: „22. januára všetky spravodajstvá Ukrajiny začínali tou istou správou — о „tragickej smrti hrdinských obrancov Majdanu Sergeja Nigojana a Michaila Žiznevského.“ Bol to silný úder zasadený Janukovičovi. Výsledkom vyšetrovania nikto neveril. Vyšetrovanie zistilo, že Nigojana zabili v noci z 21. na 22. januára v oblasti hotela Dnepr. Mŕtvolu hodili bližšie k miestu sídla  Berkutu na ulici Gruševského. Pitva ukázala, že Nigojana, rovnako ako aj Žiznevského, zabili z poľovníckej zbrane. Nigojan mal dve penetrujúce zranenia brokmi do oblasti srdca a jedno zranenie do hlavy – výstrel pre istotu. Žiznevskij mal  perforované zranenia hrudníka poľovníckou guľkou“ (podrobnejšie o tejto téme si môžete prečítať tu — http://antifashist.com/item/sakralnye-zhertvy-evromajdana-pervichnaya-identifikaciya.html). Nepochybne skutoční vrahovia Nigojana a Žiznevského nebudú nájdení skoro, ako ani objednávatelia tejto vraždy. A udiať sa to môže iba po denacifikácii Ukrajiny.

Mizernú pre chuntu situáciu na frontoch  dopĺňa nárast problémov aj vo finančno-ekonomickej sfére.  V posledných dňoch ruskí zástupcovia spravili celý rad vyhlásení, ktoré spochybňujú možnosť chunty dostať úver od MMF na 5 miliárd dolárov, o ktorý požiadali. Ale dokonca aj v prípade, že ho dostanú, je možné, že celý odíde Rusku na splatenie dlhov za plyn —  viac ako  2 miliardy dolárov a za úver 3 miliardy dolárov, keďže celková zadĺženosť Ukrajiny prevýšila 60% HDP. Okrem toho, od 1. apríla prestáva platiť zľava, ktorú Rusko poskytlo Ukrajine o výške 100 dolárov na kúpu plynu. Všetko to dokopy znamená dosť závažné finančno-ekonomické problémy pre Kyjev, už ani nehovoriac o sociálnych problémoch v podobe  hladných vzbúr. 

Na túto tému vo svojom materiáli Ukrajina nabrala kurz smerom k defaultu  bloger Jura zo Sum podotýka:  „Čo to znamená? Znamená to, že „Letný balík“, о ktorom sníva Európa, visí vo vzduchu. Rusko zreteľne dalo najavo, že časy prázdnych rečí a presviedčania pominuli. Najprv MIER na Donbase pod taktovkou Rusov, potom  „Letný balík“ a všetky ostatné otázky. Takéto  vyhlásenia taktiež  znemožňujú pokusy dostať financovanie od MMF, rozhodnutie o ktorom má byť vyhlásené do 29. januára  2015. Fakticky Rusko preložilo požiadavky voči Ukrajine na CELÚ sumu možného úveru od MMF (do 5 miliárd dolárov) a dokonca s  prídavkom." (http://yurasumy.livejournal.com/345039.html).

K tomu má zmysel pridať aj ďalšie v poradí zníženie ukrajinských zlato-valutových rezerv na  7,5 miliárd dolárov. Zlato-valutové rezervy Národnej banky Ukrajiny klesli v decembri na nové minimum — 7,553 miliardy dolárov, z  ktorých  6 miliárd dolárov netvoria živé peniaze, ale dlhodobé americké obligácie. Takto iba vojna umožňuje chunte hádzať všetko na ňu. Skončenie vojny by znamenalo prudký nárast sociálno-ekonomických problémov chunty, na vyriešenie ktorých nemajú ani nevyhnutné rezervy, vrátane zlato-valutových, ani čas. 

Túto situáciu chápe aj Európa, ktorá naďalej balansuje na tenkom lane medzi Ruskom a USA. Zdalo by sa, že Američania úspešne  zahrali svoju partiu so zrušením naplánovaného na 15. januára astanského stretnutia v „normandskom“ formáte, ale tešili sa  predčasne — 21. januára ministri zahraničných vecí  „normandskej“ štyrky sa stretli  a uzavreli dohodu o línii hraníc vplyvu na Ukrajine  a taktiež sa dohodli na podpore vyvádzania ťažkých zbraní a pokračovaní stretnutí Kontaktnej skupiny. To jest stretnutie v Astane sa bude konať, hoci neskôr  — kvôli  vojnovej avantúre chunty,  ktorej cieľom bolo zrušiť toto stretnutie.

Prečo Európa začala znovu koketovať s Ruskom je tiež jasné, problém je nielen v ekonomickom tlaku na Ukrajinu, ktorú vzala pod svoj patronát, ale aj  na samotnú Európu.  Pred niekoľkými dňami ruský minister energetiky Alexandr Novak ešte raz odmerane potvrdil zrieknutie sa Ruska výstavby  Južného potoka, v dôsledku čoho, ak Európa chce zásobovať plynom svoje juhovýchodné periférie, teraz ona sama, zo svojich prostriedkov a nie na účet Gazpromu, musí stavať plynovod,  ktorý sa bude spájať s ruskou časťou na území Turecka.

V tejto súvislosti blogeri podotýkajú: „Presviedčať Rusko už nikoho nebude. Európa veľmi nechcela budovať Južný potok. Je to jej právo. Ale aj jej bolehlav. Mimochodom, Rusko predvídavo odkúpila zvyšných 50% akcií  Južného potoka. Teraz celá  infraštruktúra, ktorá sa pripravovala pre tento projekt, bude zákonným spôsobom použitá v projekte rozšírenia tureckej trasy, čo výrazne urýchli realizáciu projektu. Ak k tomu pridáme vyhlásenia Ruska o nespoľahlivosti ukrajinskej cesty transportu plynu (zrejme disponujú určitými informáciami), vzniká vzorec pre Centrálnu a Južnú Európu na ďalších niekoľko rokov: „Záchrana topiacich sa – je úlohou topiacich sa.“

Tým pádom, Rusko môže ľahko zruinovať ekonomiku niektorých krajín EÚ. A potom, ako dominu, spadne  aj celá ekonomika krajín Európskej únie. Nie je to bohvieaká perspektíva. To znamená, že treba s tým niečo robiť. Čas uteká. Putin to naznačil celkom otvorene: „Vaša záchrana je v UKĽUDNENÍ UKRAJINY. Destabilizujúc situáciu na Ukrajine si sami kopete jamu.“ Lopta je na strane Európy. Oni musia spraviť voľbu. Oni môžu zamrznúť. Vôbec neviem, čo si vyberú (http://yurasumy.livejournal.com/345974.html).

Blízko s touto témou súvisí aj ďalšia. Zároveň s obnovením rokovaní v „normandskom“ formáte, Európa  akosi prudko prestala venovať pozornosť chunte a udalostiam na Ukrajine: akoby ani nebolo útokov vojnových síl Ukrajiny, ani protiútokov domobrany, t.j. Ukrajina vypadla z európskeho informačného priestoru. To je symptóm. Paralelne k tomu Gazprom dostáva úver v jednej z európskych bánk, čo fakticky ruší režim sankcií, plus Rusko povolilo francúzske hovädzie, ohľadne čoho okamžite spustili krik Poliaci. Plus množstvo všelijakých „drobných“ faktov, ako napríklad program  kvantitatívneho uvoľňovania eura o 60 miliárd eur mesačne, a odvedenie Ruskom valút z Rezervného fondu a nahradenie ich ruským rubľom.

Program  к kvantitatívneho uvoľňovania počíta s viac ako  1 triliónom eur a má prebiehať 18 mesiacov.  Podľa oficiálnej verzie má podporiť  európsku ekonomiku.  Je jasné, že to je len akože. Reálnejšie sú dve iné verzie — buď zníženie eura za účelom podporenia  konkurencie schopnosti európskych tovarov na americkom trhu, alebo nafukovanie bezpečnostného vankúša pre prípad, ak Grécko vystúpi z eurozóny a pre prípad možného pádu ekonomík ďalších krajín  PIGS. Zdá sa mi pravdepodobnejší druhý variant. Z tohto uhlu pohľadu, odviazanie Švajčiarska od  eura môže znamenať iba jedno — švajčiarski bankári neveria v tento plán záchrany  eura pred pádom a dokonca, možno pred likvidáciou nielen eura, ale aj samotnej EÚ. Popri takýchto problémoch Európskej únie celkom prirodzene pôsobí zrieknutie sa informovania o udalostiach v krajine tretieho sveta, ktorá možno čoskoro už ani nebude krajinou, po čom sa vráti do Ruského sveta.

Jurij Barančik – šéfredaktor analytickej redakcie IA REGNUM 

Zdroj: http://www.regnum.ru/news/polit/1887392.html#ixzz3Pdp8odz9 

Převzato:http://www.chelemendik.sk/Kyjevsku_chuntu_biju_zo_vsetkych_stran_Nazory_blogerov__328577154.html

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře